Amy, who lives net to you? 22.

„Ááááááááááááá“ zobudila som sa s krikom. Je to len sen, nič viac, len hlúpy sen! Upokojovala som sa, no nepomáhalo to. Prečo ma Jenniferin frajer straší v snoch? Pomaly som to predýchavala a radšej som vyliezla z postele. Studená voda ma prebrala na toľko, aby som si uvedomila, čo je za deň. Veď dnes mám narodeniny! Hrabala som sa v skrini a o chvíľu som zabudla na strašnú noc, ktorú mám za sebou. Vylovila som obľúbené tričko s obrázkom Toma a Jerryho, možno detské, ale ja túto dvojicu milujem. Hlavne chudáka Toma, ktorý nech robí čokoľvek, vždy to schytá. Nikdy som nechápala ľudí, ktorí mali radšej Jerryho... a teraz tu desať minút uvažujem nad rozprávkou pre desaťročné deti. Aha, a ja že som od dnes dospelá. To asi s rozumom veľmi nesúvisí, pretože ten môj si dal odchod už veľmi dávno. Konečne som sa doobliekala a šla do školy, s úsmevom na tvári. To sa mi už dávno nestalo, no čo, narodeniny sú proste narodeniny. V škole o tom našťastie nikto nevedel, a tak deň prebehol normálne. Teda, normálne nie, ale normálnejšie, ako keby o tom niekto vedel. Spokojne som šla domov a keď som vošla do bytu, zostala som stáť s otvorenými ústami.

Na stene nad posteľou, ktorá bola doteraz prázdna, boli fotografie. Obrovské fotografie. Úplne naľavo bola jedna, asi pol metra široká a meter a pol vysoká, na ktorej som sa držala za ruky so Zaynom a kráčali sme po červenom koberci, odfotená na tom večierku. Ďalšia bola tiež z večierku, bola som na nej s Niallom, ktorý ma držal na rukách a smial sa. Ja som vyzerala, že sa na tom tiež dobre bavím, čo bolo zvláštne, kedže celý čas, čo som bola na jeho rukách som bola naštvatá a vrieskala som. Mykla som plecami a pozrela na ďalšiu fotku. Tam sme boli všetci – ja, Niall, Zayn, Louis, Harry, Liam, Eleanor a Danielle. Len tak sme spolu stáli a usmievali sa. Ale ako sa dostali tí, čo mi to sem dali k zvyšným fotkám? Ja so setrou, ešte z minimálne pred troch rokov, ďalšie s bývalými spolužiačkami, kamarátmi zo Slovenska, dokonca jedna, na ktorej sme boli celá (teraz už bývalá) trieda. Taká tá so všetkými žiakmi aj triednou. Kto mi to sem dal a ako sa k tomu dostal? Usmiala som sa, keď som zbadala odpoveď na posteli. Notebook, ktorý som včera požičali Niallovi a Zaynovi aj s malým odkazom. „Thanx ♥ N & Z“ A máme tu vinníka. Musím sa ísť poďakovať, ono je to tak nádherné.

Zaklopala som na dvere Niallovho bytu a chvíľu trvalo, kým otvoril. „Ahoj!“ povedal a tváril sa,  že netuší, prečo som za ním prišla. „Ty máš prsty v tom, čo sa stalo s mojím bytom?“ „Čo sa stalo s tvojím bytom?“ tváril sa nechápavo a ťahal ma za sebou dnu. Nevie klamať, chudák, už mu trhá kútikmi úst. No to už zažínal svetlo v obývačke a z rohu vyskočili štyria ľudia. „PREKVAPENIE!“ zakričali Louis, Harry, Zayn a Liam, aj keď nie naraz. Chvíľu som tam len tak stála a pozerala na nich, či sa náhodou nezbláznili. „To vy ste mi dali tie fotky do bytu?“ „To je náš narodeninový darček pre teba!“ povedal Zayn. „Ďakujem, ale to ste nemuseli!“ povedala som, objala ich všetkých, a hoci pri Louisovi som mala strach, nič neočakávané neurobil. Keď ma objal aj on, vrhli sa naraz na stôl s občerstvením, ktorý nachystali. Mne stačilo len ich sledovať a už som mala záchvaty smiechu. Niall do seba pratal všetko, čo uvidel, len mrkve vo veľkej miske sa zďaleka vyhýbal. Tej sa hneď ujal Louis, ktorý ju striedavo jedol a hádzal Harrymu do úst, no nikdy netrafil. Harry otváral ústa ako ryba, aby mrkvu chytil, no nešlo mu to. Liam vzal zmrzlinu a začal ju jesť. Vidličkou?! Že ma to vôbec prekvapuje, pri nich by som sa nemala čudovať ničomu. A Zayn si len obzeral sám seba v odraze na pohári. Mala som pocit, akoby som skončila v nejakom ústave. No čo, aj tak som sa už dávno cítila na to.

