London 39.

Najprv - Strange Way Of Life - poviedka - nová! čítajte so mnou :)

Druhá vec -  19 271 návštev blogu od 1o. 2. ´12 -> ste úžasné! Ďakujem 

Už len 2 dni do piatku, nemôžem sa dočkať, ako ste na tom vy? :)  Dnes len takto krátko, zajtra budem celý deň na prednáške tak to bude dlhšie :* Sweet 1Derful dreams :*

-> Christine <-

 Len maličkú chvíľku ostalo medzi nami ticho, krabicu strčil do rúk Carmen so slovami „ Drž opatrne.“ A potom ma tuho objal. Voňal ako letný deň, horúci a plný prekvapení. Držal ma na svojej hrudi až si Carmen neodkašľala a tým ho prinútila s úsmevom ma pustiť. „ Veľké prekvapenie, ďakujem Carmen.“ Zahanbene som sa usmiala, škoda že musím ísť do školy. „  Moje prekvapenie neskončilo a keďže dnes máme len prednáškový deň, žiadne cvičenia ani programácie nemusíš ísť do školy.“ Zasmiala sa a strčila Liamovi späť krabicu do rúk. „ Dávaj mi na ňu pozor, ja musím ísť písať poznámky.. majte sa.“  Všimla som si že jej Liam perami naznačil ďakujem a ona so smiechom odkráčala k čakajúcemu taxíku. 

Počkali sme kým nenastúpi, Liam sa otočil ku mne a usmial sa.„ ak nemusíš ísť do školy, pôjdeš so mnou?“ Dá sa takým psím očkám povedať nie? „ Kam chceš ísť?“ opýtala som sa a napadol ma len v ktorom som tak dlho nebola. „ Môžem ti dať najprv darček?“ Pri tejto vete sa mi do líc nahrnul rumanec a Liam tomu veľmi nepomáhal keď ma pohladil po líci a šepky povedal „ Si krásna.“   Sklopenými očami som prechádzala po jeho šnúrkach v topánkach, lichotí mi ale nemôže sa mi páčiť, nemal by. „ Christine  pustíš ma dnu? Darčeku je už dlho v tejto škaredej krabici.“ Znova som otvorila dvere a vkĺzla som dnu. Prešiel do obývačky, posadil sa na pohovku a potľapkal na mieste vedľa neho. Bojím sa, bojím sa, bojím sa. Krabicu položenú na kolenách otvoril a vytiahol z nej maličkú hnedú guličku. „ Zoznámte sa toto je Pearl.“ Zadívala som sa na to malé čudo v jeho dlaniach. Najprv ukázala ušká, pokývala nimi a potom sa na mňa pozrela maličkými hnedými očkami. Vtisol mi ju do rúk, malé mačiatko? „ Toto je malé mačiatko?“  Rozosmiala som ho  ale mačička s pri smiechu bojazlivo strhla. „ Malé mačiatko ktoré je tvoje.“ Prízvukoval slovo tvoje a pohodlne sa oprel. Hnedá gulička vyskočila z mojich rúk a schúlila sa na bielom vankúši vedľa Liama. „ Ty si mi kúpil mačičku?“  Zaslúžila som si pohľad plný ani neviem čoho, len sa na mňa díval a sladko sa usmieval. „ Nekúpil je z útulku, a potrebuje niekoho kto sa o ňu postará.“  Bol toto nápad Carmen?  Pearl sa zatvorili očká a predné labky natiahla pred seba, teraz už nevyzerala ako gulička.

„ Toto dieťatko bude spať a mi môžeme ísť von?“  Postavila som sa, z tašky som vyhádzala nepotrebné veci a keď som sa znova otočila k gauču na ktorom mal sedieť Liam nesedel tam, pretože stál za mnou, úplne tesne. Nedokázala som uhnúť pohľadom, dostavil sa pocit podlamujúcich sa kolien, keď som klesla o pár centimetrov ruky mi položil na pás a zachytil ma.

