Amy, who lives next to you? 17.

Trošku dlhšia, nevadí? A mám jednu otázočku, čím viac ľudí by mi odpovedalo, tým lepšie. One dream, one band, one direction, či One band, one dream, one direction? Videla som už oboje a neviem, ako to má byť. Chcem si to veľkým vycapiť na stenu (nemusíte mi hovoriť, že som blázon, to už viem) a nechcem to mať zle. Ďakujem.

Špagety boli o pol hodiny hotové aj s omáčkou. „Ste schopní prejsť do kuchyne alebo budete jesť tu?“ vykukla som do obývačky a zaslúžila si päť vražedných pohľadov. Lenže z tých mi odpoveď nebola o nič jasnejšia. Vtedy sa však objavil Liam s dvomi taniermi a podal ich Louisovi a Eleanor. Tak som aj ja vzala dva taniere a prvý podala Zaynovi. Usmial sa a pustil do jedla. Pousmiala som sa a podala tanier človeku sediacemu vedľa – Niallovi. Úsmev na tvári mi zamrzol, keď sa na mňa škaredo pozrel a vytrhol mi tanier z ruky. Podala som mu vidličku a sadla si vedľa Zayna. Medzi tým mali všetci plné taniere pred sebou (až na Nialla, ktorého tanier už nebol plný) a napchávali sa. „Ty sa s nami nenaješ?“ spýtal sa Zayn s plnými ústami. „Nie, ja nie som hladná.“ „Ty si nám tam niečo dala, priznaj to! Ty nás chceš otráviť!“ vykríkol Louis s vražedným pohľadom. „Liam varil tiež a bezproblémov to je!“ ako som to povedala, všetci pozreli na Liama, ktorý jedol a ignoroval naše nezmyselné debaty. „Tak si tam niečo nasypala, kým sa nepozeral!“ vynašiel sa rýchlo Louis. Prevrátila som oči. „Čo mám robiť, aby si mi veril, že som tam nič nedala?“ „Daj si s nami!“ Otočila som sa k Zaynovi. „Dáš mi, prosím ťa, jednu špagetu?“ Vážne na mňa pozrel. „Jednu!“ Prikívla som a zjedla špagetu, ktorú mi podal. „Spokojný?!“ obrátila som sa na Louisa.  Stále sa tváril nesmierne vážne pokrútil hlavou. „Určite si tam dala niečo, čo ti v malom množstve neuškodí, ale nás, čo tých špagiet zjeme viac, to otrávi!“ „A prečo vás chcem otráviť si už zistil? Aký mám motív?!“ Chvíľu uvažoval, potom vážne povedal: „Si šialená fanúšička, práve si nás nadrogovala a o chvíľu nás unesieš!“ Snažila som sa tváriť rovnako vážne, ale chcelo sa mi smiať. „Uhádol si. Priznávam sa, odhalili ste ma. Lenže s tým aj tak nič neurobíte, kedže ste už tie špagety zjedli!“ „Tým by som si nebol taký istý!“ povedal a tváril sa, že si chce strčiť prsty do krku. „Neviem, ako vám, ale mne tie špagety za to stáli!“ ozval sa Niall a oslňujúco sa usmial na Liama. „A čo nám spravíš, keď nás unesieš?“ spýtal sa vážne Harry. „Dám vás do dražby na nete. Nejaké fanúšičky si vás určite kúpia!“ „A koľko budeš za nás pýtať?“ „Vyvolávacia cena bude 500£, ale to stúpne, neboj sa!“ „A kedy sa vlastne majú prejaviť účinky tých tvojich drog? Zatiaľ sa cítim úplne v pohode!“ Pozrela som naňho so zdvihnutým obočím. „To čo za debilné debaty tu vedieme?“ „Neviem, ja som s tým nezačal. Už mi odpovieš?!“ Prevrátila som oči. „O päť minút, približne.“ „Ja už začínam byť nadrogovaný!“ ozval sa Louis, ktorý nezniesol, že nie je súčasťou tejto debilnej debaty a ako na dôkaz začal robiť čudné pohyby. 

