pondelok, 30. apríla 2012

Directioner princes 4. part B.



 Ja viem, je krátka a o ničom.. pre Bašku♥ kočky ja nestíham! Mala by som sa učiť, ale nejak to nejde. Pokračovanie - štvrtok večer. 


I promise.. 

 Odporúčam pustiť - All i need..♥ keď tancovali, hrali im to.. :)

      Zayn

Nemohol som sa viac pozerať na jej  úsmev. Tancovala s otcom a pritom sa dívala do očí priamo mne.  Na rukách mi naskočili zimomriavky , tak som sa rýchlym krokom presunul k Hazzovi a nejakému dievčaťa za stolom. Zrejme patrila k zamestnancom, bola oblečená v ich uniforme a pohľadom hypnotizovala Harolda.  „ Pozri sa, máš tu kočku.“  Zaškeril som sa ale on hneď mi úder opätoval. „ Neviem kto je tu stredobodom pozornosti.“ Očami som znova našiel tie jej a pochopil som to. Viac netancovala, stála pri masívnom stĺpe so zlatým zdobením a hypnotizovala ma. Do pekla Malik sprav niečo! Prikázal som sám sebe,  no po prvom kroku som zastavil. Nechutný, slizký princ s trápnou korunkou ma predbehol a pozval ju do tanca.  Pocítil som Harryho hlas pri svojom uchu „ Choď za ňou, tento tu je len princ.“  Vrazil som mu lakeť do brucha ale išiel som. Chcem tancovať s princeznou. Ešte raz som vetu zopakoval vo svojej hlave a potom som zastavil tak, aby ma videl ten idiot. „Môžem si zatancovať s princeznou?“   Otočila sa smerom ku mne, jej líčka chytili červeň. „ Bude mi potešením pán Malik.“ Jej jemná rúčka vkĺzla do mojej dlane a ten idiot s vlasmi ako opica odišiel. Celá seansa doprevádzaná pesničkou ktorú som miloval sa mi vymykala spod kontroly.

nedeľa, 29. apríla 2012

Amy, who lives next to you? 16.


ASI OKOLO PIATEJ POOBEDE     
                                                                                                          
Zobudila som sa na to, že mi niekto klopal na dvere. Rozospato som otvorila a tam stál Liam. „Čau. Ale čo tu pre Boha robíš?“ privítala som ho s poriadným zívnutím. „Ty teda vyzeráš!“ „Vďaka. Poď ďalej,“ na komplikovanejšie vety som sa nezmohla. Rýchlo som spratala posteľ, aby si mal kde sadnúť. „Prišiel som, aby som ťa zobral k nám. Musíš ísť za Zaynom, ale on nie je schopný ani chodiť, tak som po teba prišiel ja.“ „Fajn, daj mi chvíľu, nech sa dám dokopy.“ Na sebe som mala ešte šaty a zvyšky Mollynho make upu. Zo skrine som vytiahla rifle, tričko a zamierila som do kúpelne. „Ehm, Amy? Naozaj si chceš obliecť tamto tričko?“ vážne na mňa pozrel Liam. „Čo je na ňom zlé?“ bolo to obyčajné farebné pásikavé tričko. „To ti vysvetlím cestou, vezmi si iné, bez pásikov“ povedal a ja som pokrčila plecami a radšej bez ďalších hlúpych otázok vytiahla iné, biele s farebnými nápismi.

štvrtok, 26. apríla 2012

London 54. The End

Tak veľa by som Vám chcela povedať..ale nevidím cez slzy.. bude mi to písanie chýbať.. sľubujem..intro bude..ale musím mu venovať vlastný článok, tento by bol príliš dlhý.. 

Tánička, Katka, Tami, Dianka, Katie, Radka, Kikuš.. všetky moje dievčatá -  máte moje obrovské ĎAKUJEM, bez Vás by niečo takéto nevzniklo... ja sa rozpíšem, keď doplačem.. a keď dofajčím.. a budem vládať..

Nechcem aby ste plakali baby, usmievajte  sa! pre mňa.. prosím.. 

-> Liam <-

Tmavomodré závesy na drevených oknách som opatrne odtiahol a do izby vliezli prvé lúče slnka. Ďalší slnečný deň?  Keďže som sa práve zobudil a po izbe som pobehoval v boxerkách neotváral som okno, predsa len sme v Anglicku a nie v Európe.  Každé ráno, ktoré som strávil pri rodičoch bolo smutné. Nie, nebolo smutné bolo skôr stereotypné. Umyl som si zuby, skontroloval som twitter. Mama mi spravila cerálie s mliekom, vypil som ich. Ruth ma každý druhý deň vytiahla behať. Zo stále nevybaleného kufra som vytiahol sivé tepláky a fialovú mikinu aj dnes a zbehol som dole „ Ideme?“  Prvé dni behu so sestrou som si musel zvyknúť na jej pomalý poklus, trošku mi to trvalo ale predsa som sa prispôsobil a kým som si zohrieval telo moja mysel spomínala...

utorok, 24. apríla 2012

Amy, who lives next to you? 15.


Musím Vám niečo povedať !  Hahaa.. London THE END bude až vo štvrtok, mrzí ma to..ale  nestíham skôr.. budem rada ak budem mať čas a chuť si zapáliť..zas len káva a cola..fuj ..See ya a intenzívne na mňa myslite vo štvrtok okolo 16.30h :) 

Inak ako Kikuš poviem ti, čítam to s otvorenou pusou.. enjoy it! J.s.




Okolo polnoci sa Liam s Danielle niekam zašili, alkoholici sa presunuli bližšie k baru a ja som zostala pri stole sama. Tak som len pila svoj džús a hľadala Zayna a spol. na tanečnom parkete, kedže pri bare už nesedeli. Nebolo to jednoduché, všade sa motalo veľa ľudí, zväčša v podobnom stave ako tí, ktorých som hľadala. Ďalej som ich hľadala, keď som pocítila niekoho pery na mojom krku. Prebehli mnou zimomriavky a otočila som sa. Čakala som ožratého Zayna, ktorý len hrá naše divadielko a chcela som ho jemne odtlačiť. Odkedy Zayn takto vonia?! No keď som sa otočila a videla, kto stojí zamnou, to “jemne“ mi akosi uniklo. Z celej sily som ho odtlačila. Keď vezmeme do úvahy množstvo alkoholu, ktoré mal v krvi, nechápem, ako je možné, že to ustál. Len sa zatackal pár krokov dozadu a vrátil sa späť ku mne. „Niall, pre Boha čo to stváraš?!“ nechápavo som naňho pozrela, „Čo to má znamenať?!“ „Čo asi? Chcel som ťa pobozkať!“ opäť sa nebezpečne priblížil. Odsunula som sa ďalej. „Niall, prestaň! Odíď!“ Neodišiel, tak som odišla ja. Pokúšal sa ísť za mnou, tak som pridala do kroku. Začala som utekať, čo on, našťastie, nedokázal. Tackal sa a po chvíli to vzdal.

nedeľa, 22. apríla 2012

Amy, who lives next to you? 14.


PRED ODCHODOM NA VEČIEROK

Všetci sme stáli nastúpení vedľa seba, Molly sa okolo nás prechádzala a kontrolovala či vyzeráme dostatočne dobre a môžeme ísť. Pred pol hodinou prišla Eleanor a zvítala sa so všetkými, dokonca aj so mnou. Vyzerala úžasne, mala perfektné šaty, vlasy, make up... proste všetko. Hneď sa nalepila na Louisa a už sa od neho neodlepila. Molly sa ich síce snažila od seba odtrhnúť, nechcela, aby mal Louis na tvári Eleanorin rúž, ale bez úspechu. Tak to vzdala, poslednýkrát nás skontrolovala a poslala do auta.

