Directioner princes 4. part B.

 Ja viem, je krátka a o ničom.. pre Bašku♥ kočky ja nestíham! Mala by som sa učiť, ale nejak to nejde. Pokračovanie - štvrtok večer. 


I promise.. 

 Odporúčam pustiť - ♥All i need..♥ keď tancovali, hrali im to.. :)

      Zayn

Nemohol som sa viac pozerať na jej  úsmev. Tancovala s otcom a pritom sa dívala do očí priamo mne.  Na rukách mi naskočili zimomriavky , tak som sa rýchlym krokom presunul k Hazzovi a nejakému dievčaťa za stolom. Zrejme patrila k zamestnancom, bola oblečená v ich uniforme a pohľadom hypnotizovala Harolda.  „ Pozri sa, máš tu kočku.“  Zaškeril som sa ale on hneď mi úder opätoval. „ Neviem kto je tu stredobodom pozornosti.“ Očami som znova našiel tie jej a pochopil som to. Viac netancovala, stála pri masívnom stĺpe so zlatým zdobením a hypnotizovala ma. Do pekla Malik sprav niečo! Prikázal som sám sebe,  no po prvom kroku som zastavil. Nechutný, slizký princ s trápnou korunkou ma predbehol a pozval ju do tanca.  Pocítil som Harryho hlas pri svojom uchu „ Choď za ňou, tento tu je len princ.“  Vrazil som mu lakeť do brucha ale išiel som. Chcem tancovať s princeznou. Ešte raz som vetu zopakoval vo svojej hlave a potom som zastavil tak, aby ma videl ten idiot. „Môžem si zatancovať s princeznou?“   Otočila sa smerom ku mne, jej líčka chytili červeň. „ Bude mi potešením pán Malik.“ Jej jemná rúčka vkĺzla do mojej dlane a ten idiot s vlasmi ako opica odišiel. Celá seansa doprevádzaná pesničkou ktorú som miloval sa mi vymykala spod kontroly.

Tancovala tak ľahúčko, viedol som ju pomaly a snažil som sa jej nestúpiť na topánočky. Podarilo sa.  Merne pootvorené pery boli pripravené na bozk, vedel som však, že tu nemôžem.  Tuhšie som stisol ruku, moju veľkú dlaň prekrývali jej prsty. Nevnímal som slová piesne, nevnímal som páry tancujúce vedľa nás. Nechala sa viesť skrz skálu až k skleneným dverám. Mám ju vziať von? Pretancovali sme  ale ďalšiu celú pár minútovú skladbu, ale bez slov. Jej oči mali farbu roztopenej mliečnej čokolády, hnedé polodlhé vlasy sčesané do vrkoča odkrývali šiju. Nasucho som prehltol pri myšlienke ako by sa asi zatvárila ak by som sa jej dotkol inak. Radšej som to nechal tak, a pevnejšie som jej oblapil pás. „ Pán Malik, ste príliš blízko.. etiketa to nedovoľuje...“ Keď videla ako som sa zachmúril začala sa potichu chichotať. „ Som smiešny?“ Z druhej strany miestnosti sa ozvalo odkašľanie si. Sarah znova nahodila vážnu tvár a o krok odstúpila. Hlúpa Miranda, hlúpa etiketa!  Keby som mohol, ak by sme boli sami nepustím ju ani o centimeter.  Stále sme stáli vedľa sklenených dverí. „ Pôjdeš so mnou von?“  Usmiala sa, jemne som kývol hlavou ku balkónu. „ Nemôžem, budú sa pýtať kde som zmizla, a netancovala som s bratom.“ V momente keď jej malá rúčka vykĺzla z tej mojej, keď sa jemne poklonila a venovala mi ten najkrajší úsmev som bol mimo. „ Ďakujem za tanec pán Malik, bolo mi potešením.“ Pošepkala, chcel som ju zastaviť, ale pravdepodobne by ma vyviedli stráže a skončil by som niekde zakopaný. „ O pol 4 na terase?“ Opýtal som sa, i keď neviem či ma počula, bola už trošku ďalej.  „ Zayyyn! Ideme spievať poď.“  Niallova ruka ma ťahala, moje telo kráčalo za ním no myseľ aj celé svoje ja som stále mal pri nej, pri tom útlom dievčati, ktoré ma tak priťahovalo. 

