Amy, who lives next to you? 2o.

Časť som mala už v sobotu, ale fb je blbý a štrajkuje .. takže prepáčte, čítajte od Kikušky :)

Presne ako som očakávala, celé popoludnie som si pospevovala, tancovala som po byte, znova a znova privoniavala k ružiam a zasnene sa usmievala. Asi tridsiatýkrát som stále dookola počúvala pieseň Little bird od Eda Sheerana (neviem, ako som sa k tej piesni dostala, nikdy som nič také nepočúvala, ale bola nádherná) a práve, keď som mimoriadne falošne “zaspievala“ my little bird, ozvalo sa klopanie na dvere. Doslova som dotancovala k dverám a otvorila.

Keď som zbadal, kto tam stojí, znehybnela som a onemela. Jemne ma vtlačil dnu a zavrel za sebou dvere. Držal ma za ruky a sladko pobozkal. Myslela som, že omdliem. Pomaly pustil moje ruky a chytil mi tvár do dlaní. Ja som tiež zdvihla ruky k jeho tvári, jemne som mu prešla po líci a chytila ho okolo krku. Bol vysoký a ja som stála na špičkách, aby sa nemusel zohnúť. Chcela som tak zostať večne, ale moje nohy zaprotestovali a ja som pristála na pätách, čím som prerušila náš bozk. Pousmial sa, v jeho očiach žiarili radosť,šťastie a život. Naklonil sa ku mne a pomaly sa približoval k mojim perám, no ja som odtlačila. Prebudila sa vo mne osoba, ktorá ho chcela naťahovať a provokovať. Nechápavo na mňa pozrel a ja som si založila ruky v bok, tváriac sa prísne. „Čo si o sebe myslíš? Že sem môžeš len tak vtrhnúť? Čo keby som tu mala nejakú kamarátku?“ „A akú prosím ťa? Hádam nie Jennifer?“ „Tak kamaráta!“ „Zayn je v našom spoločnom dome“ „Mám aj iných kamarátov!“ „Aj ostatní chalani sú doma“ zaškeril sa. „Mám aj iných kamarátov, ako ste vy! A možno si si nevšimol, ale s tými tromi nie som kamarátka“ „A kedy ma s tými inými kamarátmi zoznámiš?“ spýtal sa provokačne s drzým úsmevom na tvári. Otvorila som dvere, pri ktorých sme ešte stále stáli a potiahla ho za ruku. „A čo tak teraz?“ vyšla som na chodbu a ťahala ho za sebou. Nešiel za mnou, namiesto toho ma silno potiahol. Nečakala som to, a tak som vrazila do neho a zostala stáť na ňom nacapená. „Kašli na kamarátov, dobre? Sú aj iné veci, ktoré môžeme robiť!“ nádherne sa usmial a priblížil sa k mojim perám. Vyhla som sa jeho ústam a vykrútila z jeho objatia. „Prepáč, ale nemám na toto čas, mám robotu!“ povedala som mu vážne a užívala si, ako som ho naťahovala. Zaslúžila by som si pár faciek, ale keď mňa to bavilo! 

