London 21.

Hope you like it! :) a sladké 1D sny želám... 

-> Louis <-

Prehodil som cez Chris deku a pohľadom som hľadal svoje tričko. „ Zvolám Caroline?“   Chris sa pri mene jej matky strhla, kto je tento chlap? „  Caroline vie že som tu, môže odísť prosím vás?“  Poprosil som ho, našťastie odišiel.  Obliekol som sa a posadil som sa na posteľ. Christy zbierala veci porozhadzované po zemi. „ Pozerám ako ti to ide, prídeš popratať aj nám?“ Zasmiala sa trochu nervózne. Nahádzala veci do skrine, obliekla si tričko a postavila sa k posteli. „  Mal by si odísť Louií, moja mama tu za chvíľku nabehne a bude problém.“ Chytil som ju za stehná, podlomili sa jej kolená. Tvár si zaborila do mojich vlasov. „  Znova si to spravila, provokuješ ma a potom pošleš domov, neodpustím ti to.“ Nahodil som urazený face.„ Choď, zajtra musím ísť do práce ale na víkend niečo vymyslíme aby sme mali pokoj.“ Víkend? Dnes je utorok, výborne. „  Vieš o tom že som spevák? Že mám prácu?“ Začala si hrýzť spodnú peru, vyzerá takto a chce aby som bol  nenadržaný. „ Nezabudla som na to neboj sa,  kedy máte nové turné?“  Jej pohľad zosmutnel. Tohto som sa obával, napriek tomu že ju milujem budem musieť cestovať, nesmiem zabudnúť na svoju skupinu, kamarátov a fanúšikov. „ Na konci septembra sa to začne, máme čas .. a budeme v kontakte  skype, mobil. Mňa sa nezbavíš.“ Dal som jej pusu na oba líca, potom na nos a vášnivým bozkom som to ukončil. „  Ja ťa tu budem čakať, ale budem žiarliť.“ Toto som očakával.  Prehodil som lano dole balkónom a prekročil som zábradlie. „ Christine  veď ja sa nemôžem vzdať randenia s fanúšičkami, to by mi neodpustili.“ Zazrela na mňa akoby som jej zjedol večeru tak som sa rozosmial. Vonku prší a ja sa chcem po lane dostať z balkóna dole?   Šmýkalo sa mi a každým centimetrom som bol nižšie. „  Louií prosím ťa nepadaj.“   Zakričala za mnou, pristál som nohami na tráve. „ Neboj sa Júlia  moja, ráno ti zavolám.“  Kričal som jej späť.  „ Ó Rómeo  teším sa, dobrú noc.“  

