London 44.

Je nedeľa -  síce neskoro ale - sľubovaná časť - pekné čítanie! 

V utorok - prvá skúška - nemčina  :(  myslite na mňa...

Hrôzostrašný piatok bol, po prekonzultovaní s mojím JA (mnou) sme sa zhodli, že som mala radšej sedieť doma a písať blééah ...

 Mr. Dokonalý sa na skype pozastavuje nad tým čo prežúvam na večeru. noačo!  Rezeň s uhorkou je mňam!  On mi praje dobrú chuť k večeri, ale pozabúda na to že u neho je síce osem hodín večer, ale u nás sú bohužiaľ 3 ráno. FUCKoff idem spať..

-> Liam <-  

Mal som jednu priehradku v obľúbenej tmavo fialovej, koženej peňaženke vyhradenú len na ochranu. Áno nosil som ju so sebou, pretože ja som Liam Payne  a som zodpovedný. Pretrel som si zrazu spotené čelo rukou.  Vytiahol som len čierny obal.  „  Už si hore? Ahoj.“  Vošla Christy so izby  a posadila sa ku mne na posteľ.  „ Čo sa deje? Si bledý ako stena.“ Otočil som sa k nej. „ Christine včera sme použili ochranu?“ Neviem prečo sa usmiala, chytila moju spotenú ruku a vtisla mi pusu na nos znova s zmäteným výrazom. „ Neviem, nepamätám sa.“  Vravela pravdu, vyžarovalo to z nej. „ Liam.. bola to jedna noc.“ Všimla si môj zarazený výraz a prisunula sa bližšie. „  Myslela som to tak, že ak aj náhodou nie určite si si dával pozor, však?“ A dával som si pozor? Silou mocou som rozmýšľal nad tým či som si dával pozor,  či som to stihol.  „ Christine čo ak..“ Pobozkala ma,  a tým mi pripomenula včerajšok. Nadržaný a opitý Liam Payne pretiahol svoju priateľku. „ Christine?  Louis to nevie, mali by sme mu to povedať?“ rýchlymi pohybmi mi uhládzala vlasy a dívala sa mi do očí. „ Povedať ?“  Usmiala sa a skĺzla pohľadom po mojej nahej hrudi. Doplnil som ju „  Povedať o tom že ťa ľúbim a chcem to skúsiť.“  Spečatil som to bozkom a ona ma prevalila do perín.

Mrzelo ma hlavne ale to že som odchádzal na ďalšie dva mesiace a neuvidím ju. Celé ráno sa mi prehrabávala vo vlasoch  a plánovala čo budeme robiť keď sa vrátim z Ameriky.  Chcela by ísť  niekam na dovolenku ale presvedčil som ju že ju vezmem do Wolverhamptonu k mojim rodičom a sestrám. Krátko pred obedom sa vrátil do hlavného stanu aj Louis, ťažko sa mu opúšťala Eleonor a malou ale musel, potrebuje peniaze na dom a výchovu a navyše nechceme sklamať fanúšikov.  

„  Sľubujem nebudem plakať.“  Zopakovala už tretí krát a aj tak som jej zotieral drobné slzičky. Napriek tomu sa usmievala a svojou drobnou rúčkou stískala tú moju. „ Vrátim sa a o mesiac budú Vianoce, budeme spolu neboj sa.“ Dopovedal som posledné slová a dvere mojej izby sa otvorili. „ Vyrušujem?“ Nemal vo zvyku pýtať sa na to. Pozrel som sa na Christine a keď som v jej očiach videl súhlas odpovedal som mu. „ Nie, poď dnu musím ti niečo povedať.“  Bez slov sa presunul k modrému kreslu a pohodlne sa usadil, tak aby na nás videl. Chvíľku  som sa premáhal a zvažoval som všetky možnosti ako mu to citlivo povedať. No prekvapil ma, ako vždy.  Jeho slová smerovali ku mne, na Christine sa nepozrel. „ Myslíš to s ňou vážne?  Liam ak ju naozaj ľúbiš a vieš jej ponúknuť viac ako ja stojím pri vás. Chcem aby bola šťastná.“ Toto je jediný dôvod ktorý chcem. Svoje slová som si zopakoval ešte raz v hlave a potom som ich povedal nahlas. „ Toto je jediný dôvod ktorý chcem. Bude šťastná.“ Pozrel som sa na Christine a tá sa usmievala. Objala mňa, Louisa a odišla do školy. Carmen ju čakala dole v kuchyni, kým sa lúčila s Niallom.

Keď sa konečne lietadlo odlepilo od zeme a nás čakalo dlhých osem hodín vo vzduchu vážne sa mi nechcelo spať tak som sa len díval von malým okienkom a predstavoval som si že Christine leží vedľa mňa. Louis celú cestu smskoval s Ela striedavo spal. Zayn s Harrym kradli letuškám jedlo a mali z toho fakt zábavu a Niall sedel vedľa mňa.  Obaja sme  čakali na prichádzajúci hovor od našich dievčat.