London 53.


Predposledná... pre Vás.. enjoy! 

-> Liam <-

Kým som si ľahol, kým som si našiel polohu a v momentke keď som zatvoril oči počul som kroky. Spálňu mala mama dole, no kroky sa ozývali na schodoch. „ Mami?“ Neodpovedala,
postavil som sa a s čudným pocitom som kráčal k schodisku. Na treťom schode, tak ako ja, keď som bol malý sedela Christine. „ Prečo nespíš?“ Chcel som byť zlý, hnusný vrátiť jej to. V šere som videl ako si pretrela čelo. „ Prečo si klamal mame?“  Počula ma. V tejto chvíli som jej chcel vidieť do tváre, ako sa asi tvári? „ Neklamal som Christine si chorá..“ Ostalo ticho, až neskôr sa ozvala. „ Viem.“  Zosunul som sa na posledný schod a čakal čo sa bude diať. „ Vieš, tak potom v čom som klamal?“ Nechápal som. „ V tom že ju miluješ a nikdy neopustíš, aj keď spravila chybu.“ Tie slová, jej hlas a vôňa. Postavil som sa a pevne som chytil zábradlie. V tme a tichu som sa musel nakloniť, aby som ju videl až tak že sa nám dotkli nosy.  Minútu, dve až tri som sa jej pozeral do očí. Pár krát žmurkla,  postavila sa k dverám ku mne do izby. „ Môžem?“Opýtal som sa a nasledoval som ju dnu. Prikývla a posadila sa na zem. Miloval som tie chvíle doma,keď sedela na zemi a smiala sa zo Zayna a Harryho.  Posadil som sa do tureckého sedu a znova som sa vpil so jej krásnych očí. Bála sa, bál som sa aj ja. Boli len dve možnosti ako to dopadne, dávno som bol rozhodnutý. Vedel som čo chcem spraviť, čakal som len na chvíľu ako je táto. „ Prosím povedz niečo.“ Šepkala, jej vlasy voňali dažďom zmixovaným s mojím parfémom. „ Čo chceš počuť Christine? Máš nejaké konkrétne požiadavky?“ Líca sa jej leskli slzami a ja som si spomenul na sľub keď sme odchádzali na turné pred pár mesiacmi a zaprisahal som sa, že zabránim tomu aby plakala. Musí byť šťastná. Dokážem to ešte splniť?  „ Ty vieš čo chcem počuť, alebo nie? Kľudne to zval na seba. Tráp sa zato, že som ťa podviedla! O to horšie mi bude. Ale to ja som bola neverná! Ja som sa vyspala s Louisom!“ Kričala, musel som ju zastaviť, mama spí a vedľa ma izbu Ruth. „ Pssst sklapni.. a počúvaj ma.“ 

sobota, 21. apríla 2012

Amy, who lives next to you? 13.


Here you are! Hádam sa bude páčiť

Rozhliadla som sa dookola. Nikde žiadne menovky ani nič, čo by mi povedalo, kde sme a čo tu chceme. Dvere sa otvorili a v nich stálo dievča okolo dvadsať päťky, s blond vlasmy, perfektnými handrami a make-upom. Usmiala sa na Zayna a potom zmätene pozrela na mňa. „Molly, toto je Amy, moje dievča,“ vysvetlil Zayn. Keď povedal “moje dievča,“ skoro som vybuchla do rehotu. Len som sa pousmiala a snažila sa tváriť normálne. „Poďte dnu,“ kývla nám a prezrela si ma. „Veľmi ma teší!“ usmiala sa na mňa, ja som sa usmiala tiež a povedala: „aj mňa.“ „Už prišli aj ostatní?“ spýtal sa Zayn. „Nie, ste tu prví.“ Ničomu som nerozumela. Ako vždy. Viedla nás cez obývačku do druhej miestnosti, kde boli kreslá, zrkadlá a obrovské množstvo kozmetiky. Obzerala som sa okolo seba a musela som vyzerať ako totálny idiot. Niekto zazvonil a Molly šla otvoriť. „Zayn, kde to sme? A prečo?“ spýtala som sa, keď sme boli sami. „Molly je naša stylistka...“ chcel ešte niečo dodať, ale spomínaná došla aj s Harrym. Vyzeral hrozne. Bol úplne bledý, s obrovskými kruhmi pod očami. Akoby už niekoľko dní nespal. „Čaute,“ pozdravil a zvalil sa do jedného z kresiel. Žiadne otázky, čo tu ja robím? Pozrela som nechápavo na Zayna a ten len pokrčil plecami. Prišla som za Harrym. „Si v poriadku?“ nemohla som si odpustiť otázku. „Nemyslím,“ povedal a viac si ma nevšímal. „A kde máš svoju mladú krásavicu?“ spýtal sa Zayn, ktorý tiež nechápal, čo mu je. „Caroline nepríde. Rozišli sme sa,“ povedal a skoro sa rozplakal. „Našla si mladšieho?“ spýtal sa Zayn a zachechtal sa. Nepochopila som jeho poznámku, ale bolo mi jasné, že to bolo hnusné. „Zayn, prestaň byť hnusný!“ „Ale čo?! Zastávaš sa Harolda?“ „Hádam len nežiarliš!“ obidvom nám mykalo kútikmi úst a keď sme si to všimli, rozosmiali sme sa.
Vošla Molly. „Všetci do kresiel! Okamžite. Kým začneme?“ Nikto sa nehlásil, tak sa pobrala k Zaynovi. „Amy, ty si zatiaľ obleč šaty.“ „Teraz? To musím byť celý deň v šatách?“ „Nediskutujeme o tom! Obleč sa a sadaj do kresla. O zvyšok sa postarám sama.“ „O čo sa plánuješ postarať?“ „O tvoje vlasy a make up predsa.“ Len som na ňu pozerala, no niekto zaklopal. „Amy, skočíš otvoriť? Zayna teraz nemôžem pustiť a Harry tam nedojde.“ Pozrela som na Harryho a naozaj nevyzeral, že dokáže chodiť. Nemá náhodou večer spievať? Povzdychla som si a šla k dverám. Stáli tam Louis, Niall a ešte jeden chalan s babou, ktorých som nepoznala. Keď ma Niall zbadal, vyvalil oči. Kývla som im nech vôjdu a šla späť za Molly.  „Kto je to?“ „Louis, Niall a ešte dvaja ďalší.“ Zdvihla obočie. „No čo, tých dvoch nepoznám.“
Všetci štyria vošli, Louis držal dvojlitrovú coca-colu a poriadne ňou hrkal. „Uvedomuješ si, že keď to ovtoríš, buchne to?“ spýtala som sa. „Ó áno, uvedomujem si to,“ škodoradostne sa zachechtal, „ len ty si zrejme neuvedomuješ, že to všetko skončí na tebe!“ A vtedy otvoril flašu a hrdlo otočil smerom ku mne. Asi minútu sme nikto nič nevraveli, len sme pozerali na seba. Potom sa Louis rozrehotal. Niall, Zayn a tí dvaja neznámi sa k nemu pridali. „Kto si a čo si mu spravila?“ spýtal sa ten neznámy chalan. „Nič som mu nespravila! A som Amy.“ „Moje dievča!“ spoza mňa vykríkol Zayn. Keď som ho počula, začala som sa smiať. Nemohla som si pomôcť. „Ty že si nič nespravila?! Netvár sa ako neviniatko!“ Louis sa na mňa mračil. „Ty si na mňa nahnevaný pre ten fór? Lebo to nebola len moja práca a ani môj nápad.“ „Ale čo, takže na koho to zhodíš?!“ „Na nikoho to nechcem zhodiť, ide o to, že sme si z teba vystrelili traja, ale colu som schytala iba ja!“ Tí dvaja na mňa pozerali ako na idiota, Molly upravovala Zaynove vlasy a Harry bol totálne mimo.