Po jednom prudšom sa však chytil za hlavu a oprel dozadu. Ja som sa na ňom začala smiať. „Ty sa čo smeješ? Radšej mi dones niečo na pitie! My sme totižto nadrogovaní a nemôžme chodiť!“ Takže slúžka... no to som dopadla. „Fajn, a kde nájdem to niečo?“ Ukázal na jednu skrinku.  Prišla som k nej a otvorila dvierka, z ktorých sa vyrútil celý jej obsah. Kým som sa vyhrabala z kopy bordelu (inak to nazvať neviem, bolo tam všetko možné a hrozne to smrdelo) všetci sa na tom ohromne zabávali. Louis ukázal na inú skrinku, na druhej strane miestnosti. „Prepáč, pomýlil som sa!“ Tak som prešla na druhú stranu izby, postavila sa najďalej, ako to len šlo a otvorila dvierka. Pri mojich nohách pristála kôpka všeliakých vecí. Louis zdvihol ruku a ukázal na tretiu skrinku. Všetci sa na tejto hre poriadne rehotali, no mňa to už nebavilo. Kašlala som na nich, vošla do kuchyne a do pohára nabrala čistú vodu. Vrátila som sa do obývačka a podala pohár Louisovi. Neveriacky na mňa pozrel a všetku vodu mi vyšplechol na tričko. Perfektné, bola som celá mokrá! Všetci sa na mne, samozrejme, smiali. Už tu nezostanem ani sekundu!

Začala som hľadať mikinu, no nikde som ju nevidela. „Kde mám mikinu?!“ spýtala som sa. „Načo ju potrebuješ?“ spýtal sa Louis s nevinným úsmevom. „To teba nemusí trápiť!“ Zatváril sa urazene a hodil mi mikinu. Počkať, ako sa k nemu dostala? „Čo si s ňou urobil?“ pozrela som naňho podozrievavo a on odul spodnú peru. Chytila som mikinu do rúk a začala si ju podrobne prezerať. Na chrbte bol nalepený papierik s nápisom: I AM BIG FAT IDIOT a vo vreckách bolo niekoňko špagiet aj s nemalým množstvom omáčky. „Nie si už trochu starý na takéto fóry?“ spýtala som sa Louisa, ktorý len pokrútil hlavou. Vyšla som z obývačky a zamierila k dverám. Pred tým, ako som si stihla som obliecť mikinu som zbadala niečo, čo ma úplne dorazilo. Nialla, alebo skôr jeho pohľad, ktorý bol upretý na moje mokré a polopriesvitné tričko. „Čaute!“ zakričala som a vypadla odtiaľ skôr, ako som ich povraždila. Už ich nechcem ani vidieť! Domov som sa dostala až o hodinu. V tejto časti Londýna som bola prvýkrát a “trošku“ som poblúdila. Dvakrát som si strčila ruky do vreciek plných špagiet, čo len zaklincovalo moju vražednú náladu. Ja toho Louisa zabijem!

 Keď som dorazila domov, prvé, čo som si všimla, bol môj mobil. Dvadsaťtri neprijatých hovorov, štrnásť esemesiek. Väčšina neprijatých hovorov od Zayna, pár od Nialla (?!) a zvyšok z neznámeho čísla. Začala som čítať SMS-ky. „Amy R U OK? I'm so sorry. Please call me.“ Od Zayna. Ďalšie mali viac-menej rovnaký text. Začala som ich postupne mazať. Posledná nebola od neho, ale od mojej kamarátky zo Slovenska, ktorú som už veľmi dlho nevidela. „Choď rýchlo na fb“ to bolo všetko a akosi mi to nedávalo zmysel. Otvorila som teda notebook a chcela sa presvedčiť, čo je tam také súrne. 128 žiadostí o priateľstvo, 209 správ. Čo sa to tu deje? Pozrela som upozornenia, tých bolo našťastie menej a jedno ma zaujalo. Bola som kamarátkou označená v nejakom príspevku, klikla som na to a hodilo ma to na stránku fanúšikov one direction. Povedomý názov, ale čo je to? Pochopila som, keď som zbadala fotku, z ktorej sa na mňa usmievali Zayn, Niall, Louis, Harry a Liam. Takže takto je to! Príspevok, v ktorom som bola označená bol krátky, ale o to horší. „Girl dating Zayn Malik. Why her?“ a za tím ešte odkaz na môj facebookový profil. Myslím, že si to prečítal úplne každý, milióny likeov, tisíce komentárov. „I think he could've found better girl“ hneď prvý. Ale ďalej sa to stupňovalo a postupne zhoršovalo. „She's not pretty, she's not even special in any way. Open your eyes Zayn! U could have every girl in the world u want! So why did u choose her?“ hneď ďalší. Prečítala som si ešte asi päť ďalších, potom som sa s plačom zvalila do postele a ani neviem ako som zaspala.

