Directioner princes 5.

        Pekné čítanie.. o skúške zajtra.. aj k Londonu Vám niečo potrebujem povedať.. 

Baška ♥  - len 5 minút meškám.. so sorry :)

           Sarah

Čo tu robí? Nemal b tu byť, v noci sa po záhradách preháňajú otcove dobermany, čo ak by mu ublížili? „ Čo tu robíte Pán Malik, nemali by ste v noci pobehovať po kráľovskom dvore?“  Neodpovedal,  opätoval mi zmätený pohľad a chcel odísť. „ Čokoládka počkaj.“ Do pekla! Fakt som ho tak nazvala? Som v kaši, čo ak bude chcieť počuť vysvetlenie prečo som ho tak nazvala?

„ Ty ..ako si ma to.. čokoláda?“ celý telom sa otočil späť ku mne. Teraz som v kaši, teraz sa musím priznať, že sa mi páči? Páči sa mi vôbec? Vyriešim to hneď a jednoducho. „ Prepáč, kričala som na psa. Pozri sa tamto je.“ Jedna jediná veta a budem preč. Už už som sa chcela otočiť, ale on bol rýchlejší, chytil ma za ruku a potiahol. Vo svojom krátkom živote som nikdy nestála takto blízko pri mužovi. Jeho pery boli tak blízko. Jeho čokoládové oči sa vpíjali do mojich ešte viac ako pri tanci. Svetlá v hale, ktoré doteraz svietili na terasu zhasli. Je koniec oslavy, hostia odišli a ja stojím pred čokoládovým chlapcom a..on sa.. NIE! „ Pán Malik, prosím vás pustite moju ruku, prosím vás..“ Hlas mi preskakoval ako stará pokazená platňa a akési horúce plamienky som cítila ma mieste kde jeho prsty kopírovali pokožku mojej ruky.  „ Sarah nepustím ťa..tak dlho som čakal. Som len obyčajný spevák a ty si princezná, ale nikdy som nestretol nikoho ako ty. Tvoj úsmev, malé ohníčky v očiach stále keď sa na mňa pozrieš, nevieš si predstaviť ako ťa túžim pobozkať.“ Jeho slová splývali s vetríkom okno nás, zdá sa to len mne alebo je vážne na október teplo?  Zamýšľam sa nad počasím, kým ma tu on oblbuje. Otec ma zabije, etiketa zlyháva. Prečo práve v tejto chvíli tu stojím len my dvaja? Kedy pôjde na nočnú obchádzku nejaký otcov poslíček? Kedy ma niekto zachráni od pokušenia?  „ Pán Malik pili ste alkohol, ste len v pokušení, ktoré vás prejde a obaja tento čin budeme ľutovať.“ Nikdy ma nikto nepobozkal, nikdy som nikoho pery necítila na mojích. Nikdy. SPRAV TO! ODDAJ SA MU! Shit, čo sa to so mnou deje? Nadávam v duchu a pritom..tie oči..jeho čokoládová pokožka..

          Zayn

„ Pán Malik pili ste alkohol, ste len v pokušení, ktoré vás prejde a obaja tento čin budeme ľutovať.“ NIE! Nebudem ľutovať, to čo chcem spraviť už niekoľko dní. Chcem cítiť jej vôňu, chuť jej bozkov. Jednou rukou som si ju pritiahol tak, až som pocítil teplo sálajúce z jej tela prenikajúc spod honosných, ale napriek tomu jemných šiat. „ Ne...“ Maličká sa bránila. Tlak jej rúk som pocítil na svojej hrudi. Ak by ma tu teraz niekto odstrelil bolo by mi to jedno. Zamiloval som sa? Zamiloval som sa. Jemne som sa obtrel o jej pery a nechápal som. Volá čokoládka mňa a ona chutí ako lahodné holandské kakao. Pobozkal som ju. Jednoducho, pomaly a s láskou. „ Zayn..“ Vyslovila moje meno úplne potichu, šepkala. Vážne povedala moje meno? Z jej úst znie tak krásne. „ Povedz to ešte raz.“ Zašepkal som s perami na jej ušku. „ Zayn Malik.“ Usmiala sa, jej úsmev nebol princeznovský. Bol od srdca, bol zamilovaný a páčil sa mi. Celé jej strnulé telo povolilo až keď som ju pobozkal znova. Už nie jemne, už nie s ľahkosťou. Vášeň sa striedala s triaškou, strachom. Čo sa stane ak sa to niekto dozvie? Prstami mi zašla do vlasov, druhú ruku nechala voľne pri tele, chytil som ju. „ Môžem, mohol by som.. pôjdeš so mnou na izbu? Prosím.“ Nechcel som sex, chcel som sa na ňu dívať a prikradnutie sa do jej izby, ak bude spať mi neprišlo vhodné.  „ Zayn nemôžem, ty nemôžeš. Ja som nikdy... s chlapcom.. nikdy ma nikto..och.“ Vážne si myslí, že sa s ňou chcem vyspať? „ Nie, nemyslel som to tak. Chcel by som  byť s tebou.“ Naklonil som sa bližšie k nej a Malikovsky som zažmurkal, zaberie to? Odtiahla sa, pustila ma a odstúpila o pár krokov. Strach jej sršal z očí. Ja som ale idiot! „ Sľubujem, že sa ťa nedotknem len mi dovoľ stráviť s tebou chvíľku prosím..“  Vážne som nevedel čo si myslí, dívala sa na mňa ale necítil som odmietnutie, necítil som z nej nič len strach. „ Dovoľ mi pozerať sa na teba, chcem sa len pozerať...“ Môj hlas pri posledných slovách zlyhal a srdce mi začalo búchať viac ako predtým.  Nepovedala nič, nastavila ruku tak som ju chytil.  „ Musíš byť potichu.“ Prikývol som a Sarah ma previedla takými cestičkami, aké by som očakával len v nejakom filme.  Do jej komnaty sme sa dostali cez knižnicu.  Otvorila krídlo dvier a vošla dnu, ja za ňou.  Už som tu raz bol, ale nevšimol som si tú vôňu. Dokonale  pasovala k modrým závesom, dokonale ladila s jej šatami a celou atmosférou. „ Čo teraz?“  Klesol som na jej posteľ. „ Teraz nechceš ísť spať?“ Navrhol som to preto, lebo ak by zaspala mohol by som sa pozerať na jej krásnu tváričku a nebol by som v pokušení, ako chlap.