štvrtok, 19. apríla 2012

Amy, who lives next to you? 12.


Prepáčte, že mi to toľko trvalo, ale naozaj nič nestíham. Ale v piatok nejdem do školy (hurá), takže budem písať ďalej, nápady by boli, len ich nejak hodiť na papier. Tak dúfam, že sa bude páčiť.

Pomaly som prišla domov a moja nálada bola niekde na bode mrazu. Zajtra bude najhorší deň v mojom živote! Ale musím tam ísť, pôjdem tam, kôli Zaynovi. Zapla som si notebook, potrebovala som prísť na iné myšlienky. Nebolo až tak neskoro, možno bude niekto na fb. Veľa ľudí tam síce nebolo, ale človek, ktorého som potrebovala, áno. Chcela som jej napísať, ale predbehla ma. Dole sa mi otvorilo okienko so správou: „Neverím, že si tu =D“ nemusela som sa ani pozrieť na meno, hneď som vedela, kto to napísal. Človek, ktorý mi tu chýbal asi najviac. „A ahoj máš kde?“ začala som si ju doberať. Lenka bola moja najlepšia kamarátka, kým som žila na Slovensku. Písali sme si vyše hodiny, zväčša o Eliške. Lenka ju má už viac než dva mesiace a ja som ju ešte nevidela. Poslala mi síce fotku, ale to nebolo ono. Chcela som ju držať v ruke a počuť. Je nádherná a celá čierna. Lenka ju zbožňuje, má z nej nesmiernu radosť a ja sa teším s ňou. Konečne má svoju gytaru a nemusí kradnúť sestrinu. Ale pomenovať gytaru Eliška... vždy sa pousmejem, keď si na ňu spomeniem. A to som myslela, že po klavíri menom Marek ma nič neprekvapí.

London 52.


Je krátka viem... 

-> Christine <-

Okamih keď som sa naše pery ponorili do bozku a ja som skoro zamdlela netrval dlho. Prstami mi pretieral líca. Boli to slzy čo ma pálili na pokožke alebo jeho dotyk?
„ Nie Liam..ja ťa milujem ale my dvaja nemôžeme byť spolu.“ Odtiahol sa ďalej a stuhol. Čakal na moje vysvetlenie. „ Odpusť mi to, bola som opitá.. a nechcela som. Pomenuj ma najhoršie ako vieš alebo ma tu nechaj, len mu to prepáč ...nesmieš sa na neho hnevať.“ Pochopil čo chcem povedať až keď som skončila. Je koniec? Nepovedal nič, pomalým krokom prešiel k autu. Nechal otvorené dvere na mojej strane a posadil sa na miesto vodiča.
Chcela som tam ostať stáť ale poznám ho, prinútil by ma posadiť sa k nemu. Nastalo neprijemné ticho, dokonca ustal dážď a kvapôčky vody teraz lenivo stekali po sklách.  Slnko zapadalo, vytvorili oranžové zore a mne po lícach znova tiekli slzy. Liam sa sústredil na cestu, vypol rádio a starostlivo vyhadzoval smerovky. Automaticky som si stiahla kolená pod bradu a tvár som odvrátila smerom von. Ocitla som sa vo sne. Ľúbil ma a ja som ľúbila jeho. Žiadne chyby. 

utorok, 17. apríla 2012

London 51.

Damn! dnešok blbý celý.. až na večer. Skúška, no neviem poradila sa? Poviem Vám keď sa dozviem výsledky..

Táto časť.. hmm.. niesom spokojná. Ale je tu, aby ste ma neuškrtili za to, že nepíšem. Mohla som to napísať inak, ale je to takto.. 

Posledné časti dievčatá moje, možno ich ešte bude 5... možno 4.. i don´t know..

Ďakujem Vám za krásne komentáre! ste úplne že briLIAMtné :) 


a dúúúfam že moja Tamarka, mala prijemnú cestu a všetko je OK! Myslím na teba :*


-> Zayn <-



Kým bola Tanya znova v sprche nudil som sa. Vyzlečené veci sa mi v tomto bodreli nechcelo hľadať tak som čakal kým ju budem môcť vystriedať v kúpeľni. Viem, moho som ísť do Liamovej ale on nemá tak dobrý šamón ako ja. Ako sa zabaviť? Zapol som telku a práve hrali našu what makes you beautiful tak som začal skákať a tancovať po izbe. Z plného hrdla som ťahal Hazzove pasáže a pritom som skackal k zrkadlu na jednej nohe. Bože to moje brucho, aké je dokonalé. Ovládač mi slúžil ako mikrofón, ešte som pridal hlas a pustil som sa do refrénu. „Baby you light up my world like nobody else. The way that to flip your hair gets me overwhelmed. But when you smile at the ground it aint hard to tell. You don't know, oh ooooooh. You don't know you're beautiiiiifúúúúúúúúúúl.“ Dotiahol som výšky a žmurkol som na seba do zrkadla, za mnou sa ozýval smiech. „ Tayna už si tu?“ Smiala sa, rukami si držala brucho a kvapkala vodu z mokrých vlasov všade okolo seba. „ Heeej som na smiech?“ So zdvihnutým obočím ma sledovala a potom začala tancovať nejaké divné pohyby. „ Zlatko si v pohode?“ Vrtieť bokmi viem aj ja. Tak som začal znova napodobnil som ju, z telky sa ozývali tóny pesničky I am sexy and I know it. Znova sa začala prehýbať smiechom. Urazene som odul spodnú peru, vypol som telku a ľahol som si na postel. „ Ty fakt nevieš prečo sa smejem?“  Priľahla ma a perami ľahúčko prechádzala po mojej hrudi. „ Nie.“ Usmiala sa a voľnou rukou prešla pod moje brucho. „ Tancoval si nahý Malik a tvoja izba má okná smerom do ulice.“ Vygúlil som oči. Má pravdu. „ Damn!“ Snažil som sa ju opatrne stihnuť nabok, nepodarilo sa. Preletela cez pol postele a uterák obtočený okolo jej bokov ostal na druhom konci. Zatiahol som závesy a neunúval som sa kráčať, pretancoval som k nej a pomedzi bozky na jej malú nôžku som si spieval „You'll understand why I want you so desperately...Right now I'm looking at you and...“ Stačila mi ešte do uška pošepkať „ Zayn znova budem potrebovať sprchu.“ Len som sa zasmial a strčil som jej jazyk do úst.

pondelok, 16. apríla 2012

Amy, who lives next to you? 11.


Dúfam, že sa táto časť bude páčiť. Neviem, ako budem stíhať písať ďalšie časti, kedže sa zdá, že štyri tréningy za týždeň sú pre mňa málo, budem mávať šesť. Ale ak náhodou udržím notebook v ruke a budem schopná stláčať tlačítka na klávesnici, budem písať, sľubujem.

Keď sme zastali, vystúpil, obišiel auto a otvoril mi dvere. „Vystupovať!“ uškrnul sa. „A musím?“ „Ak nechceš, aby som ťa odniesol, tak áno!“ „Aj tak by si ma neuniesol,“ zašomrala som a rýchlo vystúpila, aby ho to ani nenapadlo skúšať. Vošli sme do nákupného strediska a Zayn ma viedol kamsi pomedzi davy ľudí. Vtiahol ma do jedného obchodu, kde bolo obrovské množstvo šiat. Len som stála ako idiot a pozerala sa dookola. Zayn sa pri pohľade na mňa zasmial a potiahol ma k prvému stojanu so šatami. Ukázal na stojan a naznačil mi, nech si vyberiem. Ja som tam však len stála a ani som sa nepohla. Pokrútil nado mnou hlavou a sám sa začal hrabať v šatách.  Po chvíli vybral jedny ružové na ramienka, podal mi ich a prešiel k ďalšiemu stojanu. Neveriacky som pozerala na šaty, čo som mala v rukách. Do tohto ma chce navliecť?!