-> Liam <-

„ Dobre Harry teraz o pol tóniny vyššie a skús  tomu dať viac šťavy.“   Otočil sa Paul k Harrymu,  ten sa postavil za mikrofón a nasadil si slúchadla.  Naill držal v ruke krabičku  keksov oreo, Zayn sa díval von malým dreveným okienkom – možno ho zaujali vtáčiky sediace na streche domu oproti, no možno sa díval na svoj odraz v skle.  Louis, odkedy sa dozvedel že nebude otec  bol znova ten starý a smiešny blázon.  „  Dobre Harry a teraz si to daj o pol tóniny nižšie a pridaj do rytmu spravíme z toho rokovú baladu.“  Louií napodobňoval Paula a ten sa z toho smial. „   Akú máš dobrú náladu.“   Podpichol do neho a hral sa s gombíkmi na veľkej čiernej doske pred ním, bolo ich tam strašne veľa.  Harryho hlas znel fakt dobre. Louis si všimol čo Paul robí a pridal sa k nemu. „ Pozri sa keď stlačíš toto bude znieť ako šmolko.“  Neváhal, gombík posunul o pár centimetrov vyššie a Harry naozaj spieval ako šmolko. Nechápavo sa na nás pozrel no pokračoval.  Z celého štúdia sa ozýval smiech.    Svoje pasáže sme mali nahraté dávno, chýbal nám Harry a po ňom bude nasledovať refrén. Po chvíli prestalo hranie sa s Harroldovým hlasom Louisa baviť tak odišiel do spoločnej kuchynky.  Vydal som sa za ním.   Prichytil som ho pri vyjedaní orieškovej nutely – lyžičkou priamo z kelímku. „ Dáš si?“ Zaregistroval ma, povzdychol som si a vytiahol som vidličku. „  Môžem sa ťa niečo opýtať?“  na pásikovanom tričku  mu ostal čokoládový fľak. Namočil som utierku a hodil som mu ju. „   Som samé ucho, na aký fakt si zase prišiel?“  Šúchaním  po tričku si spôsobil veľký mokrý fľak musel som sa zasmiať.  „ Louis viem že o tom by som nemal vedieť, no Danielle mi hovorila o otcovi dieťaťa Eleonor.“ Do úst si strčil ďalšiu lyžičku.  „ Hej myslel som si,  klebetnice.“ Usmial sa. „  No a nič na to nepovieš?“ Nechápavo sa na mňa pozrel. „ Čo by si chcel počuť láska moja?“  Vtipkoval, zrejme mu nedošlo o čo sa tu snažím. „  Louis David Carrter je otec dieťaťa Eleonor.“ Prikývol mi na súhlas. „ Ale veď ja viem.“ Nechápal stále,   svoju špinavú vidličku som začal umývať teplou vodou. „ Louis ako sa volá Christine?“  Doplo mu, konečne. Usmial som sa a vypol som prúd tečúcej vody. „ Chalani kde ste, Paul nás volá.“  Vošiel do kuchyne Harold, keď ho uvidel  Louis začal sa  rehotať. Pokrútil som hlavou, zdrapil som Louisa za rukáv a ťahal som ho smerom do štúdia. „ Opýtam sa jej to pri obede, ale ve´d idete s nami do Nando´s nie? “ Dúfal som že na to nezabudne a že tá zhoda mien je len úplne zlá zhoda náhod.  

-> Christine <-

Kaviareň bola preplnená, lietala som hore dole. Kolegyňa Mia si zo mňa začala uťahovať že za mnou vidieť len dym. „   Keby si mi pomohla  tak by sa za mnou nedymilo.“ Odfrkla som a lietala som ďalej.  Čiernu kávu na stôl dva, dva  krát pomarančový koláč na  trojku a stôl sedem chcel tri malé kávy. „ Na osmičke máš nového zákazníka.“ Vzala som si z pultu zápisník a ceruzku a so sklonenou hlavou som pricupkala k stolu. „ Dobrý deň,  čo vám môžem doniesť?“  Počkala som ešte pár sekúnd, ale keďže nebolo počuť ani listovanie strán v malej knižke s ponukou, zdvihla som hlavu. „  Carmen!“ Vyskočila z lavice a objala ma. „ Chýbala si mi, wáu pozri sa aká si mi opálená.“  Otočila sa dookola a zasmiala sa. Pod ľahkými letnými šatami mala biele legínsy a na nohách elegantné papučky. „ SI zmenila štýl alá Louií?“  Spolu sme sa zasmiali, ale bohužiaľ bola som stále v práci. Spoza kuchynského okienka sa ozval Ted, kuchár. „ Christine! Nevykecávaj sa máš málo práce?“  zahanbene som prikývla ale ešte som sa k Carmen otočila. „ Zlatko končím o druhej, ideme s chalanmi na obed poď s nami prosím.“ S radosťou súhlasila a sľúbila mi že o trištvrte na dve ma bude čakať.  Objala ma a pošepkala mi. „ To že si mi nepovedala že ste oficiálne spolu ti neodpustím!“   So smiechom otvorila dvere a odišla. Lietala som ďalej so spokojným úsmevom a myšlienkou na moje srdiečko Louiího. Občas sa pristavili mladšie dievčatá  a trochu hlasnejšie sa rozprávali o tom že ja som TÁ ktorá randí s ich idolom.  O trištvrte na dve sa znova zjavila blond hriva Carmen.