-> Christine <-

Prednášajúci monotónnym hlasom vykladal dejiny fotografie, skúška nás čakala o necelý týždeň ale ani ja ani Carmen sme sa vôbec nešli pretrhnúť nad nejakým termínom alebo učením sa.  Opierala som si hlavu o Carmenine rameno a každých päť minút som pravidelne zívla. Jej jemné ťukanie perom po zošite ma uspávalo ešte viac.  Opatrne som do nej štuchla a šepkala som „ Koľko je hodín? Poďme domov k skypu.“  Konečne som chcela počuť jeho hlas, i keď len cez internet, ale chcela.  Pohľadu na hodiny som sa vždy vyhýbala, ale odkedy Liam odišiel s radosťou som každú chvíľku čumela na jeho hodiny na mojej ruke.  Ručičky ukazovali čas 11.11 h a presne v tom momente som sa usmiala a pocítila som zavibrovať mobil. Nenápadne som ho vytiahla a prečítala som krátku správu od koho iného ako Liama „ ľúbim ťa! L.“   Odpíšem mu potom, len som krátko prezvonila a keď som mala mobil vo vrecku znova prišla ďalšia správa „ Láska dnes večer nebudem môcť volať, ale ak sa budeš dívať na hviezdy na nebi – budem sa dívať s tebou!“  Precitla som a znova som sa oprela o Carmen. Ako sa asi má Louis? Dnes skočím za Eleanor.

 Začínal sa mi páčiť život ktorý sa pomaly ale s určitosťou vracal. Doma som na chladničke našla  odkaz od Rii že je u babky a mám prísť na obed. Matka znova cestovala. Niekedy mi moje vylihovanie na gauči prinieslo myšlienky na otca, ale rýchlo som sa ich zbavila a pokračovala som v ničnerobení.  Dnes som sa ale rozhodla navštíviť El s malou. Dvere na ich veľkom bielom dome mi otvorila  s malou Eloise v náručí. „ Vitaj Christine, ako dobre že si prišla pomôžeš mi.“ Žmurkla na mňa tak som si zložila tašku a nasledovala som ju do priestrannej modro-bielej kúpelne.  Detská vanička  bola napustená  teplou vodičkou a malá Eloise sa spokojne usmievala keď ju El vložila dnu.  Podala som jej voňavé mydielko a konečne som prerušila ticho „  Ako sa máš El? Zvládaš to bez Louisa?“   Držala malej hlavičku a druhou rukou jej mydlila telíčko. „ Neviem aké by to bolo s Louisom ale bez neho to ide tiež, mama mi pomáha vieš.“  Pohodlne som sa oprela o bielu skrinku a počúvala som ju ďalej.

„  Ale hneď ako sa vráti a oddýchne si, myslím si  že sa s radosťou zhostí úlohy otecka, jeho každodenné telefónáty tomu nasvedčujú.“  Mne Liam voláva tiež, ale nie je to pravidelné. Môžeš si za to sama! Tak ho láskavo neobvyňuj. Okrýkla som sama seba a radšej som nadväzovala na začatú konverzáciu, pretože zamýšľať sa o tom ako nemám čas na niekoho koho milujem len kvôli tomu pretože chodím do školy a povinnosti sú povinnosti nemá zmysel, aj tak ich musím spraviť. Ružové dieťaťko teraz bolo  napenené a voňalo ešte viac ako predtým.  „ Určite sa teší! Liam mi prezradil že už má nakupené kvantum hračiek a nehovorí o ničom inom.“   Eleonorin smiech sa rozplával po celej kúpeľni. „  Christine v skrinke za tebou je osuška budeš tak dobrá.“ Pohotovo som sa otočila a z prvej poličky som vytiahla ružovú nie veľkú osušku a podala som jej ju.  Potom nasledovalo  česanie, pudrovanie prdleky a keď ju El obliekla do pyžamka s veľkou mrkvou  na brušku, musela som ich spolu odfotiť a hneď som fotku odoslala Louisovi.  Práve v tejto chvíli mali sedieť na autogramiáde, tak ich aspoň poteším.  Kolýsala som malú na rukách zo strany na stranu a jej veľké očká, ktoré sa poddali na Eleonorine sa pomaly zatvárali keď Eleonor spomenula Davida. „ Christine stále mám zvláštny pocit a výčitky keď si spomeniem na Davida.“  Stuhnuto som položila šálku kávy na stôl. „  Už je všetko v poriadku nie?“   Rozprávať sa o tejto téme mi dávalo zabrať, tak som si prezerala princezničku na svojich rukách. „ David má výčitky, napísal ti list a poprosil ma aby som ti ho odovzdala.“ Aké má dlhé mihalnice presne ako Louis. „ Neviem či ho chcem.“    Keď som sa na ňu konečne pozrela povzbudzujúco sa usmiala, vzala mi malú Eloise a so slovami „  Bude to tak ako chceš.“ Ju odniesla do postieľky.  Stihli sme prebrať všetky témy od One direction- ktorá bola hlavný bod až po detské plienky s vôňou mrkvy – čo ten Louis v Amerike neobjaví.  Téma svadba a obrad bola odložená na úplne kraj kým nebude malá trochu staršia a pri ďalšej šálke kávy sme rozoberali novinárov. Po novinke – ľúbim Liama som prekvapenú El so smiechom sledovala skladať čisté prádlo z vešiaka. Keď sa vonku zotmelo a Eloise potrebovala nakŕmiť a znova prebaliť, pretože pozornosť na seba upútavala plačom, vybozkávala som El na obe líca a  spokojne bez detského plaču som sa odviezla domov. Žiadne myšlienky na otca, na list, len ja a moja hudba mojich chlapcov v aute ponorenom do hustej hmly.

-> Liam <-

Prijal som hovor na skype a oprel som sa o vankúše. „ Láááska ahoj.“  Christine vycerila zúbky  do kamery a moje srdce spievalo.  „ Rozprávaj ! ako sa máš? Koncert dopadol dobre?“  Bol som  v izbe sám a bol som nahý, čo ona ale nevedela. „ Christine si sama doma?“ Notebook som položil na svoje brucho a oblizol som si pery tak aby pochopila o čo mi ide. 

Rozkaz Mr. Payne - už idem ! :D 

dobrú noc, či už ráno? xxx