štvrtok 12. apríla 2012

London 5o.

Zavrite ma na psychiatriu! Prečo? - lebo dnes bol tak dlhý deň, ale konečne som to dopísala, aj keď nie úplne (Neboj sa Tánička, budem pokračovať Zaynovým pohľadom ;)) Ďakujem Vám kočky moje ešte raz za gratulácie, necítim sa vôbec o rok staršia a pri predstave že mi ťahá na 3o mám zimomriavky( fuj) :) Nevadí.. 

Tak trošku momentálne ulietavám na konkurencii  TUTU a TU ale to len, pretože mi to pripomína leto - a keďže chodím v balerínkach, papučkách a plátenkách - aby som si nepripadala ako úplný idiot. 

Keď som písala, hralo mi TOTO, poznáte to však? Osobne si myslím, že sa text aj melódia celkom hodia k Liamovým pocitom.. ale už predbieham.. tak dúfam že sa bude páčiť :)

-> Liam <-

 Celú noc som strávil s fanúšikmi. Potešili sa mojej prítomnosti na twitcam-e, otázky kládli pravidelne, nenudil som sa. Pred mojím posledným klipnutým očami a pobratí sa do ríše snov som zaklapol notebook a pritúlil som k sebe perinu. Dúfam že sa Christine vyspí dobre a ráno sa bude usmievať ako slniečko.  Zaspal som, ale o pol ôsmej ráno som sa zobudil na klopanie na dvere. Nebolo to klopanie, bolo to trieskanie a ja som letel dole. „ Čo tu robíš? Čo sa stalo?“ Díval sa na mňa hnedými očami a po lícach mu stekali slzy. Dievča vedľa neho mu stískalo ruku a vyzeralo rozrušene.

o 7 dní neskôr...

„ Ďakujem ti Tanya, neviem čo by som bez teba robil.“ Vtisol som jej bozk na líce  a naštartoval som Harryho auto.  Dnes mali Christine pustiť domov, a Tayna bola práve tá, ktorá mi pomohla.  Zablila jej veci, denne ma sprevádzala do nemocnice a pomáhala Christine s tými babskými vecami. Patrila k Zaynovi, teraz patrila k nám, k mojej rodine. Kým som sa sústredil na volant vo svojích rukách a nohu som priláčal na plnový pedál, celým svojím telom som chcel byť pri svojej láska aj napriek tomu čo sa stalo pred pár dňami. Christy som poslal správu „ Som na ceste L xx“ a ponoril som sa do bolestivých spomienok.

„ Je mi to ľúto slečna, prišli ste o dieťatko, ste ale úplne v poriadku, samozrejme budem veľmi rád ak sa porozprávate s naším..ehm poradcom.“ Stál som za dverami a ako som sa neskôr dozvedal, toto som počuť nemal. Liam, počkaj lekár ťa zavolá dnu, len buď trpezlivý. Jednou nohou som potichu poklepkával po podlahe a hypnotizoval som zelenú stenu oproti sebe.  Počul som všetko, hoci to nechcela. „ Pán doktor, v ktorom..v ktorom mesiaci som ..bola.“ Zadržiavala slzy, chcem ísť dnu. Potrebuje ma. Lekár odpovedal pohotovo „ Na začiatku druhého, dieťatko nezvládlo váš stres .. a alkohol.“ Kontrolka v mojej hlave sa rozsvietila na červeno – mesiac – klub – mraziaci box. Tak predsa sme len nepoužili ochranu. Nepila často, prečo práve na tej hlúpej svadbe? Prečo? Po krátkom odmlčaní sa ozval znova. „ Slečna Carrter, lekárske tajomstvo mi samozrejme nedovoľuje oznámiť to vašim blízkym.“ Cítil som ako sa jej trasie hlas, tak strašne som si želal nepočuť to. „ NIE!! Nesmiete to povedať nikomu.. nikomu hlavne nie mojej matke a Liamovi..hmm teda Mr. Payne sa to nesmie dozvedieť.“  Pod dverami sa myhol tieň, ustúpil som pár krokov od dverí. „ Ale bude vám lepšie ak sa porozprávate s našim psychológom.“ Neodpovedala, predpokladal som že prikývla. Vychádzajúci lekár mi len kývol na pozdrav a nechal otvorené dvere. Pri predstave malého dievčatka s jej veľkými čokoládovými očami, ktoré by sedelo na hojdačke a kývalo na usmiatu Christine „ Mami hojdaj ma! Viac! Ocko ma hojdá viac!“ Striaslo ma, smútok som zatvoril do krabičky a potlačil som ju do zadu. Povie mi to sama, má dôvod prečo odporovala lekárovi. Nebudem na ňu naliehať, teraz potrebuje len lásku. Moju nekonečnú lásku. Chrbtom ruky som si zotrel slzy a vošiel som dnu.  Nie, nepovedala mi to ani po týždni. Nepovedala nikmou nič, prestala hovoriť úplne. Nekomunikovala s nikým, napísala dlhú správu matke do Austrálie, že Ria musí ísť k babičke pretože ona nemá čas sa o ňu starať kvôli škole, mobil vypla, odložila ho do nemocničného stolíka a od tej chvíle ma jej neprítomný výraz privádzal do šialenstva.  