Sladko som sa usmiala a pobrala do kuchynského kúta. „Ale čo? Takže na kamarátov by si čas mala, ale na svojho chalana nie?“ doberal si ma. Svojho chalana? Naozaj povedal svojho chalana? Rýchlo som sa upokojila a pokračovala vo svojej zábavke. Plesla som si po čele a povedala: „Óch, ja hlúpa! Úplne som na Zayna zabudla! Vďaka, že si mi ho pripomenul, ako sa má?“ zaškerila som a on sa zatváril urazene. „Má sa fajn,“ zachmúril sa. So Zaynom sme si z tohto nášho “vzťahu“ vždy robili srandu. Bavili sme sa na tom, že ja som jeho dievča a on môj chalan. Oslovovali sme sa tak navzájom a poriadne sa na tom smiali. Niall to však nebral tak s nadhľadom, on o tomto našom súkromnom žarte nevedel. „Prepáč. Myslela som, že vieš, že je to môj chalan. Veď o tom už vie celé Anglicko, vlastne celý svet!“ „Toto mi už nerob, jasné?“ chytil mi tvár do dlaní a donútil ma pozerať sa mu do očí. Úplne sa to však minulo účinku, kedže ja som sa začala rozplývať nad jeho očami. Krásne, modré, hlboké... Keď videl, že namiesto toho, aby som ľutovala svoje konanie a cítila sa previnilo sa mu pozerám do očí a myšlienkami som úplne mimo,zasmial sa a pritiahol si moju tvár ešte bližšie. Opäť ochutnal moje pery a tým prerušil, aj tak dosť nesúvislý, tok mojich myšlienok. Kúsok sa odtiahol a bez slov sme si pozerali do očí. Potom  sa spýtal: „A čo také dôležité máš na práci?“ Chvíľu mi trvalo, kým som si spomenula. Hlavu som mala ako po každom jeho bozku úplne prázdnu. Potom mi svitlo. „Idem variť!“ povedala som sebaisto a vymanila sa z jeho objatia. Zdvihol obočie a neveriacky na mňa pozrel. „A čo to bude?“ „Uvidíme, čo dá chladnička.“ Mala som už určitý plán, ale nevedela som, či bude chladnička spolupracovať. Našťastie nemala nič proti a tak som vytiahla mlieko a vajíčka. Do misky som nasypala múku a práve som chcela rozbiť vajíčko, keď ku mne zozadu pristúpil, chytil ma za boky a pery mi priložil ku krku. Prebehli mnou zimomriavky, myklo ma a vajíčko sa rozpleslo na dlážke. Potichu sa zasmial a perami blúdil po mojom krku. Šťastne som si povzdychla, chytila ho za bradu a natočila tak, aby som perami dočiahla na tie jeho. Krátko som ho pobozkala, zložila jeho ruky z mojich bokov a začala utierať vajíčko, ktoré sa spokojne roztekalo po dlážke. Zohol sa ku mne, ale ja som ho odtlačila. „Choď z mojej kuchyne!“ zakričala som naňho prísne a ukázala na opačný koniec izby, kde bola posteľ. Taký smiech som ešte nevidela! Zvalil sa na posteľ a rehotal niekoľko minút, myslela som, že sa smiechom zadusí. Čo som spravila? Povedala som nejakú blbosť? Veď sa to povie Get out of my kitchen, nie? Povedala som to dobre, tak čo sa smeje? Nechápala som, čo je také vtipné a radšej sa vrátila k vareniu. Cesto bolo po chvíli hotové a muselo postáť. Prišla som k posteli, kde ležal Niall a bojoval s poslednými záchvatmi smiechu.  „Vysvetlíš mi, čo je také vtipné?“ spýtala som sa a on len pokrútil hlavou s ďalším smiechom.  „Tak fajn!“ zatvárila som sa urazene a pobrala sa naspäť k svojmu vareniu. Chytil ma za ruku, no ja som sa mu vytrhla. Chcela som sa predviesť, a tak som hneď prvú palacinku vyhodila do vzduchu. Nechytila som ju však tak, ako som chcela a celá sa roztrhla, čo ešte viac rozosmialo Nialla. „Tak ja som ti na smiech, hej?!“ výhražne som zamávala vo vzduchu varechou. „Samozrejme...že...nie...“ rehotal sa ďalej. Pokrútila som hlavou a ďalej som varila. Ďalšie palacinky už našťastie dopadli tak, ako mali.

