Amy, who lives next to you? 24.

Keď som sa ráno zobudila, chvíľu som bola dezorientovaná. Potom som však zbadala Nialla, spiaceho vedľa mňa a hneď som si uvedomila, že som vo svojej posteli, v ktorej sa v noci diali všelijaké zaujímavé veci. Niall niečo zamrmlal zo spánku a otočil sa ku mne. Začal sa usmievať a spokojne spal ďalej. V spánku vyzeral úplne inak, ako keď bol hore. Vlasy mu už netrčali do všetkých strán a neboli perfektne nagélované. Namiesto toho mu padali do tváre a on pôsobil tak... prirodzene. Nie tak dychvyrážajúco dokonalo, že človek neverí, že je skutočný. Jemne som ho pohladila po líci, potrebovala som sa presvedčiť, že je skutočný a naozaj leží vedľa mňa.  

Vykĺzla som z postele a chcela sa obliecť, keď som si uvedomila, ako veľmi dvere na skrini vŕzgajú. Nechcela som ho zobudiť, tak som začala zbierať oblečenie pri posteli. Nikde som nevidela svoje tričko ani rifle. Poprezerala som čo najtichšie celú izbu, ale tričko som nikde nevidela. Rifle som zbadala, no boli sčasti zapadnuté za posteľou a nedalo sa k nim dostať bez toho, aby som zobudila Nialla. Povzdychla som si a obliekla si len nohavičky s jeho bundou a po špičkách vkĺzla do kúpelne. Opláchla som si tvár a umyla zuby. Pozrela som na posteľ, kde stále ležal a spal. 

Pripadala som si ako idiot, keď som stále cupitala po byte po špičkách, no nechcela som ho zobudiť. Otvorila som chladničku a začala hľadať niečo, čo by som pripravila na raňajky. Práve som krájala chlieb, keď ma zrazu ktosi plesol po zadku. Otočila som sa za seba. „Chceš, aby som sa porezala?“ zagánila som naňho. Bože, veď on sa ani neobliekol! Uškrnul sa, posadil ma na pult a keď videl, že chcem zoskočiť, postavil sa tak, aby som nemohla. „Myslím, že tú bundu by si si mala zapnúť takto,“ zamrmlal pomedzi bozky, ktorými ma zasypal a začal mi rozopínať gombíky. Keď som pochopila, o čo mu ide, musela som sa rozosmiať. Nechal mi zapnuté len vrchné dva gombíky, presne tak, ako to nosí Zayn. Lenže on má pod bundou vtedy aj niečo oblečené! Snažila som sa Niallovu pozornosť odpútať bozkom a zapnúť si opäť gombíky, no prekukol ma a zabránil mi v tom. Rukami vkľzol pod bundu a pritiahol si ma bližšie. Obkrútila som si okolo neho nohy a pritiahla si ho ešte bližšie, ak to vôbec bolo možné. Už nikdy som ho nechcela od seba pustiť, nikdy... Lenže on mal svoju prácu a musel ísť. S nevôľou sa obliekol a ja som si začala rozopínať jeho bundu (vlastne len posledné dva gombíky), že mu ju vrátim. „Nemusíš mi ju vracať. Aj keď tá predstava, že by si si ju teraz vyzliekla...“ uškrnul sa, pobozkal ma a odišiel. Zavrel za sebou dvere a ja som si bližšie k tvári pritiahla bundu, ktorá voňala presne ako on. Dokonalo.

Život v škole sa zmenil na úplne peklo. Jediný človek, ktorý sa so mnou rozprával, bola Sara. Ostatní už pochopili, že sa nemusia tváriť ako moji veľkí kamaráti, aj tak ich s chalanmi neplánujem zoznámiť. Takže teraz, všade, kde som sa pohla, bolo počuť narážky na mňa. Že som štetka, zlatokopka... Ja a Zayn sme boli najsledovanejšia a najzaujímavejšia dvojica Anglicka. No to nebolo najhoršie. Horšie boli poznámky od nemála haterov na našej škole. Otázky typu: aké je to chodiť s teplošom a či je aj  v skutočnosti taký škaredý a upišťaný ako v telke som dostávala denne. Ignorovala som ich, tvárila som sa, že je mi to jedno. No nebolo, každý večer som doma plakávala do vankúša. Jediné šťastné chvíle boli tie, keď bol so mnou Niall. No tých bolo čím ďalej tým menej. Občas sa zastavil aj Zayn, rozprávali sme sa a smiali. No teraz mali chalani veľa práce, koncertov a náhravania. Prišli len málokedy a aj to na krátko. Preto ma prekvapilo, keď mi niekto zaklopal na dvere. Otvorila som a uvidela tam Nialla. Prehovoril ma, aby som šla na návštevu do domu chalanov, vraj ma chcú všetci vidieť. Neviem, prečo som súhlasila, asi len preto, že on to chcel. To sa nedalo prehliadnuť. Vôbec to nebolo jednoduché, kráčať s ním a tváriť sa, že sme kamaráti. Nemohla som ho pobozkať, chytiť za ruku, nič. Kráčali sme vedľa seba a veľa sa nerozprávalli, len vychutnávali prítomnosť toho druhého.

