štvrtok 23. februára 2012

London 26.

Múza ma síce nekopla, ale niečo som zo seba dostala... enjoy!


 A musím sa pochváliť ukončeným semestrom, dnes som sa dozvedela poslednú známku, hurá - v piatok oslavujeme!  ( mali ste ma vidieť skákať a kričať keď som sa dozvedela že som tú poslednú najťažšiu skúšku spravila! ) 


-> Christine <-

Mala som nutkanie zavolať mu, no veľmi rýchlo ma prešlo. Prečo práve môj otec? Prečo ak ho mám po desiatych rokoch stretnúť prečo práve v takejto situácii?  Nemôžem do neho proste naraziť niekde v obchode alebo pri nakupovaní nejakej trápnej veci?  Doma som sa najskôr uistila že James nie je nikde nablízku a potom som po dlhej dobre navštívila terasu, nebolo chladno, posledné lúče slnka sa predierali cez mráčiky. „ Viiiktor!“ Zakričala som do prázdnej záhrady, dlho som toho parchanta nevidela, kde sa túla?  Potiahla som z cigarety. „ Požičiaš mi oheň?“  Zjavil sa Zayn, sedel na múriku a hompáľal nohami. Podala som mu  teda zapaľovač. „ Vieš že ako spevák by si fajčiť nemal však?“  Pokrčil ramenami, posadila som a o pár centimetrov ďalej. „ Louis išiel ..za El?“  Jemne mi štuchol do ramena „ Nežiarli má oči len pre teba.“ Nežiarlila som, len som to proste chcela vedieť. „  Niee to nie, ale boli spolu dosť dlho..má ju rád.“ Vyfúkol ku mne dym, robí presne to čo ja. „  A my máme radi teba, ak si to s Louisom rozmyslíš som ti plne k dispozícii.“ Zasmiala som sa a oprela som si hlavu o jeho rameno. „  Nechceš moju sestru?“ Zhrozene sa na mňa pozrel, znova som sa musela zasmiať. „ Nie je zlá, len viac by pasovala k Naillerovi nie?“  Jasné,   má pravdu, ale.. „ Tomu sa páči Carmen nie?“   Vyfúkla som dym a zoskočila z múrika.  „ Páči sa mu Carmen to je pravda stále je nalepený na mobile, píšu si.“  Bolo to zlaté,  nejako sme nemali čas sa s Carmen porozprávať, ale myšlienky dvoch zaľúbených blond hláv ktoré mám rada sa mi páčila. „ Čo budeš robiť teraz?“ Opýtal sa ma Zayn, mala som chuť opiť sa a zabudnúť, ale nespravila som to už niekoľko rokov, hoci nebol by to zlý nápad. „ Asi si dám niečo do nosa, a potom budem spať až do pondelka obeda kedy musím ísť do práce.“   Znova som očami prebehla cez záhradu, kde mám kocúra? „  Nemám ostať s tebou? Alebo poď s nami do štúdia.“  Odmietla som, objala som ho a poslala za chlapcami, musím byť sama, teraz musím mať pokoj. Riu som pristihla v štádiu balenia, pchala svetre a zimnú bundu do veľkého čierneho kufra. „ Nevadí ti to takto cestovať s mamou?“  Opýtala som sa keď som si sadala na jej posteľ. „ Nie,  síce ma ignoruje tak ako teba ale vie že ma tu nemôže nechať samú, takže má to dve výhody – nový svet a nový ľudia, ona je len kreditná karta.“ Zasmiali sme sa,  tak to bohužiaľ bolo. Mala s ňou presne taký istý vzťah ako ja, založený na peniazoch a rozhovoroch ako Mami mám sa dobre, ale mám prázdnu kreditku, ale ona nikdy nechcela aby to bolo inak. Bolo jej to jedno.
„ Ria a James, on nechodí za tebou? Nie je divný?“  Posadila sa na kufor a začala ho zazipsovávať. „ Pár krát som sa s ním rozprávala, ale nevšimla som si nič, veď tu skoro nie je, aj to málo čo som doma ho vidím krátko. Mala by si začať častejšie chodiť k babke.“ Karhala ma pohľadom. Vyobjímala som ju, vypusinkovala a spolu sme sa vybrali na obed.  Myšlienkami som sa stále vracala k otcovi, Ria o tom nevie, nie je to jej otec.  Zaujímalo by ma kde je Louis, išiel do štúdia? Pichlo ma pri srdci s predstavou že niekde sedí s Eleonor.