Amy, who lives next to you? 1o.


Keď prišiel, samozrejme, sme zabudli na veľmi vážny dôvod jeho návštevy a skončili sme pri veselých rozhovoroch. Zaujímavých zážitkov z koncertov a neviem kade ešte mal ako vždy zásobu. Ja som sa len rehotala a nebola som schopná rozprávať, len som sa váľala po posteli a chytala za brucho. No aj keď sme sa dobre zabávali, obaja sme mysleli na to isté. Keď sme len tak ležali na posteli, rozhodla som sa to pripomenúť. Aj tak sme len čakali, kým na to príde. „Ešte sme sa nedostali k dôvodu tvojej návštevy,” povedala som. Smiech ho rýchlo prešiel, sadol si, vystrel sa a tváril neisto. Tiež som sa posadila a usmiala na neho. „Pozri, ja ti pomôžem, sľubujem, že spravím všetko, čo budem môcť, len mi musíš povedať, čo vlastne potrebuješ.” Objal ma.  „Ďakujem,“ zašepkal. Za každú cenu sa chce tomu vyhnúť? „Ehm, Zayn, nechcel si mi niečo povedať?“ Povzdychol si a keď pochopil, že sa z toho nevykrúti, začal. „Ide o to, že Ed Sheeran vydáva nové CD a bude ho krstiť. My s chalanmi máme vystúpiť s jedným songom a zúčastniť sa na párty. Lenže, všetci sme pozvaní s priateľkami. A ja jediný žiadnu nemám. Preto ťa chcem poprosiť, aby si šla so mnou a predstierala, že so mnou chodíš. Bol by to problém?” nahodil taký smutný pohľad, že keby som nebola rozhodnutá dávno, že to spravím, rozhodla by som sa tak teraz. „Musíš na mňa tak pozerať?” spýtala som sa. „A prečo ti to vadí?” nadvihol obočie. „Lebo si budeš myslieť, že súhlasím len kôli tomu„Takže súhlasíš?” spýtal sa rozžiarene. Prikívla som. Zayn ma objal, vlastne sa na mňa zvalil a ja som nemohla dýchať. S vypätím všetkých síl som ho od seba odtlačila. „Tvoja radosť ma zabije!” rozosmiala som sa a on sa ku mne pridal.

sobota, 14. apríla 2012

Amy, who lives next to you? 9.


Baby moje! Konečne som si to poriešila v hlave a pomenila úlohy. Teraz vlastne ani nechápem, ako prečo som dala Amy dokopy so Zaynom. V každom prípade, porobila som nejaké zmeny, dúfam, že sa bude páčiť.

O NIEKOĽKO DNÍ

Bola streda. Vstala som, obliekla sa, učesala, namaľovala... urobila všetko pre to, aby som vyzerala ako človek a šla do školy. Od “incidentu“ s Jennifer sa postoj ľudí na škole ku mne zmenil. Namyslené fifleny ako ona ma ohovárali, aj keď dovtedy ani netušili, že existujem. Ľudia, ktorí Jennifer nemali radi sa so mnou začali baviť. Hneď na druhý deň mi nejaká baba povedala, že ma obdivuje, ako som si s ňou poradila. Iní mi občas zakívali, pozdravili sa. Ja som odzdravila späť, zo slušnosti. Doteraz sa oni nechceli baviť so mnou, odteraz sa ja nechcem baviť s nimi. Ak sa so mnou chcú baviť len preto, že som zložila Jennifer, môže sa stať, že skončia rovnako.

Dorazila som do školy, no to nedokázalo prerušiť moje úvahy. Len sa zmenil ich smer. So Zaynom sme sa odvtedy ešte párkrát stretli, len sa tak rozprávali a stali sa z nás celkom dobrí kamaráti. No Nialla som už od vtedy nevidela. Som len paranoidná alebo sa mi naozaj začal vyhýbať? A naozaj to začalo, keď som sa začala stretávať so Zaynom? Hádam mu to nevadí. Ale nech! Ja sa kôli tomu neprestanem kamarátiť so Zaynom! Veď je to tu jediný človek, ktorý sa so mnou rozpráva, jediný v celom Anglicku! Musím povedať, že ma vážne prekvapil. Chvíľu mi trvalo, kým som ho začala vnímať inak ako len pekného chalana a pochopila, že je úplne v pohode a dá sa s ním dobre pokecať. Viem, že som povrchná hlupaňa a hodnotím ľudí podľa výzoru, no už som sa hádam poučila. Zayn je pekný... no a čo? Už je mi to úplne jedno, hlavne že má rozum a je milý. A ja ho mám rada. Viem, že sa s ním môžem rozprávať o všetkom a on to pochopí. Veď na to sú kamaráti...  Pochopila som, že z nás nikdy nebude nič viac ako dobrý kamaráti. A uvedomila som si, že to tak aj chcem. Chvíľkové pobláznenie, ako by som to nazvala, ma už prešlo. Našťastie. V skutočnosti mám totižto rada niekoho iného. Niekoho, kto o tom nevie a asi ani nikdy nebude...

piatok, 13. apríla 2012

Amy, who lives next to you? 8.


Ďakujem za krásne komentáriky, som rada, že sa predchádzajúca časť páčila. Hádam sa bude aj táto.

Volal mi Niall. „Už sme tu, čakáme pred školou“ „Sme? Kto je s tebou?“ „To teraz nerieš, pohni tým svojím pekným zadkom, nechce sa mi tu už čakať!“ a zložil. Vyšla som von a hneď som ho zbadala. Vedľa neho stál nejaký (hrozne pekný) chalan, ktorého som nepoznala.  „Nekomentuj môj zadok a radšej pohni tým svojím!“ zasmiali sa a vošli za mnou. „Mimochodom, som Amy.“ Otočila som sa k tomu neznámemu chalanovi. „Viem, Niall mi o tebe hovoril“ uškrnul sa. Škaredo som zazrela na Nialla. Mala to vyzerať nahnevane, ale on sa začal rehotať. Prevrátila som oči a pozrela na toho druhého. Ten iba čumel na moje tričko. Stále bolo mokré a presvitala mi spod neho ružová podprsenka s kvietkami. Prekrížila som si ruky na prsiach a odkašľala si. Zdvihol pohľad, pozrel mi do tváre a začervenal sa. „Čo si pre Boha robila?“ spýtal sa a zdvihol jedno obočie. (Mimochodom, vyzeral tak neuveriteľne sexy.) „Ja nič, to moja spolužiačka Jennifer. Kôli tomu som tu doteraz.“ „Kôli tomu, že ťa obliala?“ neveriacky a podozrievavo na mňa pozrel. Sklopila som pohľad a zahanbene som pozerala do zeme. „No, vlastne skôr kôli tomu, čo som jej ja za to urobila“ „A čo také si jej urobila?“ spýtal sa s neskrývanou zvedavosťou. „To nemusíš vedieť!“ zamrmlala som, červená ako rajčina.

štvrtok, 12. apríla 2012

London 5o.

Zavrite ma na psychiatriu! Prečo? - lebo dnes bol tak dlhý deň, ale konečne som to dopísala, aj keď nie úplne (Neboj sa Tánička, budem pokračovať Zaynovým pohľadom ;)) Ďakujem Vám kočky moje ešte raz za gratulácie, necítim sa vôbec o rok staršia a pri predstave že mi ťahá na 3o mám zimomriavky( fuj) :) Nevadí.. 

