Amy, who lives next to you? 1o.

Keď prišiel, samozrejme, sme zabudli na veľmi vážny dôvod jeho návštevy a skončili sme pri veselých rozhovoroch. Zaujímavých zážitkov z koncertov a neviem kade ešte mal ako vždy zásobu. Ja som sa len rehotala a nebola som schopná rozprávať, len som sa váľala po posteli a chytala za brucho. No aj keď sme sa dobre zabávali, obaja sme mysleli na to isté. Keď sme len tak ležali na posteli, rozhodla som sa to pripomenúť. Aj tak sme len čakali, kým na to príde. „Ešte sme sa nedostali k dôvodu tvojej návštevy,” povedala som. Smiech ho rýchlo prešiel, sadol si, vystrel sa a tváril neisto. Tiež som sa posadila a usmiala na neho. „Pozri, ja ti pomôžem, sľubujem, že spravím všetko, čo budem môcť, len mi musíš povedať, čo vlastne potrebuješ.” Objal ma.  „Ďakujem,“ zašepkal. Za každú cenu sa chce tomu vyhnúť? „Ehm, Zayn, nechcel si mi niečo povedať?“ Povzdychol si a keď pochopil, že sa z toho nevykrúti, začal. „Ide o to, že Ed Sheeran vydáva nové CD a bude ho krstiť. My s chalanmi máme vystúpiť s jedným songom a zúčastniť sa na párty. Lenže, všetci sme pozvaní s priateľkami. A ja jediný žiadnu nemám. Preto ťa chcem poprosiť, aby si šla so mnou a predstierala, že so mnou chodíš. Bol by to problém?” nahodil taký smutný pohľad, že keby som nebola rozhodnutá dávno, že to spravím, rozhodla by som sa tak teraz. „Musíš na mňa tak pozerať?” spýtala som sa. „A prečo ti to vadí?” nadvihol obočie. „Lebo si budeš myslieť, že súhlasím len kôli tomu” „Takže súhlasíš?” spýtal sa rozžiarene. Prikívla som. Zayn ma objal, vlastne sa na mňa zvalil a ja som nemohla dýchať. S vypätím všetkých síl som ho od seba odtlačila. „Tvoja radosť ma zabije!” rozosmiala som sa a on sa ku mne pridal.

„A čo ak budú ľudia očakávať, že sa pobozkáme?” opäť som pokračovala vo vážnej debate. „A to by bol pre teba taký problém? Ak hej, môžeš si predstavovať, že som niekto iný.” Vážne som sa nad tým zamyslela. Bola by som schopná oklamať samú seba? „Tak, koho si budeš predstavovať?” prerušil otázkou moje myšlienkové pochody. „Roberta Pattisona!” vytresla som prvé meno, ktoré mi prišlo na rozum.  Pozrel sa na mňa pohľadom, ktorý vravel: to nemyslíš vážne! Zamyslela som sa. „Mám lepší nápad,” Zayn na mňa pozrel, očakávajúc najhoršie. „Ruppert Grint!” prikívol „To už je lepšie” „A ty si koho budeš predstavovať?” neodolala som a spýtala som sa. Na chvíľu sa zamyslel. „Neviem, ja by som si asi predstavoval, že je to normálne, dať si pusu s kamarátkou, že to kamaráti robia,” uškrnul sa, „divné, však?” „Nemyslím,” povedala som po krátkom uvážení, „len to berieš z iného uhla pohľadu. A kedy vlastne je tá párty?” „V piatok o siedmej” Perfektné, o dva dni.

V tej chvíli ma napadla jedna, podstatná otázka: Čo si oblečiem? Budem sa musieť uspokojiť s tým, čo mám a niečo z toho vyčarovať. Na nákupy peniaze nemám. „Nad čím rozmýšlaš?” spýtal. „Vážne to chceš vedieť?” prikívol, tak som mu to povedala. „Nad tým, čo si tam oblečiem” priznala som sa. „Neboj sa, zoženieme ti nejaké sexy šaty!” uškrnul sa, no ja som pokrútila hlavou. „To nejde, ja si nemôžem dovoliť vybrať sa do obchodov a kúpiť si šaty.” Sklopila som pohľad, bolo mi to trápne, priznať sa, no sme kamaráti a tí si hovoria všetko. „Neboj sa, ja sa o to postarám, budeš tam mať najkrajšie šaty, uvidíš.” Usmial sa a chytil ma okolo pliec. Pokrútila som hlavou. „Zayn, to nejde. Nemôžeš mi kupovať šaty, to...” nenechal ma dohovoriť, zakryl mi rukou ústa. „Teraz budeš počúvať ty mňa, jasné? Takže, po prvé, to čo plánuješ ty urobiť pre mňa, je oveľa horšie a ťažšie, ako kúpiť jedny šaty. A po druhé, nechcem aby to vyznelo ako vychvalovanie, ale myslím, že zarábam dosť na to, aby som ti mohol kúpiť jedny šaty?!” Keď dohovoril, jemne som zložila jeho ruku z mojích úst. „Ale ty ma nechápeš? Ono to jednoducho...” „Ja som ešte neskončil!” prekričal ma, tak som zostala ticho a čakala, akú múdrosť zo seba vypustí.  „Teraz ma dobre počúvaj! Buď so mnou pôjdeš zajtra do nejakého obchodu a vyberieš si šaty alebo ti sám nejaké vyberiem a donesiem!” Vypúlila som oči. Naozaj by bol toho schopný? Urobil by mi to? Prerušil moje úvahy: „O koľkej zajtra končíš? Prídem po teba do školy a pôjdeme do obchodov.” Chcela som namietať, ale zas mi zapchal ústa. „Takže o koľkej?” „O druhej” povedala som rezignovane.