Autá za mňou trúbili, zelná dávno svietila tak som sa pohol ďalej a kým som prešiel k nemocnici trvalo mi to ďalších pätnásť minút v poriadnej zápche.

Keď som vtedy prišiel k jej postely a zbadal som krokodílie slzy zmáčajúce celé jej pyžamo nespravil som nič iné, len som ju objal. Neobtočila okolo mňa svoje ruky, nechala ich voľne položené na posteli, nezotierala si slzy, objímal a tíšil som ju celý ten deň. Ja a ona v mojom náručí dlhých desať hodín, až kým ma  chalani nevyhodili domov. Nechcel som, ale potreboval som jej priniesť veci, pár drobností a práve vtedy mi Tayna pomohla. Zbalila jej tašku, prádlo a to o čom som ja nemal ani tušenia. Ona jediná vedela čo sa stalo, nemohol som to povedať nikomu. Nemal som o tom vedieť ani ja. Chalani by sa trápili a neužili by si voľno aj keď ani teraz si ho neužívali. Každú noc ostal jeden so mnou pri Christine. Striedali sa, nosili kávu a hoci sa ani jeden nepýtal na to čo sa stalo, nechápavo krútili hlavami.  Moje dievčatko, moje malé dievčatko ..alebo to mohol byť chlapček? Vnútro som mal roztrhané na maličké kúsky a vedel som, že nebude poskladané dokopy kým sa nezotaví aj Christine. Pomôžem jej, milujem ju a nenechám ju trápiť sa samú. Počkám si na chvíľu keď ma znova prítomne objíme a pošepká mi ako ma miluje. Možno mi povie, že budeme mať bábätko a že je šťastná. Počkám si na ňu, na jej úsmev a jej dokonalé srdce.

Vypol som motor a zahľadel som sa na novinárov pred nemocnicou. Paulove oficiálne vyhlásenie, že Christine Carrter priateľka Liama Payne je v nemocnici pre zdravotné problémy im nestačilo, preto ako nenásytné hyeni striehli na každý krok mňa a One direction.  Vošiel som bočným vchodom na tretie poschodie ma odviezol malý výťah pre personál, z vône dezinfekčných prostriedkov sa mi točila hlava. Fuj.  Dvere na izbe boli pootvorené, ale s mojím príchodom som ich zatvoril a premeral som si ju pohľadom. Dnes jej už nekvapkala infúzia, sedela na posteli s kolenami pod bradou a znova hľadela do prázdna. S očakávaním akejkoľvek reakcie som ju pobozkal na vrch hlavy a posadil som sa k nej. „ Tešíš sa domov? Niall dnes odlieta za Carmen, vrátia sa za týždeň. Harry s Riou boli včera na večeri, vieš aký prišiel domov vysmiaty.“ Zasmial som sa, za tie dni mi pár krát odpovedala, ale bolo to len áno, alebo nie. Pre mňa úspech, pretože ani psychiatrovi sa z nej nepodarilo dostať ani slovo. Znova som sa rozhovoril o chalanoch až kým mi nepípol mobil. Prečítal som správu nahlas. „ Zlatko, príď nás aj s Christy pozrieť, chýbaš mi aj sestrám. Mama xxx.“ Chýbala mi tiež, ale teraz bola prednejšia Christine, aj keď.. „ Christy nepôjdeme k mojim rodičom? Odreaguješ sa a aspoň si od nás Tayna s Zaynom oddýchnu.“ Neznášal som chvíle ako táto, po lícach jej začali tiecť slzy a ja som nevedel čo robiť. Pritisol som ju k sebe a s zatvorenými očami som sa prudko nadýchol vône jej vlasov. „ Áno.“ Moment, čo? Áno? „ Bude mi potešením, zájdem za lekárom a pôjdeme domov dobre? Tayna mi pomohla prestavať izbu, ale ako som spomínal včera ak chceš byť doma môžem sa dočasne presťahovať s tebou.“  Usmial som, musela počuť tú malú nádej v mojom hlase.