„Ták, a teraz sa poriadne opijeme!“ vykríkol Louis, nechal mrkvu tak a natiahol sa za fľaškou, ktorá bola neďaleko, „pravda, všetci okrem Liama!“ škodoradostne pozrel na dotyčného, ktorému to bolo maximálne jedno. „Ty zas nepiješ?“ spýtala som sa Liama, ktorý pokrútil hlavou. „Louis, nevieš vymyslieť niečo, čo by mohli robiť všetci?“ pozrela som naňho a on si teatrálne povzdychol, flašku vrátil späť na svoje miesto. Niall ku mne prišiel s pohľadom psích očí a fľaškou červeného vína v rukách. „Len jednu flašku, na prípitok.“ „Jednu!“ povedala som mu, takému pohľadu sa jednoducho nie povedať nedá. Kým som sa spamätala, fľaška už bola otvorená a Harry nalieval do piatich pohárov. Presne ako som čakala, jedna fľaška sa stratila medzi nami rýchlo a bez následkov.

„A teraz si zahráme pravdu/odvahu!“ vykríkol Louis a už sedel na zemi, s flaškou v rukách. My sme si k nemu prisadli, s o polovicu menším nadšením. Roztočil flašku a jej hrdlo ukázalo, ako inak, na mňa. Prevrátila som oči a vybrala si pravdu. „Tááákže,“ začal Louis a ja som začínala mať strach z jeho nebezpečného výrazu a otázky, ktorá príde, „prezraď nám, s kým si sa naposledy bozkávala!“ Tvárila som sa úplne ľahostajne, akoby to bola najľahšia otázka, akú som mohla dostať, no mala som isté pochybnosti. Klamať hneď pri prvej otázke? To sa mi nepozdávalo, táto hra je predsa o pravde. A povedať im, že naposledy som sa bozkávala s Niallom neprichádza do úvahy. Očakáva sa odo mňa, že poviem Zayna. Čo mám urobiť? Potom som sa rozhodla pre moje milované polopravdy, ktorými som riešila vždy podobné situácie. Ak toto uhrám...  „No trikrát hádaj!“ prevrátila som oči a zatvárila sa tajnostkársky, „prezradím ti, že je v tejto miestnosti!“ Tváril sa, že vážne uvažuje, potom vytresol: „Zayn? Niall? Ja?“ So smiechom som mu povedala, že uhádol. „Takže ja?“ vypúlil oči a zatváril sa vydesene. „Nie, uhádol si už skôr. Len som ti to nestihla povedať, hovoril si príliž rýchlo!“ „Len aby!“ pozrel na mňa prísne a pochybovačne zároveň, no to som ja už chytila flašu a roztočila.

Pomaly zastala, ukazujúc na Louisa. „To nie je fér!“ zamrnčal, ja som mu vyplazila jazyk a položila tú istú otázku: „A s kým si sa naposledy bozkával ty?“ „Ale nepoviete to Eleanor, však?“ pozrel vystrašene na nás a niekoľkokrát “nenápadne“ hodil očko na Harryho. Vyprskla som do rehotu, so Zaynom a Niallom sme sa váľali po zemi, Liam sa tiež smial, no on zvládal sedieť. Harry sa snažil tváriť vážne, no trhalo mu kútikmi úst a Louis sa mračil a hral urazeného. Potom chytil flašku a roztočil. Keď už zastavovala, ukazujúc na Liama, chytil ju a roztočil znova. Točil ju zas a zas, až kým nebol spokojný so smerom, kam ukazovala. Keď konečne dotočil, jej hrdlo ukazovalo na mňa.  A tak sa táto hra postupne zmenila na malú vojnu medzi mnou a Louisom, celé to bolo o tom, kto vymyslí zákernejšie otázky a kto na ne presvedčivejšie a neočakávanejšie odpovie.

Keď ostatní pochopili, že sa na rad nedostanú, začali nás postupne opúšťať. To nám však nedokázalo pokaziť radosť z hry. „Aký je Zayn v posteli?“ spýtal sa Louis prefíkane, keď sme už boli len sami dvaja a ostatní pozerali na telku. „Neviem, či ti to môžem povedať, to nie je len  moja vec. A táto hra ma už nebaví, prepáč.“ Radšej som si sadla na gauč za ostatnými, vedľa Zayna a chytila ho za ruku. „Žiadne mrkvoviny!“ ozval sa Louis, zhasol svetlo a sadol si na opačný koniec gauča. „Tak sa sem nepozeraj!“ povedala som mu drzo, premýšlajúc, čo sú to mrkvoviny. Keď som si bola istá, že sa nikto nepozerá, chytila som za ruku aj Nialla, sediaceho vedľa mňa z druhej strany. Stisol mi ruku a potom pustil. O chvíľu nato som už zacítila jeho ruku na mojom kolene, posúvajúcu sa po mojom stehne vyššie a vyššie. Snažila som sa sústrediť na film a ignorovať jeho ruku, ktorá teraz už bola na mojom páse a spôsobovala mi zimomriavky. No to mu nestačilo, šiel stále vyššie a keď už bola jeho ruka na mojom boku, vykríkla som a vrazila do Zayna. „Čo je?!“ všetci na mňa nechápavo pozerali. „Ten blázon ma pošteklil!“ zamračila som sa a ukázala na Nialla. S piskotom som vykočila, keď ma z druhej strany pošteklil Zayn. To sa však už ku mne blížilo päť párov rúk...