„ Teraz Vám zaspievajú moji kamaráti a ja si konečne zatancujem so sestričkou.“  Ed ju automaticky chytil a čakal kým začneme, Liam sa uchopil a jeho bezchybný hlas zaplnil celú miestnosť.  Ak by som  nepoznal slová, alebo nespieval túto pesničku už milión krát zlyhal by som. Keď spievam, držím oči zatvorené, predstavujem si niečo pekné a nemám trému. Dnes som sa pozeral priamo na ňu a pýtal som sa sám seba – počula ma? Príde?

       Sarah

Ja som s ním tancovala! On ma držal za ruku! Kým som tancovala s bratom, moje jediné šťastie bolo, že mal priateľku na druhej strane a chcel na ňu vidieť. Otáčal ma stále smerom k chlapcom. Zayn, tak sa volá nie? S mikrofónom pri ústach sa mi díval rovno do očí a vyťahoval výšky. Ten má ale hlas, tak jemný a pritom široký rozsah.  Znova som v bruchu pocítila to čudné chvenie.  S bratom sme mali tancovanie nacvičené dokonale. Nemusela som rozmýšľať ako a kedy kde položiť nohu, ako pokračovať. Na konci som sa poklonila tak, ako po každom tanci. Ed priložil pery nad moju ruku, a gestom ma odprevadil k dverám. Zvyk našej rodiny? Princezná si zatancuje s otcom a bratom a môže odísť. Nemala som chuť na tortu, darčeky budem rozbaľovať až zajtra v pokoji a sama. Kopa ktorá sa nazbierala pri našom stole sa stále zväčšovala aj keď všetci hostia boli prítomní.

Naozaj som zmizla. Pozdravila som otca, vkradla som sa do babičkinej pracovne a vrátila som požičané rodinné šperky a potom som sa konečne pozrela na hodiny.  Zlatá ručička práve odbila presné 3 hodiny po polnoci. Popoluška by mala dávno spať.  Ale to bola popoluška tá by už triedila hrach, ja som s bosými nohami kráčala dole do kuchyne dúfajúc, že Denis skončila  na oslave a nájdem ju buď spať alebo niečo maškrtiť.  Šaty sa mi vlnili okolo nôh, topánky sa kývali do rytmu mojej chôdze. Ostávalo mi prejsť okolo hlavného vchodu do kaštieľa a zísť dole po schodisku. Denis som našla samú v zadnej komôrke a jej malý guľatý noštek zdobil fliačik od čokolády. „ Vaše veličensto, ako sa vám páčil večer?“ Mala som toto jej žartovanie rada, hlavne ak sa tak ako aj teraz zvrtlo na niečo iné. „ Videla som ťa tancovať so Zaynom.“  Zahanbene som si namočila prst do čokolády a ochutnala som. Má čokoládové oči, ako belgická pralinka, ako horká čokoláda s maličkou kvapkou rumu. „ Heej Sarah, come back to me baby!  Tváriš sa zamilovane! Ideš za ním?“ Nechápavo som sa k nej otočila a prst som si strčila do úst. „ Jedz ja to nikomu nepoviem.“ Na kolená mi položila ružovú misku  a pokračovala. „ Tak ideš za ním?“   Smiešne pretočila očami a nabrala si ďalšiu lyžičku, keď v tom sa z hlavnej kuchyne ozvalo tiché „ Jeee tu niekto???“  Do pekla! Kam sa schovám? Nemôžu ma tu vidieť.   Denis mi ukázala, že mám byť ticho a vyšla z komôrky k neznámemu.  Ich hlasy boli tlmené, ale počula som všetko.  „ Čo si želáte mladý pán??“ Odpovedal pohotovo a s írskym prízvukom. „ Som hladný!“  Cítila som ako sa Denis cez to ako odpovedá usmieva. „ Posaďte sa tamto, a počkajte chvíľočku.“  Vošla späť ku mne a zatvorila dvere. „ choď zadnými dverami! Neuvidí ťa, sedí opačne.“ Objala som ju, prstom som zotrela  zvyšnú čokoládu na nose a keď som chcela odísť zastavila ma. „ Sarah, viem že si sa chcela rozprávať o Malikovi, tá čokoládka sa mi páči.. je to milý chlapec.. zajtra to doriešime.“ Žmurla na mňa  a začala sa venovať blondiakovi z kapely, kým som sa ja ako myška prekĺzla k dverám vonku. Potichu som si vykračovala, a vôbec sa mi nechcelo obchádzať celé krídlo kaštieľa tak som to vzala cez kamenné schodisko k parku, potom hore, okolo skleneného balkóne kde stál  Zayn s cigaretou a cez bočný vchod vkĺznem na poschodie. To mi ostávajú dvoje dverí a budem v izbe. Usmiala som sa a veselo som kráčala ďalej a uvažovala som nad tým ako ho budem volať. Malik je príliš oficiálne. Zayn, by som ho volala keby sme boli kamaráti, ale niesme. Nápad mi pripomenula Denis, áno! Ona nazvala Zayna Malika čokoládka. Tak ho budem volať. Má čokoládové oči, čokoládovo vonia. Budem ho volať čokoládka. Páči sa mi to.