-> Christine <-

Rozprával a mne jeho hlas pripomínal to na čo som tak nechcela myslieť. Keby vedel že sme mohli mať bábätko a kvôli mojej hlúposti sme o neho prišli. Malého chlapčeka ktorý bude s ockom stavať snehuliaka a ja ich budem pozorovať cez veľké kuchynské okno a popritom variť obed. Nemôžem mu to povedať, nepoviem mu to pretože sa bude trápiť, bude ho to mrzieť a bude nešťastný. Takto, keď pozerám do steny ako blbá všetci si myslia, že mi preplo a po čase ich to prestane baviť, zavrú ma blázinca a on sa vráti k normálnemu životu. To bola prvá polka môjho sebatrýznenia, druhá bola podvod. Podviedla som toho chlapca s láskavými očami s jeho najlepším priateľom. Tiež mu to nepoviem, trpel by a ako ho poznám určite by obviňoval seba. Prečo? Pretože je to Liam.  Zaslúži si niekoho kto ho bude ľúbiť rovnako a nespraví to čo ja. Opantaná alkoholom som sa oddala Lousiovi, ktorý má dcéru!!!! Vrátil sa a znova na mňa pozerá tak súcitne, prečo som súhlasila aby sme išli k jeho rodičom? Lebo sa chcem trápiť ešte viac? Chcem a budem! Zaslúžim si to.

Vyniesol do svojej, teda teraz už našej izby môj kufor a prikázal mi posadiť sa na posteľ. Sadla som si a rezignovane som čakala čo sa bude diať. Pearl sa obšmietala okolo mojich nôh. Nezohla som sa tak ako niekedy aby som ju poškrabala za ušami, nechala som ju tak. Fotka na nočnom stolíku, na jeho strane postele ma prinútila znova nechať svoje líca zmočiť soľou. Liam s detským výrazom a jeho krásne sestry pri ňom v náručí mamky a ocka. Bolí to, strašne to bolí. Ako to bude bolieť jeho? Nikdy, nikdy sa to nedozvie. „ Christine volal som mame, zajtra večer nás očakávajú. Chceš sa rozprávať? Alebo ideme jesť?“ Sama som do úst nevložila nič, musel mi prikázať a keď prišiel na to že reagujem na jeho „ Zlatko jedz..“ začala som jesť. „ Zlatko ľahni si!“ Zaľahla som, to všetko len kvôli tomu, pretože predstava milujúceho Liama ako mi pomáha do postele či s jedením ma ubíjala. Podviedla som ho, som zákerná sviňa a najhoršie na tom je, že si to Louis nepamätá. Nepamätá si nič.  