-> Louis <-

„ Ak odíde, pojdeme na kávu a vyriešime to, zatiaľ sa vyhýbaj Jessemu prosím ťa El.“ Súhlasne prikývla a pustila ma. „ Ďakujem Louis, uvidíme sa.“  Bál som sa nechať ju tu samú,  tento David nie je žiadna výhra no nič iné mi neostávalo.  Keď som nasadol do auta volala mi mamka. „ Mami,  sľúbil som že prídem viem, ale znova máme koncerty, keď nám dá Paul trochu voľna prídem sľubujem.“ Vybafol som na ňu hneď bez pozdravu. „  Louis, synak bývame pár kilometrov od Londýna a keby som nepozerala správy neviem  či si živý. Prines aj chlapcov, dlho som ich nevidela.“  Moja mama mala chalanov fakt rada, behom Xfactoru sme často ostávali u nás doma, zvykla si na ich prítomnosť.  Telefón som hodil na sedadlo vedľa, a policajt stojaci na krajnici zakýval terčíkom. Odstavil som a stiahol okienko. „  Dobrý deň, vodičký a technický preukaz od auta vás poprosím.“  Vytiahol som doklady a podal som mu ich. Odišiel dozadu ku kolegovi do auta a mňa tam nechal sedieť.  Pípajúci mobil mi oznámil Harryho správu, sú v štúdiu a mám si pohnúť.  Policajt sa vrátil „ Pán Tomlinson dáte mi podpis... pred dcéru?“  Nemohol som nesúhlasiť,  na podpisovú kartu som načmáral jej meno,  a potom som sa ponáhľal do štúdia.


-> Christine <-

Mame som to oznámila hneď ako sme sa s Riou vrátili, zajtra odchádzajú chcem aby to vedela. Chvíľku bolo v celkom dome ticho a potom ma odbila. „ Christine buď rada že tvoj otec nie je viac s nami, má nový život nechaj ho tak.“  Ria mi rukou zaklapla ústa, tak som odišla hore.  Tmavočervená krabica pod posteľou, ukrývala všetky moje tajomstvá  bola  zapadnutá prachom. Väčšinou v nej boli fotografie, pár drobností ktorých dotyk vo mne vyvolal spomienku, predmety  bez ktorých  by môj život nemal zmysel.  Z úplného dna na mňa číhalo čierne puzdro, bolo bezpečne ukryté a zatvorené. Dotyk mojich prstov   na hladkej lesklej koži pálil. Opatrne som odzipsovala obal a vytiahla dve fotky ktoré tam boli.   Jedna bola čiernobiela, bol na nej otec s mamou v deň svadby. Mamiine čipkované biele šaty kontrastovali s otcovým čiernym frakom. Stáli pred párom vraných koní zapriahnutých do slávnostného koča.   Otec hľadel na mamu zamilovaným pohľadom devätnásť ročného pubertiaka, matka mu pohľad opätovala a držala sa za vyčnievajúce bruško. Áno vtedy už čakala mňa.  Stále keď som tieto fotky vytiahla chcelo sa mi plakať, dnes nie cítila som hnev.  Druhá fotka bola farbená, otec a ja. Odtieň mojich karamelovo-hnedých očí som zdedila po ňom,  vykúkali spod hustých mihalníc.  Sedela som na nočníku a otec mi na hlavu práve kládol plastovú striebornú korunku. Chýbali mi predné zuby, no obaja sme sa veselo škerili na mamu.  Vtedy sme boli šťastná rodina. Nikdy som nepochopila prečo otec mamu bil, prečo začal a prečo odišiel. Neodišiel, vyhodila ho. Odvtedy bola chladná ako ľadová kryha.  Fotky som rýchlo odložila späť do puzdra, do krabice a odsunula som ju na miesto. Musím poslať fotky do agentúry, do zajtra bez Louisa ale aj tak. Napísala som dlhý email s ospravedlnením že mi jeden zo spevákov chýba, pridala som číslo účtu a odoslala som to. Nevnímala som ako, ale vonku bola tma a kropilo.  Už asi tretí krát som zrušila Louisov hovor,  neviem prečo.

