pondelok 13. februára 2012

London 7.

->Louis<-

Eleonor som poslal správu nech sa večer zastaví u nás v dome, porozprávame sa. Paul nás pustil skôr, keďže pri mojej nálade nemalo nahrávanie zmysel.  Chalani boli nahnevaní a ja som fakt nemal náladu na nič.  Doma to nebolo o nič iné, klasika Liam vysmiaty od ucha uchu si dohodol rande s Danielle. Chalani sa bláznili a Naill chodil do kuchyne, na balkón a stále dookola.  Ležal som na posteli a v hlave som si skladal plán. Jasné, nemôže to byť tak ona ho nemiluje. Eleonor predsa patrí mne, ja ju milujem.  Dvere sa otvorili a ku mne sa posteľ si sadol Liam. „ Čo je s tebou Loú? Chýbaš nám, ty blázon, čo sa deje?“ Posledné dni som tieto otázky počúval stále dookola. Myslím že je čas to niekomu povedať. Položil som si na hlavu vankúš. „ S El sme sa rozišli.“  Nastala minúta ticha potom mi stiahol vankúš z tváre. „ Prečo si mi to nepovedal?“ Vyzeral sklamane, možno trochu naštvane. „ Liam nemohol som, stále ju milujem. Príde dnes, porozprávame sa. Chcem ju späť.“ Nechcelo sa mi o tom viac hovoriť tak som zavrel oči. Registroval som že sa postavil z postele, jeho kroky sa ozývali na podlahe. „ Liam? Ale nehovor to chalanom.“ Zdvihol som hlavu, on len prikývol a odišiel.  Uvažoval som o tom ako ju získam späť, po pár minútach som o sebe nevedel. Znova sa mi snívalo to isté – moja krásna Eleonor.


-> Christine <-

Domov som prišla skoro o pol štvrtej.  Navliekla som si legíny, dlhé tričko a teplé ponožky.  Ria sa dotrepala do mojej izby. „ Sestrička vieš o tom že mama odcestovala?“ Nie samozrejme všetko sa dozvedám ako posledná. „ Nie, a kam išla?“  Otvorila celé okno smerom do záhrady z vonku sa ozýval hluk, smiech a gitara. Smiech bol Naillov, určite! Žeby záhradná párty?  „ Odišla niekam ku Moskve, vráti sa za dva týždne a potom ideme na dovolenku!“  Ria sa usmievala tým svojím puberťáckym úsmevom  a jej radosť bola zrejmá.  Stihla mi oznámiť že sa od babky vráti v pondelok, vzala si peniaze a odišla. Mohla som ju odviezť ale nechcelo sa mi ani dýchať. Znamenali to dve veci - nemusím sa starať o to čo bude jesť a c elý víkend mám prázdny dom len pre seba.  Do prehrávača som strčila cédečko od 1D ktoré som si kúpila cestou z agentúry. Som zvedavá na tie ich pesničky.  Večer zbehol celkom rýchlo.  Dve hodiny som preležala vo vani, vypila som pol fľašky vína. Toto sú svetové prázdniny.  Keď som zatvárala okná, kocúr sedel pred chladničkou a mrnčal. Víno mi stúplo do hlavy natoľko že som mala fakt povznesenú náladu. Odhodlane s chuťou na cigu som sa vytrepala na balkón, všimla som si Zayna. „ Ahoj Christy, rád ťa vidím. Naill spomínal že dnes večeriaš s nami.“ Nezabudli na to, samozrejme odpovedala som s úsmevom. „  Špagety alá Liam?“ Vynorila sa aj Liamova hlava a s úsmevom prikývol. „ Tešíme sa, Zayn dofajčite a potom ju prines dnu!“ Prikázal mu. Zayn prebehol očami po mojom župane, zjavne sa dobre bavil. „  Ideš sa prezliecť?“  Provokačný chlapec toto!  Konečne som zo seba niečo vysúkala. „ Nie, bude ti vadiť keď budem v tomto?“ Jednu nohu som prehodila cez nízky plotík. Podal mi ruku a už som stála vedľa neho. Vlastne nestála – Naill pribehol, objímal ma a pučil potom sa k nemu pridal aj Harry. „Priateľská objatie.“ Vyhlásil Liam. Smiech ma prešiel až keď som nemala kyslík. „ Dýýchať! Nemôžem!“ Pustili ma a zaviedli do kuchyne.  Dom bol priestorovo situovaný presne tak ako ten náš. Dole sa nachádzala predsieň, kuchyňa s priestrannou obývačkou a jedna izba, tiež kúpeľňa.  Na poschodí boli 4 izby. Chalani ale boli piati, zrejme budú spať po dvoch.  Keď som spokojne usadená za stolom naberala prvé sústo špagiet  všimla som si ale že chýba Louis.  Musela som sa opýtať. „ Chalani a Louí nie je hladný?“  Hlavu od taniera zdvihol Liam a zahľadel sa na mňa. Zayn, Harry aj Naill sa pozreli na neho. Oči sa mi zvláštne zaleskli. „ Louis má návštevu..“ dodal a znova  sa pustil do špagiet.  Bolo to zvláštne byť tu v ich dome. Nepoznám ich ale je isté že sú to piati šialení blázni. Po večeri som im pomohla poodnášať riad, teda pomáhala som Liamovi len ja, chalani si ľahli na gauč a zapli nejaký film.  Bolo počuť dupot po schodoch. Potom krik. „ Tomlinson toto viac nikdy nespravíš a je mi to jedno čo si o tom myslíš! Si idot!“  Tmavovlasé pekné dievča sa otočilo k Louisovi, ktorý zbehol dole schodmi hneď za ňou. „ Eleonor ale  mňa to mrzí!  Vieš že ťa milujem!“ Kričal, vyzeral fakt zúfalo.  Dievča sa otočilo a od vchodových dverí mu ešte zakričalo že ho nenávidí a potom nimi tak tresla až sa zatriasli. Cítila som sa ako piate koleso na voze. Čo sa tu pre pána deje?  Môj pohľad sa stretol s pohľadom Harryho – vyzeral presne tak zmätene ako ja.