-> Zayn <-

Do tajnej priehradky vo svojom kufri som ukryl ďalší, už piaty lak na vlasy a opatrne, tak aby to Tanya nepočula do kúpelne som zazipsoval malý čierny zips. Potom som sa posadil na vrch kufra a zazipsoval som ho. „ Mám veľa vecí, ale nikdy som si nemyslela, že môj frajer bude potrebovať na týždeň tak veľký kufor ako ja, keď som sa sťahovala do Anglicka.“ Otočil som hlavu smerom k dverám v ktorých stála a zamrzol som. „ Ty máš na sebe len osušku?“ Jemná vôňa jej pokožky mi prevrátala nos a nebol som sám kto stvrdol. „ Neodbočuj od témy Malik! Načo je ti tak veľa vecí? Budeš sa prezliekať dva ktár za hodinu?“ Pri smiechu zaklonila hlavu a tým odhalila malú priehlbinku pod jej uškom, ktorú bolo vidieť len ak mala zopnuté vlasy.  Zdvihol som jedno obočie a obrannom geste som sa k nej približoval. „ Nie, pretože ak mieniš chodiť takto aj po hotelovej izbe nebudem si obliekať nič. Všetko mi totiž bude tesné!“ Konštatoval som a kým sa ona na mňa dívala prstom som prechádzal od jej ramena ak k ruke. Dostal som sa k jej dlani, pobozkal som ju na chrbát ruky a jediným potiahnutým za pás som ju mal pri sebe tak blízko, že som cítil jej teplo. „ Zayn jediné čo ti bude tesné a malé budú trenky a nohavice.“ Začala sa rehotať, pár pramienkov vlasov, ktoré jej vypadli z drdola som zastrčil za jej malé uško a keď som zbadal priehlbinku ktorú som tak miloval, vrhol som sa na ňu perami. Tayna sa viac nesmiala, potiahla ma k posteli  a zatlačila do mojej hrude, klesol som do perín viac menej dobrovoľne. Skláňala sa nadomnou, zvádzala boj s mojím jazykom a prstami mi prehrábávala vlasy. Všimla si vôbec ako som ju odmotal z osušky a tá teraz leží niekde na zemi? Bozkávala ma ale prestala? Prečo?  " Vas Happenin?" Opýtal som sa a perami som sa obtrel o tie jej. " Vieš čo si myslím.." Musel som nahodiť urazený výraz, ale ona sa len zasmiala a pretiahla cez seba osušku.  Chcela hovoriť o Christine? Vážne práve teraz? " Myslím si že sa jej niečo stalo..." Nepočúval som o čom hovorí, vnímal som ako intenzita jej hlasu klesla keď som zašiel pod nohavičky a cítil som ako mi stlačila ruku, za ktorú ma držala. " Nehovorme o Christine..chcem ťa." Jej oči žiarili, odrážal sa v nich môj dokonalý obraz. Znova chcela hovoriť, umlčal som ju bozkom a voľnou rukou som si  rozopol rázporok. 


Bolo to len trošku smutné, a trošičku neslušno-nadržané.. ( tak ako ja ).... <3 

a čítajte Kikuš - a novú časť -Amy, who lives next to you? 7.

23 komentárov:

  1. .. na toto jediné sa zmohnem.. obdivujem, ako sa dokážem do príbehu zahĺbiť tak, že meškám do školy.. no a? napíšem ti ešte komentár, lebo moje pocity sú čerstvé ;) v Zaynovom pohľade? vrr, súhlasím :D Jej oči žiarili, odrážal sa v nich môj dokonalý obraz. - toto sa mi brutálne páči.. taký narcis♥ ;)
    a 30 máš za desať rokov, ktoré si parádne užiješ ;) xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. trdlo :D jak ty!! narcisi dva ste :D

      Odstrániť
    2. to sme :D zajtra je náš deň :D .. a inak, písala som ti, že mi nevadí, keď to bude depresívne, hlavne že to bude od teba.. potvrdilo sa mi to.. otvárala som oči.. :) zbožňujem ťa ♥ a samozrejme aj obdivujem :) :-*

      Odstrániť
  2. wow, úžasné, ale to nie je nič nové... rehotala som sa ako idiot (čo aj som), keď som si prečítala o Zaynovom dokonalom obraze, ako je možné, že pri ňom je takéto niečo zlaté a sexy, ale pri každom inom by to vadilo?? nepochopím, ale je to tak =D a čo Christie? bude v poriadku a s Liamom, však??? debilné otázky, ja viem, ale nedá mi to nespýtať sa <3




    ----Kika----

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. lebo to je Zayn Kikuuuš :D náš kvietok :) Sure, bude..veď Happyend :D

      Odstrániť
  3. zase úžasne Jaja, strašne som sa tešila na túto časť a už viem aj prečo. super super super ! :) a absolútne mi nevadí, že jej preplo :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Awww... Nádhera! Nechápem, ako môže niekto takto krásne písať!
    JE mi ľúto Christine... Mohli mať predsa malé bábätko... :( Ale čo už. Vymyslela si to takto. A mne sa to veľmi preveľmi páčilo :D
    Čo najsôr očakávam ďalšiu časť!