„Vonia to úžasne!“ ozval sa za mnou tichý, hlboký hlas. Ani som nepostrehla, kedy prišiel za mnou. Otočil si ma k sebe, ruky mi zastrčil do zadných vreciek nohavíc a sladko ma pobozkal. Kúsok som sa odtiahla. „A ešte sa mi budeš smiať?“ „Nebudem,“ uistil ma, no šibalské iskričky v jeho očkách mi vraveli niečo iné. Napriek tomu, že som mu neverila, som sa k nemu natiahla a pobozkala ho. No dá sa mu odolať? Po chvíli nám obom došiel dych a odtiahli sme sa. Ja som doslova odtancovala k chladničke a vytiahla z nej Nutellu, čo sa nezaobišlo bez šťastného a zároveň nedočkavého Niallovho pohľadu. Hneď pri prvej palacinke sa mi na tričku objavil veľký čokoládový fľak. Ja nemehlo! Keď  si to všimol zasmial sa. Tým jeho nádherným, nákazlivým smiechom. Potom na mňa pozrel s nevyspitateľnými iskričkami v očkách. „Nechceš si to špinavé tričko prezliecť?“ „To určite. A zašpiním si druhé!“ Znova sa mu na tvári objavil nebezpečný úsmev. „Tak si žiadne nedávaj!“ pozrel na mňa svojimi obrovskými okálmi. „To určite! Aby si na mňa čumel, ako vždy, keď mám mokré tričko, však?“ podpichla som ho a zatvárila sa nevinne a milo. „To je nápad!“ diabolsky sa usmial a natiahol sa pre pohár s vodou. „To neurobíš!“ pozrela som naňho s vypleštenými očami. Chvíľu uvažoval alebo sa tak aspoň tváril, potom povedal: „Máš pravdu, to ti neurobím,“ a položil pohár späť. Vďačne som sa usmiala a on sa ku mne s nebezpečným úsmevom priblížil. Jeho čokoládové pery som pocítila najskôr na krku, potom putovali vyššie, až sa dostali k mojím. Chutili po Nutelle, ktorá už bola všade. Bozkávali sme sa, až kým nám stačil dych, rukou som sa hrabala v jeho vlasoch, on sa hral s mojimi. Bozk bol ľahký a sladký ako vždy. Jemne som sa odtiahla a prešla k rádiu. Keď som začula, čo hrajú, chcelo sa mi smiať. Pieseň ešte len začínala, no spoznala som ju podľa prvých tónov. Keď som sa vrátila k stolu, Ed už spieval o vtáčikovi so zlomenou nohou. „Páči sa ti tá pieseň?“spýtal sa Niall a napchal si do úst celú palacinku. Prikývla som a sledovala, ako dojedol a začal si pohmkávať. Text nepoznal, časom len pochytil slová refrénu. „My little bird!“ zanôtil sladko. Usmiala som sa a keď to zbadal, zaspieval znova: „My little bird, my little bird, my little bird!“ Potom obišiel stôl a priložil mi pery k uchu. „My little bird!“ zašepkal mi do ucha, potom ma naň pobozkal. Prebehli mnou zimomriavky, ruky som mu položila na hruď a odtlačila ho od seba. Nechápavo na mňa pozrel. „Čo je, nepáčilo sa ti to?“ „Samozrejme, že sa mi to páčilo! Ale jedz už konečne!“ pripadala som si ako babička, keď som to hovorila, tie by stále chceli, aby ľudia okolo jedli. Pokrútil hlavou a vrátil sa k palacinkám, nebolo ho treba vôbec prehovárať. Ako som predpovedala, na mojom tričku sa čoskoro objavil ďalší čokoládový fľak. Zasmial sa, pokrútil hlavou a milo na mňa pozrel. „My clumsy little bird,“ zašepkal a mne tá prezívka už zostala. Celý večer sme sa rozprávali a on ma tak oslovil pri každej príležitosti. Nepomáhali šťuchance, drgnutia... smial sa a ďalej ma tak oslovoval. Keď mi to povedal asi tridsiatýkrát, pochopila som, že s tým už neprestane. Už som ho za to nebila, ale vždy, keď to povedal, rozosmiala som sa. Nemohla som si pomôcť, pripadalo mi to čudné a smiešne. „Kedy ma tak prestaneš volať?“ „Až keď mi dokážeš, že to nie je pravda, my clumsy little bird!“ zaškeril sa a ja som si uvedomila, že to sa mi nikdy nepodarí, tak som sa s tou prezývkou zmierila.