Po krátkej prechádzke sme dorazili a zaklopali na dvere. Vo vstupnej miestnosti som vystriedala okamžite všetky objatia, najprv Zaynove, ktorého Louis rýchlo odtiahol odo mňa, skôr, než sme začali stvárať “mrkvoviny“, potom Liamove, Harryho a nakoniec Louis osobne. „Ukáž ruky!“ vyzvala som ho, keď sa ku mne začal približovať so zlomyselným úškrnom. Vystrel pred seba pravú ruku. „A druhá?“ Šikovne si ruky prehodil za chrbtom a ukázal mi ľavú. Ak niečo schováva, práve to drží za chrbtom v druhej ruke. „Obidve naraz!“ Zasmial sa a ukázal mi obidve ruky. Vydýchla som si a dovolila mu objať ma. Chyba! Pomyslela som si, keď sa ozvalo Pššššššš a ja som zacítila niečo studené a nepríjemné pod tričkom, na celom chrbte. Odtiahla som sa od Louisa a zúrivo naňho pozrela. „Zadné vrecká!“ zaškeril sa a hodil mi nádobu zo šlahačky v spreji. Bola už prázdna, celý jej obsah som mala pod tričkom. „Požičiaš mi tričko?“  obrátila som sa na Zayna a zachytila Niallov nespokojný pohľad. Hlupáčik môj! Zayn prikývol, zaviedol ma do jeho izby, podal mi tričko a ukázal kúpelňu. Vošla som dnu a zistila, že tu nie je kľúč. Ak mi niekto otvorí dvere... rozmýšľala som, kým som sa zbavovala všetkej šlahačky zpod trička. Zrazu dnu vtrhol Louis, z ruky mi vytrhol moje tričko a z poličky, kam som ho položila vzal Zaynovo. Skôr, než som naňho stihla nakričať, bol preč. Vystrčila som von hlavu a videla Louisa, ktorý mi mával Zaynovým tričkom v jednej ruke a kľúčikom (určite od kúpeľne) v druhej. Kde zmizlo moje tričko? Pri ňom už stáli všetci chalani okrem Liama, ktorý sa ich detskými zábavkami nezapodieval. „Zayn, prosím ťa, pomôž mi!“ obrátila som sa na jediného človeka, v ktorom som videla svoju oporu. Natiahol sa za Louisom , ale ten bol rýchlejší. Hodil tričko Harrymu a tým odštartoval novú zábavku. Niall, Louis a Harry si hádzali moje (ako rýchlo som si ho privlastnila!) tričko a Zayn medzi nimi pobehoval a poskakoval, snažiac sa chytiť to tričko. Keď tam poskakoval už päť minút, pochopila som, že je to nezmysel. To chce taktiku! „Hej, Zayn!“ Prišiel za mnou a ja som mu s hlavou vystrčenou z dverí vysvetlila môj plán. „A Niall?“ spýtal sa a ja som len pokrčila plecami. To doriešime, keď na to príde. „TERAZ!“ zakričala som a vyrútili sme sa od kúpeľňových dverí, smerom na chalanov, ktorí na nás pozerali s vyvalenými očami a pootvorenými ústami. Presne podľa plánu, Zayn sa vrhol na Harryho a ja som vyskočila na Louisa. Oblapila som ho rukami, nohami, ako to len šlo a on sa zatackal a vrazil do steny za sebou. Naťahovala som sa za tričkom a vyskakovala, no moja výška bola oproti Louisovi dosť málo. Nakoniec som sa naňho doslova zavesila, no bol rýchlejší a kým padal, stihol hodiť tričko Niallovi. Zayn medzi tým vstával z Harryho a vrhol sa na Nialla. Víťazne zamával tričkom nad hlavou a rozbehol sa smerom ku mne. V náhlej radosti z výťazstva nepostrehol Louisovu nohu, ktorá bola v ceste.

Pristála som na chrbte, on na mne. Ospravedlňujúco sa usmial a podal mi tričko. Bolo vidieť, ako sa Niallovi nepáči, že polonahá ležím pod Zaynom, čo ma donútilo odložiť vstávanie na čo najneskôr. Sám sa pridal na ich stranu, tak prosím! Zayn už chcel zo mňa zliesť (myslím, že najmä kôli Harryho už asi piatemu zakašlaniu), ale ja som ho nepustila, namiesto toho som ho silno objala.  „Ďakujem,“ povedala som mu a až po veľmi dlhom objatí som ho pustila. Konečne sme vstali a ja som si obliekla tričko. „Tak a koho tričko si ideme hádzať teraz?!“ spýtala som sa sarkasticky, no len čo som to dopovedala, stáli už predo mnou všetci bez tričiek. „Čo sa to tu deje?!“ spýtal sa Liam, ktorý nás zrejme prišiel skontrolovať. „Máme popoludnie bez tričiek!“ oznámil Louis a vystrel sa tak, aby bolo dobre vidieť jeho vyšportovanú postavu. Keď ostatní chalani videli, ako sa predvádza, urobili to isté. Bože, sú ako malé deti! Otočila som sa k Liamovi, u ktorého som hľadala podporu a najmä rozum. To, čo som uvidela ma úplne šokovalo. Stál tam bez trička a tiež napínal všetky svaly. „Počkajte,“ ozval sa Harry tváriaci sa, že vážne uvažuje. Dokáže to vôbec? Preblesklo mi hlavou. Všetky hlavy sa otočili naňho. „Keď máme popoludnie bez tričiek, prečo má ONA tričko?!“ ukázal na mňa a obrovské Zaynovo tričko. Zayn sa na mňa vrhol ako na Harryho a Niall mu bol v pätách. Našťastie ma nezhodili na zem, stála som, no nemohla som utiecť (čo by som určite urobila, keby som mohla), pretože Zayn ma držal za nohy a Niall ma zozadu akoby objal a “náhodou“ rovno cez prsia. To už sa však blížil Louis so škodoradostným úsmevom na perách a hoci som sa metala ako ryba na suchu, bez najmenších problémov mi tričko vyzliekol a kamsi skryl. Zúrivo som pozrela na Nialla a Zayna, prečo nie sú na mojej strane?!