Tak trošku momentálne ulietavám na konkurencii  TUTU a TU ale to len, pretože mi to pripomína leto - a keďže chodím v balerínkach, papučkách a plátenkách - aby som si nepripadala ako úplný idiot. 

Keď som písala, hralo mi TOTO, poznáte to však? Osobne si myslím, že sa text aj melódia celkom hodia k Liamovým pocitom.. ale už predbieham.. tak dúfam že sa bude páčiť :)

-> Liam <-

 Celú noc som strávil s fanúšikmi. Potešili sa mojej prítomnosti na twitcam-e, otázky kládli pravidelne, nenudil som sa. Pred mojím posledným klipnutým očami a pobratí sa do ríše snov som zaklapol notebook a pritúlil som k sebe perinu. Dúfam že sa Christine vyspí dobre a ráno sa bude usmievať ako slniečko.  Zaspal som, ale o pol ôsmej ráno som sa zobudil na klopanie na dvere. Nebolo to klopanie, bolo to trieskanie a ja som letel dole. „ Čo tu robíš? Čo sa stalo?“ Díval sa na mňa hnedými očami a po lícach mu stekali slzy. Dievča vedľa neho mu stískalo ruku a vyzeralo rozrušene.

o 7 dní neskôr...

„ Ďakujem ti Tanya, neviem čo by som bez teba robil.“ Vtisol som jej bozk na líce  a naštartoval som Harryho auto.  Dnes mali Christine pustiť domov, a Tayna bola práve tá, ktorá mi pomohla.  Zablila jej veci, denne ma sprevádzala do nemocnice a pomáhala Christine s tými babskými vecami. Patrila k Zaynovi, teraz patrila k nám, k mojej rodine. Kým som sa sústredil na volant vo svojích rukách a nohu som priláčal na plnový pedál, celým svojím telom som chcel byť pri svojej láska aj napriek tomu čo sa stalo pred pár dňami. Christy som poslal správu „ Som na ceste L xx“ a ponoril som sa do bolestivých spomienok.

Amy, who lives next to you? 7.


Ďakujem za úžasné komentáre pri predchádzajúcich častiach, som rada, že som vás pobavila. Táto časť je nudná a odveci, viem, no hádam si aj tak prečítate. ( Kikuš! neštvi ma! neni to ani nudné ani odveci! J.S. :P)

OKOLO TRETEJ POOBEDE

Akurát sedím u riaditeľky v kancelárii. Okrem mňa a tej starej ježibaby je tu len Jennifer. Ona môže za to, že tu som. Keď si pomyslím, že som sa jej chcela ospravedlniť, udobriť sa s ňou, až mi je zle. Od rána sa mi vyhýbala a ignorovala ma, čo mi vyhovovalo. Myslela som, že sa budeme tváriť, že sa nič nestalo. Tak to bolo celý deň, až kým neprišiel obed. Niesla som si akurát jedlo a hľadala som voľný stôl. Jennifer prechádzala okolo mňa s nejakou oranžovou vodou – zrejme džúsom – v rukách. Otočila som sa k nej a otvorila ústa, že sa jej ospravedlním, keď na mňa pozrela so zlomyselným úškrnom. O sekundu neskôr už bol džús na mojom tričku. Najprv na mňa zazrela a potom nahodila vydesený výraz a tak, aby všetci počuli, začala so svojím divadielkom. „Ó, Bože môj! Som taká nešikovná! Prepáč, mrzí ma to.“ Očividne ju to nemrzelo no ona nechcela oklamať mňa. Nie, toto predstavenie bolo určené ľuďom naokolo. Pokračovala ďalej, ako ju to mrzí, že si ma nevšimla a podobné drísty.
Už som toho mala dosť. Pustila som svoj obed a ten sa rozletel po okolitej dlážke. V hlave sa mi zrodila zaujímavá myšlienka. Keď som bola mladšia, chodievala som na karate. Skončila som síce asi pred šiestimi rokmi, ale pri mladšej sestre som tieto svoje znalosti využívala hádam každý deň. Jednu ruku som položila Jennifer na plece, druhú okolo krku, krátky pohyb nohou... Trvalo necelú sekundu a Jennifer ležala na zemi v zvyškoch môjho obeda.  So slovami „Prepáč, nevšimla som si ťa“ som opustila jedáleň a vydala sa do triedy na ďalšiu hodinu. Skôr ako som tam došla ma však zastavil nejaký starší chalan. Najprv čumel na moje tričko (bolo biele a kedže bolo premočené od džúsu, dosť cezeň presvitalo,) potom mi povedal, že ma čaká riaditeľka. Keď som vošla do jej kancelárie, Jennifer práve niečo vysvetľovala riaditeľke a tá mi kývla, nech si sadnem. Tak som si sadla a počúvala. Jennifer poriadne prikrášlene opisovala riaditeľke naše včerajšie stretnutie a prácu na referáte. Po chvíli ma to prestalo baviť, a tak som rozmýšľala, ako to asi dopadlo s Niallom, Harrym a Louisom. Možno sa Louis nejako pomstil, možno sa s nimi nerozpráva... z úvah ma vytrhla Jennifer, ktorá už kričala. „...a potom na mňa vybehla s nožom!“ takže s nožom?! Toto ešte bude zaujímavé, otočila som sa k nim a počúvala som. Po desiatich minútach nezmyselných drístov sa utíšila a spolu s riaditeľkou pozerali na mňa. Asi by som mala niečo povedať. „Ja vám, ak sa nenahneváte, svoju verziu hovoriť nebudem. Načo, aj tak by ste mi neverili. Ale môžem zavolať jednému človeku, ktorý celú tú hádku počul.“ Jennifer vypúlila svoje obrovské, zmachlené oči a riaditeľka prikývla.

pondelok, 9. apríla 2012

Amy, who lives next to you? 6.


Trošku dlhšia, tak hádam budete mať trpezlivosť na moje drísty.

Stále na mňa čudne pozerali a vtedy mi niečo napadlo, predsa len, boli mi nejakí povedomí. Asi budem za debila, ale musím sa opýtať. „Vy asi budete z tej Niallovej kapely, že?“ chalani sa začali rehotať tak, že ich počula aspoň polovica mesta. Ten chalan, ktorého meno mi stále unikalo sa spamätal ako prvý. „Tak toto je dobré! Že Niallova kapela, pchéé! Už som počul aj o Harryho kapele, ale žeby niekto povedal Louisova kapela, to nie!“ zas som nechápala, o čom to hovorí. „Prepáč, ale kto je ten Louis?“ spýtala som sa a to sa už Niall váľal na zemi od smiechu. Ten chalan, ktorého meno som nevedela, ku mne vystrel ruku. „Louis Tomlinson, teší ma!“ uškrnul sa. Tak toto je trapas! Ale čo som mohla od seba očakávať?! „Ou, no prepáč. Ja som Amy. Tiež ma teší.“ Zachectal sa.Nemohla som si odpustiť otázku: „Ty si ma nepamätáš, však?“ iba zmätene pokrútil hlavou, a tí dvaja blázni sa rehotali. „Ešte včera si ju chcel dostať do postele a dnes si nepamätáš ani jej meno? Ty si teda pekné číslo, Lou!“ povedal Harry, keď na chvíľu ovládol smiech, potom sa rehotal ďalej. „To bolo so mnou až také zlé?“ spýtal sa nechápavo Louis. Pozerala som na neho a na Harryho, ktorý stál dva kroky za ním. Zrazu sa Harrymu na tvári rozhostil úsmev. Ako keď niekto dostane nápad. A potom na mňa nenápadne žmurkol. Neviem, čo plánuje, ale čoskoro to všetci zistíme.
Znovu som pozrela na Louisa. „Ty si zo včera naozaj nič nepamätáš?“ Vyzeral, že tuho premýšla a loví v pamäti, no nakoniec len rezignovane pokrútil hlavou. Harry zatiaľ niečo šepkal Niallovi a ten mal problém ovládnuť smiech. Čo tá dvaja plánujú? Harry ma nenechal dlho čakať na odpoveď. „Ale Lou, to si fakt nepamätáš? Bol si naozaj zábavný. Najprv si začal riešiť poradie, v akom budeme spať s Amy!“ zarehotal sa a chcel pokračovať, no ja som ho prerušila. Mne totiž prišlo celkom vhod, že si to nepamätal. „To mu musíte pripomínať?!“ „Ale áno, myslím, že by to mal vedieť. Toto je len začiatok. Potom si sa rozhodol, že prvý pôjde Niall a ty zatiaľ pretiahneš mňa...“ nedokončil, lebo cez Niallov záchvat smiechu to nebolo možné. „Lou...Lou na to ne-ne-nepotre-trebuje-e-e byť ani o-o-opitýýý“ Niall zo seba vysypal cez smiech a potom sa nerušene rozrehotal znova.

