Amy, who lives next to you? 19.

Niall kráčal pomaly ku mne a v ruke niesol kalendár. Tváril sa naozaj zvláštne, no ja som si nemohla ani za nič na svete spomenúť, čo také by tam mohlo byť zapísané. „A o tomto si mi chcela kedy povedať?“ zamračil sa a ukázal na veľké červené srdiečko pri treťom novembri. A veľký nápis B-day. „Takže o tri dni máš narodeniny? A ako ich plánuješ osláviť? A hlavne – s kým?“ „Vráť mi kalendár a odpoviem ti!“ prefíkane som sa zatvárila a natiahla ruku. Povzdychol si a vložil mi do nej kalendár. Hneď som ho hodila na druhý koniec izby a dúfala, že naň rýchlo zabudne. No na otázku nezabudol, pozeral na mňa a pohľadom ma vyzýval, aby som odpovedala. „Strávim ich tu a sama. Pustím si nejaký film a otvorím chipsy.“ „A musíš si ten film pozrieť sama?“ spýtal sa prosebne a nahodil roztomilý, presviedčací pohľad. „Áno, musím!“ povedala som rýchlo, skôr, než som si to rozmyslela. Sklamane na mňa pozrel a ja som s veľkou námahou vypustila z úst slová, ktorých som sa bála. „Uvedomuješ si, že o tomto nesmie nikto vedieť? Nikomu to nesmieš povedať!“ Zatváril sa, akoby som ho chcela presvedčiť, aby sa stal vegetariánom a čakal, aká múdrosť ešte zo mňa výde. On ma nebral vážne, no toto bolo vážne! „Niall, ty to nechápeš?! Veď si všetci myslia, že chodím so Zaynom! Ak by nás videli spolu, asi by sme to tak ľahko nevysvetlili!“ hovorila som úplne vážne, no on na mňa pozeral ako na blázna. „A do kedy chcete predstierať, že ste spolu? To sa do konca života budete tváriť ako šťastný párik?!“ v hlase som mu počula iróniu, pomaly začínal kričať. Už len to som potrebovala! Pohádať sa s ním chvíľu po tom, ako sme sa udobrili. „Ale nehovor mu prosím, že o tom vieš. Ja si to s ním vyriešim, dobre?“ Pomaly prikývol a upokojil sa.

Niekto zaklopal na dvere a ja som otvorila Liamovi, ktorý zháňal Nialla. Vyprevadila som ho k dverám a on sa otočil späť ku mne, akoby ma chcel objať. Rýchlo som ich pozdravila a zavrela dvere skôr, než Niall urobí nejakú blbosť a prezradí nás. Keď som sa ocitla v byte sama, začali mi dochádzať udalosti dnešného dňa. Zvalila som  sa na posteľ a snažila sa usporiadať si myšlienky. Ja, Niall a bozk? Tieto tri slová akosi nepasovali dokopy. To nie je možné! Alebo predsa? Hodinu som samú seba presviedčala, že sa to naozaj stalo, veď sama by som si niečo také ako jeho pery nedokázala vymyslieť. Horúce a sladké, do teraz som cítila ich dotyk na svojich. A dosť! Vynadala som si v duchu. Zajtra je škola a čo sa týka vedomostí, moja hlava je na tom ako vrecúško octových chipsov. Trocha omrviniek na spodu a inak samý vzduch. A ani tých pár omrviniek za veľa nestojí.  Povzdychla som si a začala si tlačiť do hlavy tony nepodstatných informácií. A niekde uprosted francúzšiny, pri časovaní slovesa Connaître som na Nialla úplne zabudla.

NA DRUHÝ DEŇ (PONDELOK) RÁNO

Nechápem, ako sa mi to mohlo stať, ale úplne som zabudla na to, čo ma čaká. Obliekla som sa a vychystala do školy, akoby bol obyčajný deň. To, čo sa má stať mi došlo, až keď som vyšla z činžiaku a všade naokolo začali cvakať foťáky. To nemajú niekoho lepšieho na otravovanie?! Ako som prechádzala okolo veľkého čierneho auta, pozrela som si vo vyleštenom okne svoj obraz. Zrejme budem v polovici anglických novín a časopisov, tak nech nevyzerám ako debil. Zasmiala som sa sama na sebe, Zayn začína mať na mňa zlý vplyv. Od kedy mňa trápia takéto veci? Vložila som si do uší slúchatká a zapla takú hlasitosť, že ľudia okolo mňa a vlastne aj celý svet prestali existovať. Moje myšlienky sa uberali jediným smerom – dávala som si pozor, aby som nezačala spievať nahlas a poskakovať si v rytme hudby. Pieseň bola príliž nákazlivá s perfektnou melódiou a len tak mimochodom som si uvedomovala, že nie som na ulici sama, a že som stredobodom pozornosti. Potlačila som nutkanie vydať zo seba obzvlášt vysoký a v mojom podaní určite aj veľmi falošný tón, tak isto som prikázala svojím nohám, aby neposkočili ako sa im chcelo a s veľkou námahou som nerozhodila rukami. Namiesto tohto všetkého, čo som mala chuť urobiť som kráčala rovno dopredu a smerovala ku škole, ktorú som nenávidela. Teda, ani nie tú školu, ako ľudí v nej. 

