London 22.

  Moje tvorivé chvíľky odchádzajú nevedno kam. Nejaké nápady? :) ale pekné čítanie, a pre dnešok dobrú noc...♥

 Na tomto fičím od rána  :)  -> http://www.youtube.com/watch?v=F3EG4olrFjY

-> Christine <-

Slnečné okuliare zabraňovali posledným letným lúčom, malou hnedou kabelkou som si krútila do rytmu chôdze. Carmen ma držala za ruku, a keď zbadala piatych nenápadných chlapcov stáť pred Nando´s  sčervenela.  Harry mal na hlave klobúk a jeho modré sako svietilo. Zayn a Liamom  v košeliach, Naill v ružovej mikine s kapucňou. Fakt boli totálne nenápadní, ale ulica bola tichá, čo bolo naozaj divné. Zastavila som tesne pred Louisovými perami, vtisol mi malý božtek. „ Ahojte krásavice.“ Galantný Liam sa nezaprel otvoril nám dvere, nestihla som si všimnúť ako ale k stolu ktorý sme obsadili  si prisadol Nailler už s plnou táckou jedla. Louis mi priniesol hranolčeky s kečupom, chalani si posadali a papali.  S Carmen sme si vymenili pár pohľadov, vyzerali fakt smiešne. 


„Nailler nie že sa zadusíš.“  Komentoval Nailla Louií a pritom mi strkal hranolky do úst.  Chalani obdivovali to aká je Carmen do zlatista opálená. „ Nepozerajte sa tak na mňa toľko, nemôžem za to že tam bolo tak teplo.“ Zaškerila sa a ukradla Naillovi z krabičky kuraciu nugetku.  Očakávala som pohľad typu teraz ťa zabijem, ale on sa len usmial a pokračoval v ospevovaní aká je krásna. Louis sa dožadoval mojej pozornosti, prstami mi blúdil po nohách. Keďže som na sebe mala rifle s dierami, cítila som intenzívne jeho dotyk studených prstov.  Zayn sa zrazu začal hrabať v bunde a položil na stôl predomňa dvalístky. Po preskúmaní som celá ožila. „ Toto sú lístky na váš koncert?“  potiahla som ich k sebe a zistila som že koncert je v piatok a priamo tu v Londýne.   „ a lístky sú dva.“  Louis mi stisol ruku a doplnil Zayna. „ A po koncerte sa uvidíme vzadu, a potom mám prekvapenie.“ Žmurkol na mňa a chalani sa zborovo smiali. „  Nesmejte sa, nemám rada prekvapenia.“ Carmen ma jemne pod stolom kopla. „ Prepáč, Carmen ideš so mnou však?“ Začala pišťať a vrhla sa na vedľa sediaceho Nailla.  Smiech ma neprechádzal ani po ceste domov.   Naill sa ochotne ponúkol, že odprevadí Carmen domov, pridal sa k nemu aj Zayn.  Liam kráčal pár metrov pred nami, telefonoval s Danielle. Nadšene mi oznámil že Dan bude na koncerte tiež, konečne sa zoznámite bližšie – dodal a pokračoval s láskyplnom telefonovaní.   Harold ma držal za pravú  ruku, a Louis za ľavú.  Pár dotieravých novinárov nás po ceste k domu zastavilo, odfotografovalo.  Harry sa rozlúčil skôr a odišiel. „    Najbližšie dva dni budeme v Manchestri, zvládneš to tu sama?“ Zasunul svoje ruky do zadných vreciek mojich nohavíc. „ Zvládnem mám predsa len  prácu, musím dokončiť fotky a chcem ísť navštíviť babičku.“  Sklonila som hlavu na jeho hruď. „  Tak to potom zvládneme nie?“ Pár krát ma rýchlo pobozkal a potom som ho poslala vyspať sa. Ráno odchádzajú na koncert.   Celkom som sa tešila, oddýchnem si a v piatok to poriadne roztočíme.  Dnes večer ešte musím zavolať Carmen, neviem či sa mi to len zdalo, alebo po nej Nailler vážne pokukoval. Prišlo mi to také milé. 

Matka, sestra aj James sedeli za stolom a večerali. „ Prepáčte, trochu som ten obed s chlapcami prešvihla.“  Trochu viac, doplnila som v mysli a vyšla som hore po schodoch.  Najprv som skontrolovala balkón ale nenašla som nič tak som sa vrátila do izby a zatiahla som závesy. Pri ukladaní vecí do skrine moje myšlienky smerovali k Eleonor, kto je otcom jej dieťaťa?  Nebude to predsa len Louis: Ja na jej mieste, teda ak ho naozaj ľúbila a on by sa zamiloval do niekoho iného nechám to tak, on by mal byť šťastný a ak by  nebol so mnou ten vzťah aj napriek dieťaťu, nemal by zmysel.  Odložila som posledné tričko a ďalej som špekulovala. Čo by som spravila ak by Loui bol naozaj otcom? Nič, ľúbim ho ustúpila by som.   Myšlienkami som sa presunula do minulosti.

