piatok 10. februára 2012

London 3.

Tak som to trochu prešvihla dnes :o) necítim si ruky, nohy a o ušiach ani nehovorím. Dokonca aj môj pes odmietol večernú prechádzku a upaľoval domov. Na dnes je to posledná časť, zajtra ak nezamrznem pri koňoch tak  budú ďalšie... i keď si myslím že na takú Di a jej MTT nemám :) Dobrú noc! 


" Kevin asi nie je u teba však? Neviem kde odletel."  Povedal tak vážnym tónom akoby išlo o život. Namiesto frajerky má holuba?  " Nie, odkedy si si ho vzal nevidela som ho, ale môj kocúr v tom prsty..ehm labky nemá, on spal celý čas." Zasmial sa, môj pohľad padol na dva plastové poháre v jeho rukách. Všimol si to.  " Budem ho musieť nájsť, ale čo keby sme si dali najprv túto čokoládu? Vieš dve nezvládnem sám a Niall svoju už mal." Louis Tomlinson chce aby som s ním pila čokoládu? Prikývla som, a otvorila som dvere úplne dokorán.  Kráčal za mnou hore do izby a zastavil ho až Viktor ktorý zastal priamo pred ním s zámerom zaútočiť. " On chce zjesť celú moju rodinu!" Vyhlásil Louis a ja som sa neubránila smiechu. " Kľudne sa posaď ja si len odskočím." Prikývol a opatrne si sadol do kresla.


 Mám asi tak pol minúty na to aby som zo seba urobila človeka. v kúpeľni som si moje karamelové oči pretiahla linkou, balzám na pery mi dodal trochu jemnosti. Nebol to žiaden zázrak ale čo už.  Keď som sa vrátila späť do izby Louis sedel presne tak ako ja keď mi nie je dobre a toto chlpaté kreslo ma upokojuje. . Nohy prehodená cez operadlo a výraz " Muchy zjedzte si ma"   Sadla som si na mäkký plyšový koberec. " Louis povedz mi čo tu robíš? poznáš ma sotva dve hodiny a priniesol si čokoládu."  Postavil sa a prisadol si ku mne na zem. " Neviem, možno ma uchvátil  kocúr, alebo vôňa tvojej izby.. mal som chuť ťa prísť pozrieť." Odpil si z pohára a druhý strčil do ruky mne. " A čo ak som vaša fanúšička a za chvíľu tu budú paparazzi aby som získala tvoje nahé fotky?" Kde sa to vo mne vzalo? pokrčila som čelo a čakala na odpoveď. Ale on sa znova len uškrnul. " Nie si naša fanúšička, tvárila by si sa inak keby si nás ráno videla vedľa na terase."  Má pravdu, ale niečo je aj tak čudné. " Vieš možno niesú všetky fans také pojašené a šibnuté, možno ťa milujem." Pri týchto slovách som sa snažila tváriť fakt vážne ale trhalo mi kútikmi úst. " Jasné a práve preto si ma pozvala dnu? aby si zavolala fotografov?"   V kútiku úst mu ostala malá šmuha od čokolády. Vyzeral ako nenásytne ale rozkošné dieťa.  Oprela som sa o stenu a zatvorila oči. " Naozaj sedí v mojej izbe Louis Tomlinson z 1D." Nebolo to otázka, bolo to len moje konštatovanie. Prečo nevýskam a neprosím ho o fotku a podpis? Povzdychol si, tak som znova otvorila oči. " Louis, no tak... keď som poobede pozerala videá a vaše fotografie  vyzeral si ako dobrý šašo, čo sa deje?"  Zatváril sa kyslo a napil sa, znova. 


Pár minútové ticho prerušil zvuk kľúčov v zámku. " Ty tu nebývaš sama?"  Musela som sa zasmiať, zažmurkala som na neho a s úsmevom som sa postavila. " Hádam si nemyslíš že by som cudzieho chlapa pozvala k sebe domov keby som bývala sama."   Zamračil sa ale súhlasil so mnou tak prikývol. " Tak ja pôjdem.. nech nevyrušujem." Jeho výraz bol priam trpiteľský, čo s ním je? alebo sa na to že je bláznivý hrá len pred kamerou? Dnes to tak nevyzeralo.  " Louis si v poriadku?" Musel som sa opýtať, aj keď by ma to fakt nemusel zaujímať. Venoval mi pohľad do očí a kráčal k dverám.  " Počkaj toto moja mama neprežije, chlapec v mojej izbe."  zdvihol obočie a vyplatil na mňa jazyk. " Ale ja som najznámejší londýnsky spevák, to by mohla nie?" Potichu som sa zachichotala. Z dola sa ozval mamin hlas. " Christy si doma?"  Ukázala som mu nech drží jazyk za zubami a pootvorila som dvere. " Mami dopíšem prácu a prídem dole."   Bolo počuť zvuk otvárajúcej sa chladničky, potom šušťanie nákupnej tašky. To znamená že je doma aj sestra. Tak to chce plán, otočka späť smerom k Louisovi. " Viem že to znie ako z rozprávky ale budeš musieť zliezť po strome." Privrel oči a už už sa začínal smiať ale strčila som mu pred ústa ruku. " Ticho Tomlinson, to že si slávny nebude akceptovať ani moja mama." Otvorila som balkónové dvere a Loú ma nasledoval. " To nemyslíš vážne však?" Pokrčila som ramenami a prikývla. " Tak fajn dobrú noc suseda."   Prehodil obe nohy cez zábradlie, chytil ma za ruku a  postavil sa na konár. Zrazu nadšeným pohľadom kričal " Naaaaašiel sa Kevííííín!!!!"  Začala som sa potichu smiať v tom moju ruku pustil a ja som počula praskanie dreva a šum listov.  " Waaaa ooohaaa ."

3 komentáre:

  1. Čo je Louimu??? :) Júúj, krásne to je :) Teším sa na pokračko... :D
    A no táák...zas moja poviedka nie je až tak úžasná ako tvrdíte :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Veľmi dobre píšeš..a niektoré tie hlášky :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. krásne...som zvedavá, prečo je Louí taký iný a prečo nie je šašo.. :D

    OdpovedaťOdstrániť