„Neodpísala si mi na správu.“ Čakala som túto výčitku, ale odpoveď ma nenapadla, bolo len jedno vysvetlenie. „ Nevedela som čo chceš počuť, bolo to tak trochu nejasné.“ Celá tá správa bola neistá, on bol neistý. „ Nejasné? Ja mám jasno čo chcem, ty si to nepochopila.“  Musela som sa zatváriť fakt hlúpo keď sa rozosmial. „ Christine ale chápeš čo som chcel povedať?“ Potriasla som hlavou a nemyslela som na nič. Jediná vec ktorú som vnímala bol jeho tón hlasu a pohľad. „ Liam ja..nemôžem.“ Zamračil sa. Stále je to Louisov kamarát a nechcem im pokaziť vzťahy v skupine, nemôžem. Možno cítil neistotu v mojom hlase možno sa bál on sám, ale zmenil tému. „ Vieš kam chceš ísť?“ Vykrútila som sa ďalej a pomalým cúvaním som prišla až k dverám. „ Mám nápad, ale taxík sa tam nedostane.“  Chvíľu počkal pretože vedel že budem pokračovať, ale otvoril vchodové dvere. 

Z novučičkej skrinky som vytiahla kľúčik od garáže. „ Ukážem ti niečo poď.“ Mierne obavy o malé mača ma prešli hneď ako som si spomenula na Viktora, aj on bol od malička sám a zvykol si.  Dvere na bielej garážovej bráne sa otvárali ťažko, zaprela som sa raz, druhý krát a nič. „ Pomôžem ti ukáž.“ Ozval sa chichotajúci Liam a keď som chcela odstúpiť aby mohol potlačiť, rukami ma uväznil pri dverách a potlačil. Teplo sálajúce z jeho trička som okamžite cítila  pod tenkým svetrom, jeho teplý dych ma hladil na krku. Pritlačil sa o mňa ešte viac a dvere povolili. Obaja sme samozrejme neboli pripravený a spolu sme spadli na vlhkú dlážku. Privalil ma celou svojou váhou a pridal k tomu výbuch smiechu. Rebrá mi pukali a jeho vlasy ma šteklili na krku. „ Zlez! Lebo sa udusím.“  Neprestal sa smiať, ale nadvihol sa tak aby som sa mohla otočiť na chrbát. Lakťami sa podopieralo okolo mojich ramien a ja som prestala dýchať. Ticho ktoré prerušovali len zvuky z ulice prerušil prvý on.  Nechápala som tomu jeho šteniatkovskému pohľadu a tichu ktoré vládlo. „ Chcela si mi niečo ukázať.“  Ruku som zasunula pod neho, s zámerom odtlačenia ale on ma privalil úplne celou váhou. „ Mal by si zliezť inak ti to neukážem.“ Skonštatovala som a keď prikývol jeho vôňa sa mi dostala do nosa.  Toto je zlé, toto je zlé, prečo ma tak priťahuje?  Postavil sa, oprášil si prach z kolien a podal mi pravú ruku. Nechcelo sa mi vstávať,  z dola vyzeral ako Boh všetkých Bohov a na tvári sa mu črtal mierny úsmev. Moja ruka presne sadla do jeho dlane a on ma celou silou vytiahol hore.  Nepatrím k tým nemotorným ale rýchlym pohybom som si spôsobila zatočenie hlavy a ocitla som sa prilepená na jeho perách.  S istotou v rukách ma stisol a začal tento prvý bozk. Jemne jazykom prešiel po moje hornej pere a zasmial sa.  Trochu som sa odtiahla a doširoka som otvorila oči. „ Si nemožný, ako sa môžeš smiať.“

-> Louis<-

Prvá vec ktorú som po príchode do Londýna spravil bola cesta za Eleonor.  V žltých nohaviciach sedela v kaviarni kde predtým pracovala Christine po jej pravici sedel Danielle a museli dabatovať fakt o niečo zaujímavom pretože si ma všimli až keď som si k nim prisadol. „ Vitaj Louis.“  Zasmiali sa obe naraz. „ Ahojte krásky.“ Prezrel som si ich obe, Danielle celá žiarila a Eleonor bola najkrajšia tehotná slečna pod slnkom. „ El musíme sa porozprávať.“  Išiel som hneď k veci, nech vie že viem.  Mrkla sa na Danielle, vymenili si pár slov očami. „ Tak ja pôjdem, zbaliť sa majte sa, uvidíme sa El.“ Odplávala a ja som prepichol Eleonor pohľadom. V jej očiach sa leskli slzy ale nehovorila nič, len čakala kedy začnem ja. „ Povedal mi všetko.“ V pamäti som si rýchlo pripomenul rozhovor s Liamom a pokračoval som.