Ako som počas tohto dňa zistila, škola sa rozdelila na tri tábory. Prvý (tvorený zväčša chalanmi) si ma nevšímal, zrejme ani netušili, čo sa okolo mňa deje. Asi ani nevedeli, že existuje nejaký Zayn Malik, a že ja som “jeho dievča“. Druhá skupina (pod vedením Jennifer) si na mňa ukazovala prstom, ohovárala ma na každom kroku a snažila sa mi všemožne znepríjemniť život. Obidve mi však boli úplne ukradnuté, veď tak isto sa ku mne správali aj doteraz. Tretia skupina sa mi neustále plietla popod nohy, hádzali na mňa podlízavé pohľady a všemožne sa mi pokúšali pchať do zadku. O čo im išlo som pochopila, až keď sa ma jedno dievča so sladkým úsmevom spýtalo, či by som ju nezoznámila s Niallom. Takže preto sa so mnou bavia! Ako to povedala, mala som jej chuť vyškriabať oči, vytrhať vlasy, nakričať, nech dá ruky od neho preč a neviem čo ešte. Veď on je môj! Tento záchvat zúrivosti trval niekoľko sekúnd, potom som sama sebe začala pripadať absurdne. Že môj! Raz (no, ak rátam aj ten večierok tak vlastne až trikrát) sme sa pobozkali a ja už som aha aká žiarlivá... no pekne, nespoznávam samú seba. Tej babe (ak mi aj povedala meno, tak si to nepamätám) som len povedala, že sa ho spýtam a ona sa šťastne usmiala. Aká dôverčivá!

 Myslela som, že tento deň nikdy neskončí. Nakoniec však predsa len zazvonilo na koniec poslednej hodiny a ja som so slúchatkami v ušiach vykročila smerom domov. Snažila som sa ignorovať ľudí naokolo, ktorí si na mňa ukazovali a zazerali, no mala som chuť poriadne ich všetkých prefackať a vynadať im. Nemajú nič lepšieho na práci?! Začala som ľutovať Nialla, Zayna  a zvyšok. Oni len výjdu von a je okolo nich ešte väčší chaos. Keď som zavrela za sebou dvere od svojho vchodu, vydýchla som si. Toto nezvládnem každý deň ani náhodou.

Doslova som sa odšuchtala k dverám svojho bytu. Niečo pred nimi ležalo. Už z opačného konca chodby som videla niečo malé a červené na zemi. Boli to kvety. Nemohla som tomu uveriť – kytica červených ruží pred mojimi dverami? Zdvihla som ju do rúk a vytiahla malý lístoček ukrytý medzi voňavými hlavičkami. 

For the most beautiful girl in the world.

A nižšie bolo ešte drobným písmom napísané: 

u know from who it is 

a drobné srdiečko. To moje v tom okamihu poskočilo. Usmievala som sa ako totálny magor, doslova som sa vyškierala a odtancovala som k dverám. „Tak, od koho sú?“ ozval sa hlas od vedľajších dverí a ja som skoro zinfarktovala. Keď Zayn zbadal, ako ma myklo, zasmial sa. „No tak, píše sa tam, že vieš, od koho sú, tak mi to povedz!“ stále sa vyškieral a za ním stál Niall, ktorý sa na mňa usmieval svojim neodolateľným úsmevom. Našu nemú komunikáciu, počas ktorej som sa dozvedela, že kvety sú od neho, a že Zayn nič netuší, prerušil nedočkavý Zayn. „Nepočula si moju otázku? Píše sa tam, že vieš, od koho sú, tak mi to povedz!“ „Ty si sa mi hrabal vo veciach?!“ pomaly som si začala uvedomovať okolie. Za normálnych okolností by som sa zatvárila nahnevane, ale kytica v rukách mi nedovolila nič iné, než blažený úsmev na tvári. „Pred dverami môjho dievčaťa ležia kvety a ja sa ani nemôžem pozrieť, od koho sú?“ spýtal sa a začal sa tváriť ako žiarlivý priateľ. Aj keď hral toto divadielko najmä kôli Niallovi, ktorý nás mal považovať za zamilovaný párik, podozrievala som ho, že sa na tom dobre zabáva. Niallovi sa to asi také vtipné nezdalo, zamrzol mu úsmev na tvári a zaliezol naspäť do bytu. V duchu som sa pousmiala nad absurditou tejto situácie, nad tými zložitými vzťahmi medzi nami tromi. Ako dlho asi toto pretvarovanie sa každého pred každým vydrží? „No ták, od koho sú?“ spýtal sa opäť hrozne zvedavý Zayn, „a kedy sa s ním stretnem?“ dodal, keď sa uistil, že ho Niall nepočuje. „V správnom okamihu!“ oznámila som mu a šťastne sa vyškŕňajúc som vošla dnu.

Prečo mi ich tu nechal? Rozmýšlala som ako o dušu, keď som bola sama dnu. Ale sú nádherné, je to od neho veľmi milé. Položila som ich na stôl a tancovala po byte, hľadajúc niečo, kam by som vložila ruže. Vázu tu nemám, nezdalo sa mi pravdepodobné, že by som ju mohla niekedy potrebovať. Nakoniec som napustila vodu do vysokého pohára a vložila doň kvety. Voňali nádherne. Toto mu pekne vytmavím, keď budem mať príležitosť. Neuvedomuje si, že ja nebudem celý deň schopná vôbec rozmýšlať?