 Hádku som vzdala, hádať sa s ním nemá zmysel, človek nemá šancu vyhrať. Jediný človek, ktorý dokáže vyhrať hádku so mnou. Keď mu došlo, že som sa vzdala a on vyhral, šťastne sa usmial a pokračoval v zaujímavých príbehoch. Ako si Louis pred koncertom nasadil na hlavu Harryho trenírky a nechcel mu ich vrátiť. Utekal a nejako sa mu podarilo vybehnúť von medzi faninky. Rehotala som sa ako blázon a takmer zabudla na to, čo som mu sľúbila. Takmer. Keď odchádzal, pripomenul mi, že ma o druhej čaká pred školou. Povzdychla som si a zmierila sa s tým. Takže zajtra...

NA DRUHÝ DEŇ RÁNO

Keď som vstala, musela som sa dlho prehovárať, aby som vyliezla z postele. Nakoniec som sa k tomu donútila a odšuchtala sa do kúpeľne, kde som spravila rýchlu rannú hygienu. Obliekla som si rifle a tričko, potom som si spomenula, že si mám poobede skúšať šaty a radšej som si pod rifle obliekla hnedé silonky. Bez nich by som sa v šatách cítila blbo. Keď som sa vychystala, vzala som si tašku, zamkla a vyšla von. Pred činžiakom stál nejaký chalan. Nikdy pred tým som ho nevidela a chcela som ho obísť, keď sa mi zrazu postavil do cesty. Mal dobré dva metre do výšky a asi meter do šírky. Zrejme trávi dosť času v posilňovni, pomyslela som si. „Ty si Amy?“ zahučal smerom ku mne. „Podľa toho, kto sa pýta!“ škaredo som na neho pozrela. „Priateľ dievčaťa, ktorému Amy spôsobila v škole problémy.“ „V tom prípade nie som Amy“ usmiala som sa a odchádzala som. Bola som asi dva kroky od neho, keď som pocítila ruku na pleci. Mám asi dve sekundy, potom ma zabije! Pomyslela som si a z celej sily som kopla tam, kde asi mohlo byť jeho brucho. Nebolo to nijaké extra silné, nezložilo ho to na zem ani neodhodilo niekoľko metrov dozadu, len šokovalo. A kým sa spamätal, ja som už ušla.

Keď ma Jennifer zbadala v škole živú ani sa nesnažila skryť šok. Ja som chvíľu vážne uvažovala, že ju zabijem. Našťastie pre Jennifer za mnou prišla Sara. Začali sme sa rozprávať a ja som na tú kravu úplne zabudla. Celý deň prebehol normálne vďaka tomu, že som na ňu už nenarazila.

Zazvonilo na koniec poslednej hodiny a ja som sa ponáhľala pred školu. Bola som zvedavá či Zayn naozaj príde. Hneď ako som vyšla von, striaslo ma. Bolo neuveriteľne chladno, a to bol len koniec októbra. Bolo tam veľa ľudí, rozhliadala som sa okolo, je tu niekde Zayn? Stále som sa obzerala, no nikde som ho nevidela. Asi sa na to vykašlal, pomyslela som si s úľavou a vybrala sa smerom domov. Kráčala som smerom k svojmu bytu, keď ma niekto chytil za plecia. Spomenula som si na toho chalana z rána a striaslo ma. Pomaly som sa otočila a pozrela na človeka, čo ma držal. Tesne nad oči mal stiahnutú čiapku, veľké slnečné okuliare mu zakrývali pol tváre a ešte mal aj šál, vytiahnutý po nos. Chvíľu som naňho pozerala a netušila, kto je a čo chce. On pozeral na mňa a rozosmial sa, zrejme na mojom vydesenom výraze. Podľa toho smiechu som ho spoznala. „Vieš, ako si ma vystrašil?! Toto mi už nerob!“ Len sa usmial a pokrútil nado mnou hlavou. „Vysvetlíš mi, kam si sa vyrala? Mali sme sa tu o druhej stretnúť a ísť do obchodov.“ Pozerala som do zeme, no Zayn ma chytil za bradu a donútil ma pozerať sa mu do očí. „Odpovieš mi?“ „Myslím, že nie.“ Snažila som sa tváriť vážne, ale trhalo mi kútikmi úst. Všimol si to a a uškrnul sa, potom ma chytil za ruku a ťahal k veľkému čiernemu auto, ktorým sa priviezol aj minule s Niallom.

Sadli sme si dozadu a Zayn nadiktoval šoférovi nejakú adresu. Auto sa pohlo a on sa obrátil ku mne. „Aké šaty chceš?“ spýtal sa. Zatvárila som sa urazene a prekrížila si ruky na prsiach. Prečo provokuje? „Vieš, že žiadne.“ „Fajn, tak ti vyberiem ja. Nejaké veľmi krátke s hlbokým výstrihom,“ uškrnul sa. „Fajn a vieš čo urobím ja?“ spýtala som sa ho. Neodpovedal. „Ja sa zamknem u seba v byte a môžeš ísť sám.“ Pozrel na mňa urazene, ale videla som na ňom, že to len predstiera. „Len som ti povedal, akú mám predstavu o tvojích šatách. Tak prezraď, aká je tvoja predstava?“ Otočila som sa mu chrbtom a sledovala cestu. Zvyšných pár minút som ho ignorovala a on sa na mne smial.