nedeľa, 8. apríla 2012

Directioner princes 4. part A


 Tadá, viem viem.. neskoro zas.. ale je tu :)

 Chcem Vám ukázať moju Tami! - alwaysfindreasontosmile.blogspot.com/ - krásny blog! a je tam bohovská poviedka- čítajte! :) 

Tamarka - Ďakujem ti strašne veľmi za ten preklad do španielčiny, si poklad :*  

btw. ak ma vyhodia zo skúšky, bude to Vaša vina- lebo píšem a neučím sa :P

     Sarah

„ Nie Miranda! Potrebujem svoju chvíľku!“  Zatresla som jej dvere pred malým  guľatým nosom a prebehla som k posteli. Potrebovala som sa vytratiť do kuchyne za Denis, ale ako? V pätách Miri a po celom kaštieli pobehovali organizátori našej oslavy. Mojej oslavy osemnástych narodenín. Usmiala som sa sama pre seba a s rozpaženými rukami som sa hodila na posteľ. Šaty na dnešnú noc mám, topánky na dvanásť centimetrovom opätku v bielej farbe sú položené na stole. Ale najviac ma pri srdci hriala myšlienka, že si po šperk si pôjdem do babičkinej zbierky. Budem princezná, krásna princezná. Si princezná. Znova som sa zasmiala a skopla som lodičky z nôh.  Netrvalo mi dlho a premohla som samú seba, musím ísť za Denis.  Chodbičkami, obkľukou ale presa som sa dostala ku kuchynským dverám. Torta, koláče, kurence, bažanty a kadejaké dobroty, ktoré ja nejdem boli rozobraté a rozvoniavali celkom lahodne po celej kuchyni.  Dorota, hlavný šéfkuchár mi vtisla bozk do neupravených vlasov a ukázala na zadnú komoru, vedela že idem za Denis.  Bola to jej babička a moja jediná záchrana pred jedlami ktoré som musela jesť.  Pomaly som otočila kľučkou a hneď som ju počula. „ Ja som to vedela že dnes prídeš!“ Poznamenala a zaklipkala velikánskymi čiernymi očami. Moja milovaná spoločníčka sa tak ako vždy široko usmievala a cerila na mňa zúbky prekryté strojčekom. „ Ako si to vedela?“ Vošla som dnu a automaticky som sa posadila k nej na súdok od kapusty. „ Hádam by si ma nevynechala z tvojich narodenín, a mám pre teba darček.“  Stuhla som, ona má pre mňa darček? „ D-darček?“ Prikývla a ukázala na policu plnú zaváranín  medzi ktorými vynikal červený lesklý papier, ktorý obaľoval krabičku. Nebola veľká ale zrazu som pocítila to všetko čo v časopisoch, moja najlepšia priateľka. „  Nedám ti ho teraz, ráno môžem prísť po oslave a aj sa porozprávame.“ Prikývla som a z kôpky zemiakov ktoré čistila som ukradla jeden neočistený a blatom som jej zamazala líca aj noštek. „ ale chceš sa rozprávať však?“  Dívala sa na mňa, a ja som znova nechápala ten jej kontrast hrdzavo oranžových vlasov a obrovských čiernych očí. „ Počúvam ťa, hovor.“ Poznamenala a kým som rozprávala pozorovala som ju pri práci.  Jej šikovné ručičky striedali zemiak za zemiakom a keď sa postavila obzrela som si ju poriadne.  Ryšavá hriva poníž ramien sčesaná do krátkeho chvostíka a plné líčka.  Okrúhle bruško, ženské boky. Neraz sme sa hádali pretože tvrdli že je tučná, nebola mne sa páčila a veľmi by som si priala jej postavu. Moje úzke plecia a prepadnuté brucho neboli ničím pekné, nie ako ona. Bola krásna, silná a zaslúžila si muža ako lusk, najlepšie princa. Škoda že môj brat nie je normálny. 

sobota, 7. apríla 2012

Amy, who lives next to you? 5.


Ďakujem za krásne komentáre pri predchádzajúcich častiach. Som rada, že sa vám to páči a dúfam, že vás nesklamem. Za túto kapitolu sa veľmi ospravedlňujem, je krátka, viem, no ja krava som celý príbeh pôvodne písala vkuse a nemala som to rozdelené na kapitoly. Takže keď som to chcela teraz rozdeliť, inak to nešlo. Mrzí ma to. Ale ďalšia je zas kúsok dlhšia.


Rozlúčila som sa s Niallom: „Ja už idem. Sám nebudeš, tak sa nemusíš báť.“ Usmiala som sa a pobrala sa domov. Keď som odchádzala, snažila som sa čo najväčším oblúkom vyhnúť dvom chalanom, ktorí prišli navštíviť Nialla. Obaja mali zjavne v sebe pekných pár pohárikov a keď ma zbadali, jeden zkríkol na Nialla: „Asi sme tu trocha nevhod! Máme vypadnúť alebo sa môžeme pridať?“ a zachechtal sa. Druhý urobil čudný pohyb. Vyzeralo to, že ma chce plesnúť po zadku, ale vysoká hladina alkoholu v krvi spôsobila, že netrafil. Amy, nenamýšlaj si! Zase taký opitý, aby chcel TEBA plesnúť po zadku nie je. Chalan, čo prišiel s ním to tiež postrehol. „Ále, Harold, čo stváraš? Musíš vystáť frontu. Prví ju mal Nialler a keď s ňou skončí tak som ja na rade. Všáááák, mrkvička?“ pozrel na mňa a nebezpečne sa priblížil. Cúvla som a on sa opäť obrátil k svojmu kamošovi. „Neboj, Harold, Horanovi to chvíľu potrvá, zatiaľ môžeš byť so mnou!“ žmurkol na neho a nahodil sexy pohľad.Vtedy tam prišiel Niall. „Správne, najprv je moja, takže vy sa choďte zatiaľ dakam zašiť.“ Povedal a odsotil ich od dverí. Vyšli sme a odprevadil ma tých pár metrov k mojím dverám. „Prepáč im to. Oni, no vieš, už majú niečo v sebe...á... normálne sa takto nechovajú. Naozaj ma to mrzí.“ „Tak si trochu šluhli, no a? Nemusíš sa ospravedlňovať, aspoň bola sranda. A ďakujem. Za všetko.“ Usmiala som sa na neho a šla do svojho bytu. Keď som sa ocitla dnu, počula som Harolda (čo je to Preboha za meno?!) ako kričí na Nialla: „Ty si s ňou ale rýchlo hotový. My sme ešte nestihli ani začať!“ a potom strašný rehot. Keď sa dosmial, pokračoval: „Ale kde si ju nechal? Už som mal na ňu chuť asi ako Louis na mrkvu!“ Strašný rehot, samozrejme a potom sa ozval ten druhý: „No Horan, ty musíš byť poriadne zlý, keď ti ušla.“ A zas výbuch smiechu.