„ Lukas prestaň!  Ponáhľam sa do školy!“ odťahovala som sa čo najďalej no nedovolil mi to. Kontrast jeho tmavých vlasov a mojej bielej pokožky sa mi páčil. Nechcel ma pustiť z postele, jeho ruky utvorili pevné objatie.  Jazykom mi prechádzal po kľúčnej kosti  zatiaľ čo som si rozpletala vrkoč vtedy ešte svetlých vlasov. „ Nepustím ťa, nikdy ťa nepustím nikam si moja.“   Na stene mal zavesení plagát Adama Levine a na krku tetovanie draka. Preto mi dal prezývku dračica. Celé dni sme sa naťahovali pre moju školu a potom si proste našiel blonďatú vychrtlinu s ktorou má teraz už  skoro ročného syna.    Aj po toľkých rokov som počula jeho hlas keď ma vyzliekal. „ Dračica si taká krásna.“   Usmiala som sa nad touto vetou a posledné tričko som odložila do skrine.   Mala som chuť preliezť cez balkón ako včera Louis a prekvapiť ho, ale nemôžem. Po krátkej sprche, som  skonštatovala že moje valsy potrebujú zákrok kaderníčky a vybrala som sa do postele.   Zlé tušenie sa potvrdilo, na mojej posteli ležal James a prehrabával sa vo fotkách v notebooku. „   To je môj počítač.“   Vzala som mu ho a zacapla som obrazovku. „ Mama nebude rada ak a dozvie čo si tu s Louisom robila, vráť mi ten počítač.“ Nie som výbušná povaha, ale nikto mnou nebude kývať. „ Tak po prvé mojej matke jt o jedno od desiatych rokov má ma totálne na háku a zaujíma ju len práca a peniaze, po druhé mám  dvadsať rokov môžem si robiť čo chcem ja, po tretie teraz vypadni z mojej izby lebo uvidíš.“     Nechápala som ako sa moja matka zamilovala práve do takéhoto idiota.  „   O tom čo uvidím sa porozprávame neskôr maličká, a nezabúdaj na to že ma tvoja matka miluje.“  Prechádzal okolo mňa a zatiahol za opasok na župane. Rýchlo som si  ho rukami prichytila a tresla som mu dverami pred nenásytným pohľadom. „ Preboha čo je toto za debila.“  

Ráno som samozrejme zaspala do práce.  Utekala som míľovými krokmi,  s čiernej kvietkovanej sukni  ktorá viala vo vetre.  Stihla som to, zapálila som si, dopila som kávu a a odviazala som si okolo bedier ružovú zásterku.  Vlasy som stiahla do gumičky a s perom v ruke som sa vybrala otočiť tabuľku na dverách.  Pred vchodom stálo čierne auto nie jedno. Tri..štyri..šesť.. spočítala som v hlave,  paparazzi ? Teraz? Nahrnuli sa pred sklenenú stenu a fotili ma, pripadala som si ako blbec.   Tabuľku som znova prehodila na ZATVORENÉ a šéfa som oboznámila s situáciou. Povedal že to vyrieši. V zadnej malej miestnosti, kde som mala odložené svoje veci som sa posadila na prevrátenú debničku od fľašiek coca-coly a vytočila som Louisove číslo. Zdvihol hneď po prvom zazvonení. „ Louis je tu plno novinárov..“ Povedala som s trasúcim sa hlasom. „ Si v práci? Och vedel som to, mal som pocit že to bude všetko okej keď sme včera pri obede mali pokoj.. do pekla Harold môžeš stíchnuť? Christine počkaj sekundu.“ Počula som ho ako kričí, najprv zrejme na Harryho potom na niekoho iného bolo počuť zúfalé vzdychanie unudeného Nailla. „ Tak tu som, konečne je tu kľud, neboj sa povedala si to šéfovi?“ Prikývla som a čakala. „ Christine si tam?“ Jasné, neuvedomila som si že telefonujem, nemohol moje hlúpe kývanie hlavou vidieť. „ Zabudla som sa prepáč,  kedy sa začína koncert?“  Odbočila som od témy, naozaj som bola rozrušená ale jemu to na krk nebudem vešať.  Samozrejme uistil ma o pár veciach a strach opadol. „ Pôjdeme do rádia alebo do telky, a po čase ver mi miláčik zvykneš si,  a prestaneme ich zaujímať neboj sa.“  V duchu mi odľahlo. Znova bolo počuť Naillove sťažovanie sa, ale Louis teraz hovoril s mobilom pri uchu, všetko som počula. „ Naill videl si tú strúhanku  čo máme v kuchynskom vozni? Poskladaj z nej rožok a potom sa porozprávame.“ Zasmiala som sa,   toto mohlo napadnúť len Louisa. „ Zlato musím ísť,  budeš v poriadku?“    Musela som odpoveď so smiechom. „ Ľúbim vás, užite si koncert.“ Ešte som počula ako kričí tak aby ho počuli všetci „  Christine vás ľúbi ale nerobte si nároky hej!“ Potom smiech, a zložil.  Všetko bude v poriadku, je to sila zvyku, tak to povedal Louií? Vyšla som vonku  s úsmevom. 

 Inak ako si predstavujete Christine? Chcete vidieť fotku?  Mám aj Carmen, a malú Riu... :)  Alebo chcete vidieť mňa?? ( too nieee!) :D :D  Napíšte mi ♥♥♥♥♥