Po pár hodinách sme sedeli s Carmen v zašitom bare na kraji Londýna a pred sebou sme mali už druhý pohárik vodky, nejakej ruskej.  „ Mám ho rada, bozkáva sa ako Boh, trošku viac uslintane ale to si zvykneš.“ Obe sme sa smiali na nezmyslených rozhovoroch. „  On slintá?  Ale stojí to za to nie?“ Prikývla a hodila do seba obsah pohárika. „ Louis neslintá? Ako chutia jeho bozky?“   Kývla som na čašníka a venovala som sa jej ďalej. „ Sladko, ako mrkvové koláčiky poliate čokoládou.“    Na drevenom stole opäť stáli plné poháre. „  Ktovie ako sa bozkáva Zayn.“  Pri jeho mene sme sa začali smiať, Zayn je playboy, musí to byť dokonalé. „ Carmen no tak!  Zayn nie je pre nás, nesklam Naillera.“   Nahodila tému oblečenie, vžili sme sa do toho a ďalšie hodiny sme prediskutovali všetko čo nás napadlo.  Celú noc ma ani nenapadlo rozoberať otca alebo El, téma ostala úspešne zatvorená.  Carmen vedela že sa potrebujem rozptýliť, tancovali sme na stole, pili vodku, do taxíka domov som nastupovala opitá, o štvrtej ráno. Takto zle mi nebolo od druhého ročníka strednej školy - vtedy som prestala piť a vláčiť sa po kluboch. Po trištvrte hodine som sa snažila strčiť kľúčik do dverí, nešlo mi to. Moja motorika nefungovala ale dvere sa otvorili samé... „ Ty ale vyzeráš..“

9 komentárov:

  1. ..predpokladam, že tam stal ten magor James :S som zvedava jak to daš ďalej takže kyvaj pisať! :D ..a k skuške gratulujem :) -Raduliatenko-

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Je to nádherné =D veľmi sa teším na ďalšiu časť bude ešte dnes??? A ku skúške gratulujem =D

    ----Kika----

    OdpovedaťOdstrániť
  3. A ešte malý typ =D neskúša odomknúť nesprávny dom??? žeby jej otvoril niekto z chalanov??? =D

    ----Kika----

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tak v prvom rade , gratulujem ;D
    A je to úžasné..ale určite otvára zlé dvere :DD

    OdpovedaťOdstrániť
  5. no už som dlho nepridala nejaký komentár :D tak idem na to :D nebudem sa tu rozkecávať, to ako úžasne píšeš predsa všetci vieme ;) tak iba dúfam, že budeš pokračovať v tomto a i keď všetko má svoj koniec, keď táto poviedka skončí, bola by som rada, keby si začala písať inú :)) With love, your biggest fan ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. a ešte som chcela dodať, že gratulujem ;)

      Odstrániť
    2. ĎAKUJEM!! keby som nemala okolo seba takéto super čitateľky tak by som veru nepísala! Ale budem pokračovať, lebo to milujem a potrebujem :)

      O novej poviedke, porozprávame potom, zatiaľ nemám tušenie ako sa skončí táto :D

      Odstrániť