London 49.

 One je taká hlúpa! Prečo to robí! Och, moja hlúpa hlava .. 
nemôžem za to ( ale môžem) mrzí ma..  veď čítajte.. 

-> Louis <-

Prezlečný v pásikovanom tričku som na seba natiahol ešte tmavomodré sako a vyhrnul som si nohavice. Bez ponožiek samozrejme. Všetci svadobní hostia sa nasáčkovali   do  veľkej predsiene a novomanželia začali prijímať gratulácie. Postavil som sa medzi Zayna s Tanyou a Liama s Christine a nespúšťal som oči z jej zadku. Chrumkavý, prečo s ňou chodí Liam? Ak by bola voľná mal by som šancu. Heeej Tommo si otec, o čom to premýšľaš?  Moja hlava protestovala, áno milujem Eleanor ale potrebujem sex úplne vážne. Na chvíľku som si dal pohov a keď som nevestu bozkával na druhé líco nadýchol som sa ešte raz zhlboka. Voňala za Christine alebo mám halucinácie?  Spolu s Niallerom sme sa zapichli k stolu s jedlom a pchali do seba až kým nám nebolo zle. Nie, neprestal som myslieť na to aký som nadržaný, len som to chvíľkami potláčal jedlom. Zaberalo to, ale nie dostatočne pretože keď nevesta so ženíchom dotancoval a na parket  Liam vytiahol aj moju ex. Stále som ju pozoroval, aké plné mala bruško, ako sa jej vlnili boky a rovné vlasy boli o pár centimetrov dlhšie než som ich naposledy prehrabával prstami. „ Louis?“ otočil som sa za jej hlasom. „ Tanya, kde máš Zayna?“ Usmievala sa a prstami uhládzala úzke čierne šaty. Kamienok na krku jej presne zapadol do medzierky medzi prsiami. Tommo musíš niečo spraviť.  „ Zayn tancuje s nevestou, pozri.“ Našiel som ho na parkete veľmi rýchlo, a naozaj sa krútil okolo bielej sukni ale stle žmural na Tanyu. Musím mu neskôr povedať aby trocha povolili, alebo aby posteľ odsunul ďalej od steny lebo potom nemôžem spať. „ Nechceš si zatancovať?“ Opýtal som sa mojej spoločníčky a potiahol som ju na parket. Zayn sa so mnou po pár minútach vymenil a mne sa do rúk dostala nevesta. Carly? Tak sa myslím volala.  Znova som sa díval do úzkeho korzetu a to čo z neho vyliezalo veľmi mojej dnešnej nálade nepomáhala.

piatok, 6. apríla 2012

Amy, who lives next to you? 4.


Tak toto je teda byt. Takéto niečo si nikdy nebudem môcť dovoliť. „Amy?“ zamával mi rukou pred očami. Mala som čudný pocit, keď ma oslovil. Už by som si na to meno mohla zvyknúť. V skutočnosti sa volám Amélia (bŕŕŕŕ), ale všetci kamaráti ma vždy volali Mell. Odkedy som v Anglicku sa síce predstavujem ako Amy, je to tak jednoduchšie, no ľudia v mojom okolí väčšinou nemajú potrebu ani dôvod oslovovať ma. Niall mi znova zamával pred očami a ja som sa vrátila do reality. „Prepáč, zamyslela som sa.“ Uškrnul sa. „Ale, a na čo prevratné si prišla?“ „Že nechápem, prečo so mnou strácaš čas.“ „Nemyslím si, že strácam čas.“ Znova sa uškrnul, no mne to nebolo o nič jasnejšie. „Nemáš niekoho lepšieho, s kým by si mohol byť?“ Začal nado mnou krútiť hlavou. „Musíš to riešiť? Ber to tak, že chcem stráviť večer so svojou kamarátkou.“ Neveriacky som na neho pozrela. „Ja som tvoja kamarátka?“ Nepochopil, ako to myslím. „Myslel som, že by sme mohli byť kamaráti, keď sme si to už vyjasnili. Ale ak nechceš tak...“ Už som ho nemohla počúvať. Bože, som taká nevďačná. Rýchlo som ho objala. Šokovaný je len slabý výraz v porovnaní s tým, ako sa zatváril. „Mrzí ma to, viem, som hlúpa a nevďačná. Len ma nenapadlo, že by si sa mohol chcieť kamarátiť so mnou.“ Pokrútil hlavou a nič nevravel.

London 48.


 Večer, chcete pokračovanie LONDON 49. alebo 1Directioner princes? :)  

Baby ĎAKUJEM Vám za všetky tie krásne komentáre, strašne sa to dobre číta.. 

Dnes Vám ešte niečo napíšem, ale potom čakajte pokračovanie  až koncom ďalšieho týždňa. Čaká ma skúška, narodeniny a bohužiaľ ďalšie seminárky :(  

Amy, who lives next to you - bude keď mi Kikuš pošle ďalšiu časť :)

-> Christine <-


„ Zlatko vrátiš sa skoro však?“ Nevinné Liamovské očká na mňa hľadeli spod prikrývky, ktorá na sebe mala britskú vlajku. „ Idem k babke a nie na kraj sveta..“ Znova sa na mňa zadíval smutným pohľadom, tak som sa na malý moment vrátila k jeho perám. Bozkával ma sladko, jemne tak ako to vedel len on. Len Liam Payne. „ Prezradíš mi ešte niečo?“ Dychtivo šepkal, kým zachádzal rukou pod môj tenučký svetrík. „ Prestaň ma zvádzať Payne, áno?“  Vedela som čo chce vedieť, ale nesmiem mu to prezradiť. „ Ukážeš mi šaty..prosím.“  Nezbedník, aký je len podarený. Prilepila som sa mu na pery a rýchlo som ušla k dverám. „ Neopováž sa akokoľvek sa pokúšak vidieť ich!“ Boli ukryté presne na tento večer, v mojej skrini v bielom obale spolu so svetríkom. „ Si zlá!“ Zakričal po mne keď som zatvárala dvere jeho izby, cestou z domu som sa zastavila z chladničky a na kuchynskú linku som vytiahla krabicu mlieka. Nemá ho rád studené, nech chytí izbovú teplotu.  Jediný člen toho domčeka bol hore tak ako ja. Zayn fajčil, a keď ma zbadal s radosťou mi zakýval. Odkývala som späť, a z vrecka jeansov som vytiahla kľúčik od nášho domu. „  Grandma??“ Ozvala som sa a bez unúvania sa vyzuť si tenisky som vošla do kuchyne. Stôl prestretý károvaným obrusom, šálka nedopitej kávy a papierik. Sme v centre, nákupy. Xxx Priblblo som sa usmiala a k perám som priložila šálku zo stola. Naplo ma znova. Poklusom klus do kúpelne. Nemám čo zvracať, nejedla som od včera. Kúp si radšej tehotenský test. Poznamenalo moje druhé ja. Zastavila som pri zrkadle. Ja? Tehotná? Nemožné.Bola som si istá, že si Liam dával pozor, ale nejaké skryté pochybosti som si dokázala pripustiť až keď mi predavačka v lekárni podávala späť kreditnú kartu a do kabelky som hádzala krabičku s testom. 

streda, 4. apríla 2012

Amy, who lives next to you? 3.