    Smile* (smilelove.blog.cz)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. '„ Ty máš na sebe len osušku?“ Jemná vôňa jej pokožky mi prevrátala nos a nebol som sám kto stvrdol.' :D :D a dokonalý odraz :D :D narcis sa nezaprie :D skvelé..je mi ľúto Christiny ale ona za to môže..nikto ju predsa nenútil, aby Liama podviedla..Janii

    OdpovedaťOdstrániť
  6. och, mne je ľúto Christy a Liama :( ale pomôcť si môžu asi jedine sami :( ... a tá časť with Zaynuško a Tánička :D :D :D v jednu chvíľu som sa rehotala a v druhú slintala nad narciskom Malikom (dúfam, že si to Tanya neprečíta :D :D) ... och, jeden je dokonalejší ako druhý :D :D a ešte raz, ten nadržaný Zayn je wrrrr :D :D ... krásna časť Jaja :* ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :D počkaj dostaneš v škole od nej :D :* môj K. ďakujem ti

      Odstrániť
  7. čožé? O.o pri tvojej poviedke dostávam tiky do oka vééľmi často :D dokonalé, čo viac sa na to dá povedať? :)♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. chúďa mojeee :D tak to radšej nečítaj potom :)♥

      Odstrániť
  8. ked sa nemylim tak to louis chcel ze? :/ ale inak super cast ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Fakticky ťa obdivujem. Píšeš krásne. Fakt mi dochádzajú slová. Páči sa mi štýl akým píšeš, obsah story a celé je to proste úžasné. Aj keď je to trocha smutné, podľa mňa je to tak dobré. Aspoň to nie je veľmi presladené. Aj keď, to si tiež rada prečítam :D
    Keby som písala tak ako ty, bola by som veľmi šťastná :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. mňa to mrzí že je to smutné, ale ja to inak neviem.. skúšala som presladeného Malika v druhej poviedke, a aj tam bol smutný.. :(

      ooooj a prečo ťa ja nečítam povedz mi?! Idem hneď začať! :*

      Odstrániť
  10. Jééj zase super diéél :D ja sa nemôžem prestať z toho ako si skrýval laky na vlasy do kufra :) ale čo už ke´ď má take super vlasy :D....

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Dúfam, že si tento komentár prečítaš a aj keď som začala čítať iba dnes a som zatiaľ len na dvadsiatej časti (ale pochválim sa, že hltám jednu časť za druhou) chcem ti povedať, že tento príbeh nemá jedinú chybičku a že sa mi páči s každou časťou viac a viac!!! Je to DOKONALÉ... -Sue :)<3

    OdpovedaťOdstrániť
  12. London som začala čítať včera a dneska som ho aj dočítala, nevedela som sa od toho odtrhnúť! Nemôžem sa dočkať ďalšej časti, len mi je strašne ľúto Christie, na jej mieste by som sa zosypala viac ako ona a Louis si to ešte ani nepamätá! :( Ale píšeš nádherne, úplne si ma vtiahla do deja :D Ja by som to vzdala už pri 3. diely, ale ty si to tak zamotala! Dievča, klobúk dole :))
    - Baša (Basant)

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Jop, a ešte viem že by som to nemala publikovať, je to neslušné ale: PÍŠ AKO O ŽIVOT ĎALŠIU! :D
    A nakoniec trošičku neskoro ;) ale aj tak: Všetko naj, veľa dobrých nápadov a šťastie pri písomkách :D
    Už len tvoja
    - Baša :)))))

    OdpovedaťOdstrániť