      Zayn

  

Celú tú hodinu čakania som nevedel či príde, pobehoval som ako veverička. Vytancoval som pár budúcich kráľovien a dopopuku som sa najedol kuracích krídelok. Referoval som Hazzovi o tom ako som ostal prekvapený z toho, že práve tu majú tak jednoduché ale chutné jedlo.  Torty som sa ani nedotkol, prišla mi príliš ružová a príliš veľká.  Liam po polhodine zahlásil, že ideme spať. Nechal som ich odísť, Louisovi som zo saka ukradol  žuvačku a s cigaretou v ústach som čakal ďalšiu polhodinu kým príde. Ak vôbec.

Nepočul som klopkanie opätkov, celá záhrada sa ozývala len cvrlikaním cvrčkou a nejakým bezpečnostným pípaním, ktoré majú počuť len deti a ľudia s určitým postihnutým. Fajn tak som debil, čo narobím. Z myšlienok ma ale predsa len vytrhol jej príchod. Veselo si poskakovala, usmievala sa a jej oči žiarili ako dve hviezdičky. „ Som taký šťastný, prišla si.“ Bojoval som sám so sebou, objať ju? Nie? Môžem vobec?  Strhla sa a zahľadela sa mi do očí. „ Čo tu robíte Pán Malik, nemali by ste v noci pobehovať po kráľovskom dvore?“  Znela prísne, tvárila sa vážne a aj tak sa mi páčila. Nepočula ma, nerobí si srandu..nepočula ako som jej zašepkal, že ju tu počakám. Nechcela prísť. Sklonil som hlavu a zachmúrený som sa otočil. Ona je princezná a ja spevák.

       Sarah

Čo tu robí? Nemal b tu byť, v noci sa po záhradách preháňajú otcove dobermany, čo ak by mu ublížili? „ Čo tu robíte Pán Malik, nemali by ste v noci pobehovať po kráľovskom dvore?“  Neodpovedal,  opätoval mi zmätený pohľad a chcel odísť. „ Čokoládka počkaj.“ Do pekla! Fakt som ho tak nazvala? Som v kaši, čo ak bude chcieť počuť vysvetlenie prečo som ho tak nazvala?

btw - baby, ja vám na tie krásne komentáre odpíšem k Londonu, sľubujem.. fakt .. ale až vo štvrtok:)  + mám pár noviniek, je niekto zvedavý? :)