Dúfam, že sa bude páčiť. :)


Ako Jennifer odišla, začalo mi dochádzať, čo som urobila. Zostala som sama, len so svojími výčitkami svedomia. Sadla som si na postel a rozplakala sa. Bola som k Jennifer strašne hnusná. Prehnala som to a poriadne. Jedna časť mňa si síce myslela, že Jennifer si to zaslúžila, no ja som dala za pravdu tej, čo tvrdila, že som to prehnala a bola som odporná. Vedela som, že to, že sú teplí som hovoriť nemala. Keď som to hovorila, tak som asi nemyslela. Veď ja som očakávala takúto reakciu. Presne o toto mi šlo! Ale prečo som to urobila? Nechápala som samú seba. A prečo som nakričala na Nialla? Veď on za nič nemôže. Jednoducho mi praskli nervy. Mala by som sa Jennifer ospravedlniť. Asi ma nebude počúvať, ale musím to skúsiť.

utorok, 3. apríla 2012

Directioner princes 3.


" Jasné mami nebudem dlho hore." ... to už sú tri? Do puče..  Tak ja idem do postieľky... mám čo dospávať.. dobrú noc, pardon.. Dobré ráno! :D

Viem čo som chcela, to že Sarah je holanďanka a milí naši muži  sú z Britských ostrovov som dobre doplietla. Prečo? Pretože  NL = dutch ( holandský jazyk) a GB = angličtina.. no fajn budú všetci rozprávať po mojom, dobre? :D ( drístam, už spím na nohách.. už ticho) :D

 Sarah 

Piatkovú večeru sme absolvovali len s otcom, pretože babička musela odletieť do Anglicka. Znova niečo rieši, ako vždy krajina a povinnosti. Som zvedavá či príde na moju oslavu narodenín.  Ešte pred dezertom sa aj môj otec ospravedlnil a unavený odišiel do svojej komnaty. Mirandu som poslala oddýchnuť si tiež, ešte stále bola nahnevaná pre incident ktorý sa stal doobeda. Zayn ju odniesol do jej izby, ja som po ďalšej komornej poslala pohár vody a ukázala sa až pred večerou, už prebratá a dobre namosúrená. Vykvákala mi vlasy, kým zaplietla nový vrkoč a potom ma doslova prinútila obliecť si šaty a nie nohavice.  Ďakujem pekne, pomyslela som si, pretože som sa medzi puberťákmi z Londýna v rifliach cítila ako totálny idiot. Navlečená v čiernych kokteilkách s golierom pri krku som si protestne namaľovala hrubú očnú linku a do rozhovoru s chlapcami som sa radšej nezapájala. 

pondelok, 2. apríla 2012

Amy, who lives next to you? 2.


Ospravedlňujem sa, že sa tu ešte neocitli ostatní chlapci z 1D, ale nebojte sa, oni raz prídu. Už čoskoro, sľubujem.

NA DRUHÝ DEŇ RÁNO

Keď som sa ráno zobudila, bolo svetlo. Zdalo sa mi to zvláštne, veď vždy vstávam za tmy. Pozrela som na hodinky, ktoré som mala na ruke. Zas som si ich večer zabudla dať dolu, ale to bol môj najmenší problém. Zaspala som a o pol hodiny musím byť v škole. Cesta trvá dvadsať minút, perfektné. Vyskočila som z postele asi tak ako Niall na koncerte a bežala do kúpelne. Rýchlo som sa učesala a dala si šošovky, na make up už nebol čas. Hodila som na seba prvé rifle a tričko, čo som v izbe našla.  Nestihla som sa ani najesť a tak som si hodila do tašky jogurt. Obula som si tenisky, obliekla mikinu, prehodila tašku cez plece a vyšla z bytu. Zamkla som a pripomenula si, že si nesmiem za žiadnych okolností vyzliecť mikinu. Neviem totiž, aké tričko mám na sebe ani či ho mám oblečené správne. Keď tak nad tým uvažujem, som si takmer istá, že som si ho obliekla naopak.

Neviem názov..?

Máte moje obrovské ĎAKUJEM! Veľmi som sa tešila keď som videla včerajšiu 
návštevnosť, úplne že váu.. 

 Všetky tie vaše komentáre, neuveriteľné.. podpora ktorá ma núti písať ďalej :* 

nedeľa, 1. apríla 2012

Amy, who lives next to you? from Kika


Lyžičky moje, mám pre vás prekvapenie  !  Moja milovaná Kikuš  píše poviedku - a rozhodla sa zverejniť ju u mňa na blogu. So, budem pridávať tak ako ona bude posielať, kecať do toho ja nebudem. Tak si to užite, fakt to stojí za to!!!!  

Ahojte =)

Asi sa pýtate, ako som sa sem dostala a kto vlastne som. Na prvú otázku namám žiadnu jasnú odpoveď. Neviem, ako som sa sem dostala, viem len, že za to vďačím Jajke. Čo sa týka tej druhej, som ktosi, čo sa tu nejako sčista-jasna objavil a ide vám tu pridať svoj príbeh, ktorý sa bude, dúfam, páčiť. Okrem toho som najšťastnejší človek na svete, pretože som si práve prečítala London 47 a zistila som, že táto stránka sa neruší. Ale dosť už mojich rečí, dúfam, že sa bude príbeh páčiť, a že veľmi neznížim úroveň tejto stránky. Príjemné čítanie :)

London 47.


Tu je vysvetlenie môjho ukončenia + posledné riadky London-u... tak dúfam že sa Vám koniec bude páčiť... 

It´s over...

Chcete niekto tento blog? Ja nemám viac chuť ani inšpiráciu...všetko zmažem,  heslo aj prihlasovacie meno sa dá zmeniť.. vlastne celá stránka...takže nie je problém spraviť si to po svojom...

 napíšte mi do komentáru ->  VEČER - prídem a dám vám čo budete potrebovať, ak teba vôbec niekto má záujem o túto moju trapošinu...

a dôvod?  Je prvý apríl áno, ale dnešný dňom sa dojebalo všetko, aj to obyčajné nič na čo som čakala... 

London 46.


-> Christine <-

„ Povedz mi drahá prečo ale pre ten list ignoruješ Liama? Na vine je David, a nie on. Nerozumiem ti“ Pýtala sa ma babka, kým ja som sedela za stolom a ona krájala syr na chlebíky. „ Ja musím, pretože ho nechcem stretávať. Opustil ma aj mama, odišiel a ..“ Položila nožík na drevenú doštičku a prerušila ma. „ Christine ale čo s tým má spoločné Liam? Je to nevinný chlapec.“ Pohľad na jedlo mi stále spôsoboval obracanie žalúdka, tak som hypnotizovala hrnček čierneho čaju. „ a ľúbi ťa! S otcom sa nemusíš stretávať keď nechceš, nik ťa nebude nútiť ale vieš čo si myslím?“ Krájala ďalej a pritom sa spod okuliarov dívala na mňa. „ Za vinu že otec odišiel môžeš dávať mame. Ona má podiel na tom, vlastne ona ho vyhodila.“ Nemala som viac síl pokračovať v tomto rozhovore. Hoci mi na babkinom názore záležalo a ona patrila k tým pár osobám na ktorých som zakladala svoj názor ale na dnes som mala dosť. „ Dokončíme to zajtra, ostávaš u nás však?“ Usmiala sa a podišla ku mne, tak som ju objala. „ Áno ostanem kým sa mama nevráti.“  Vtisla mi bozk do vlasov a neomohla si odpustiť babičkovský štúpanec do líčka.