-> Louis <-

Môj plán nevyšiel.  Pobozkal som ju, bozky mi opätovala, potom som jej povedal že tomu jej idiotovi  rozbijem papuľu že nás chcel rozdeliť.  Nakričala na mňa že ju mám nechať na pokoji a že ma nikdy nemilovala. Len som vôbec nerozumel tomu prečo ma potom bozkávala tiež?  Teraz stojím v kuchyni, moji štyria najlepší priatelia na mňa pozerajú a očakávajú vysvetlenie.  Vzal som si bundu a vyšiel som vonku. Potrebujem vzduch.  Počul som ako Harold hučal že o ničom nevedel. To znamenalo že im to Liam povie. Toto bude dlhá nočná prechádzka.

Po dvoch hodinách som sa dostal späť na našu ulicu. Pred vchodom stálo zaparkované auto novinárov. Jasné, prečo by to hneď nebol veľký boom. Cez mobil som skontroloval twiter, El napísala že je šťastne zamilovaná ale do svojho manažéra. Prečo práve ja musím mať takéto šťastie a spraviť zo seba debila. Hoci bolo skoro po polnoci na mobile mi svietil hovor od mami. Zrušil som ju, presne tak ako chalanov už asi po stý krát.   Musím sa dostať domov, ale bez otázok paparazzov. Vysvetlím to, budem musieť ale nie teraz v noci. Najprv sa porozprávam s chalanmi.  Nasadil som si na hlavu kapucňu a so sklopeným pohľadom som zazvonil na zvonček k Christy.  Ona sa ma nebude pýtať prečo sa to stalo, prečo som idiot ani žiadne iné otázky.  Hádam ma pustí cez terasu k nášej kuchyni. Dúfam že Naill tak ako každú noc bude jesť. Zaklopal som ešte raz. Nespala, po chvíli otvorila. Strapatá a v pyžame. „ Louis?“  Musel som fakt vyzerať strašne, hneď vo dverách ma objala.  „ Prepáč mi to že ťa budím ale..“ pocítil som slzy v očiach. Ja plačem?  Tento krát mi položila prst na ústa ona a znova ma silno objala. 


3 komentáre:

  1. a teraz musím ísť spať?? po tomto?? btw. píšeš to fakt nádherne!!! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. :* ďakujem, tak ešte jednu si dajme

    OdpovedaťOdstrániť
  3. chudáčik Louis...ktovie, prečo to El urobila... :-(

    OdpovedaťOdstrániť