NA DRUHÝ DEŇ RÁNO

Zobudila som sa a zistila, že mám úplne prázdnu chladničku. Po predchádzajúcom večeri som mala veľmi zlú náladu, nemohla som dostať tie správy z hlavy. Rýchlo som na seba hodila prvé veci, čo som našla a s nevôľou vyšla von. Cestou som zažila niekoľko nenávistných pohľadov, pár otravných novinárov, o dotieravých fotografoch, ktorí boli všade ani nehovorím. Snažila som sa ich ignorovať, no nebolo to jednoduché. Chcela som sa nakúpiť čo najrýchlejšie, aby som odtiaľ mohla čím skôr vypadnúť, takže predpokladám, že som polovicu vecí zabudla.

Prišla som k svojím dverám a až vtedy som si uvedomila, že na chodbe nie som sama. Chvíľku som naňho len pozerala, akosi mi nedochádzalo, prečo sedí opretý o stenu oproti svojim dverám, potom som sa ho spýtala: „Stratil si kľúče?“ Zrejme si ma všimol až vtedy. „Čo? Ééé nie, nie, len chalani sú u mňa a vybuchli ma na chodbe.“ „A skúšal si zaklopať?“ Pozrel na mňa ako na debila. „Jasné, to ma nenapadlo, vďaka! Čo keby si radšej nebola taká múdra a šla vynadať Zaynovi? Teba by možno poslúchol!” „To určite!“ zasmiala som sa, „on by ma poslúchol!“ Konečne som si uvedomila, že s taškami v ruke dvere neodomknem, položila ich na zem a pokračovala v zápase s dverami. Nakoniec mi ustúpili a ja som sa vtrepala dnu. „Ak chceš, poď dnu!“ zakričala som na Nialla, ktorý stále sedel na chodbe. „Určite ťa čoskoro pustia, zatiaľ môžeš počkať u mňa. Alebo chceš sedieť na chodbe?“ Pomaly prešiel dnu, vážne som čakala, že si to ešte rozmyslí a s krikom vybehne von, tak sa totižto tváril. Sadol si na gauč a bol zas ten Niall ako voľakedy, keď sme boli kamaráti (akoby to bolo pred dvoma rokmi a nie pred dvoma týždňami). Začala som vykladať svoj nákup, ale stále som cítila jeho pohľad, pohľad jeho nádherných modrých očí na mojom chrbte. Ruky sa mi triasli a keď som vložila z nepozornosti bagetu do chladničky, definitívne som to vzdala. Vzala som balíček OREa a vykašľala sa na nákup. Prešla som k Niallovi a keď videl, čo mám v ruke, rozžiarili sa mu oči. Vyzeral ako malé šťastné dieťa. Otvorila som balíček, vzala jednu sušienku a chcela som si z nej odhriznúť. Niall sa zatváril zhrozene a chytil ma za ruku, v ktorej som držala OREO. „Čo je?” pozrela som na neho nechápavo. „Tak sa predsa OREO neje!” „A ako sa má teda jesť?” bola som naozaj zvedavá, čo robím zle. Vybral jednu z balíčka a predviedol mi, ako správne jesť OREO. „Najprv otočíš” otočil keksom a jedna čierna sušienka mu zostala v jednej ruke, druhá aj s bielou náplňou v druhej ruke. „A teraz ty!” povzbudzujúco sa na mňa usmial. Chytila som keksík do obidvoch rúk a otočila. Ozvalo sa slabé „puk!” a keksík sa mi zlomil. Niall sa najprv vydesene pozrel a potom sa rozosmial. „To ešte potrénujeme!” povedal, oblizol náplň zo svojho keksíka a potom obidve sušienky zjedol. Zatlieskala som mu, nemohla som si to odpustiť.