Po polhodine sedenia vedľa seba, prechádzala mi nechtami mi ruke, tak nevinne sa usmievala a ja som pár krát zaváhal a dal som jej pusu. Obyčajnú jednoduchú pusu na líčko, keď na mňa zaklipkala tými veľkými očami a sklopila zrak k honosnej prikrývke musel som sa zasmiať. Pocity a myšlienky mnou lomcovali, chcel som jej povedať že som sa zamiloval a že ak budem musieť o týždeň odísť domov tak sa zbláznim, no nemohol som. Po ďalšej polhodine nič nerobenia, sme sedeli opierajúc sa jeden o druhého, samozrejme bez dotykov pokožky. Hovorila o tom aký je život princeznej, o tom ako nikdy nehrala žiadnu videohru a nevidela ani jednu jedinú časť priateľov.  Nepila alkohol, nedržala v ruke cigaretu a nikdy neklamala a navyše okrem lodičiek a jazdeckých čižiem na nohách nemala nič iné. „ Ani tenisky? Supry? Convers?“ Jej úsmev bol čoraz otvorenejší. „ Nikdy,  nemám dôvod na to nosiť ich.“ Zasmiala sa, ona sa zasmiala? Tak spontánne? Pramienok vypadnutých vlasov z vrkoča som jej zastrčil za ucho a ruku som nechal položenú na jej líci. Prsty kopírovali jej hladké líčko a zrazu nastalo ticho. „ Mal by si ísť Zayn. Bude svitať a ja mám ráno španielčinu.“ Celý ten čas, kým som ju počúval som uvažoval o svojom odchode. Prečo musí byť princezná? Svojou rukou prikryla moju na jej líci a nechala ma bozkávať ju.  K dverám som išiel sám, ešte raz som sa otočil a usmial som sa. Zatvoril som ale predsa som len počul ako povedala. „ Dobrú noc čokoládka.“ Zapálim si, prezlečiem sa a vrátim sa! Nadzvukovou rýchlosťou som sa snažil dostať do svojej komnaty. Až kým som sa nezrazil s Niallom.

          Sarah

Pobozkal ma! Jeho pery sa dotkli mojich!  Namiesto mydla som si bruško mydlila šampónom a na hlavu som si vyliala sprchový gél.  No bolo mi to jedno, trápilo ma len, že ak nás náhodou niekto videl tak ho viac neuvidím. Môj otec ma zatvorí do veže ako šípkovú Ruženku a ja tam umriem bez princa. Zayn ale nie je princ. Prečo?!  Prekročila som hranicu veku dospelosti, o pol roka skončím so Španielčinou a potom sa budem musieť vydať. Za Britského princa. Nieže by bol Harry zlý, nebol. Bol to princ a my dvaja sme si rozumeli, miloval kone tak ako ja ale určite sa nebozkáva tak ako Zayn. Okríkla som samú seba v duchu a otočila som zlatým kohútikom s ľadovou vodou.  Bola to chyba, tie bozky boli zlé. Nemôžem som princezná, budúca holandská kráľova sľúbená britskému princovi Harrymu a nemôžem sklamať otca. Nie, nemôžem. Pri posteli ma čakala Miranda nabrúsená ako ostrie noža s vykrivenou tvárou. „ Prečo nespíte!?“ Okríkla ma, len som sa pousmiala. Poviem jej čo som spravila? Áno, Sarah povedz to niekomu a Zayn skončí zakopaní. „ Práve sa chystám uložiť sa, budem rada ak ma necháš vyspať sa.“  Odvrkla som a zababušila som sa do periny len v uteráku.

Kloop..klooop..kloop. Nevstanem, nejdem jej otvoriť dvere, len teraz odišla. Chcem spať, chcem rozmýšľať a snívať o tom ako raz.. kloop kloop. Ozvalo sa  ďalšie klopanie, osušku som si pritiahla bližšie k sebe a bosými nohami som precupkala po studeným kachličkách. „ Miradna chceem sp..“ Opieral sa o drevenú zárubňu a pohľadom prebehol po mojom uteráku. „ Nechcel som rušiť, ale mám pre teba darček.“ S jedným zdvihnutým obočím som vystrčila hlavu von. Napravo nikto, naľavo nikto. „ Poď dnu, ale len na chvíľku.“ Roztiahol svoje pery do úškrnu a posadila sa na moju rozostlanú posteľ.  Poviem mu teraz, že to bola chyba? Poviem mu že nikdy viac sa ma nemôže ani len dotknúť? „ Hovorila si, o porušovaní pravidiel. Každý deň jedno však, mám nápad na dnešný deň a verím, že sa ti bude páčiť.  Môžem?“  keďže som už oblečená v župane sedela o pár centimetrov vedľa neho, postavil sa kľakol si na jedno koleno a z plátenej tašky vytiahol....