Directioner princes 8.

          Zayn

Pred pár mesiacmi sme Holandsko navštívili kvôli turné, teraz to bola moja výhoda. Sarah sedela vedľa mňa a keď videla, že som vyhodil smerovku smerom von z mesta len sa zasmiala a ďalej ma pozorovala. Celú cestu som jej pohľad cítil ale musel som sa sústrediť na šoférovanie. Vyhodiť smerovku, pridať plyn a hlavne dávať pozor na srnky skákajúce z lesa. Rádio nehralo, v aute sa ozýval len jej pravidelný dych a moje poklepkávanie prstami po volante. Zaparkovali sme v malom mestečku neďaleko hlavného mesta, na hlavu som si nasadil šiltovku a aj keď nesvietilo slnko na tričko som zavesil čierne okuliare.

„ Nasaď si okuliare Sarah a môžeme ísť, si hladná však?“ Opätovala mi úsmev a vzala si podávané okuliare.

„ Obed ale nestihneme, ty..chceš jesť tu?“  Zasmial som sa tónu akým to povedala a vystúpil som, otvoril som jej dvere.

„ Zayn ale tu nie je žiadna reštaurácia.“ Ja viem, keď sa jej drobná rúčka schovala do mojej jemne som ju potiahol k autopožičovni.

„ Nemôžeme ísť týmto autom, všetci vedia  na čom jazdí tvoj brat, poď.“ 

Namosúrene sedela vedľa mňa, malý žltý poľský chrobák dokonale zapadol na holandské cesty, len Sarah sa to veľmi nepáčilo.

„ No tak zlato, pozri pustím ti rádio, zaspievam ti len sa usmej.“ Snažil som sa vyčarovať jej úsmev. Ruku mala položenú na kraji sedadla, zakryl som ju mojou a palcom som opatrne šúchal pokožku na jej malíčku. Nereagovala nijak na oslovenie zlato, len sa ďalej tvárila vážne a pozerala na mňa minimálne. Hneď na prvom odpočívadle, vedľa nejakých predavačov s veľkými vedrami tulipánov som odstavil auto.

„ Prečo stojíme? Pán Malik mali by sme sa vrátiť domov.“ Musel som sa zasmiať nad jej vážnosťou. Ukazovákom som stlačil sivý gombík a z rádia sa ozval starý blues. Áno, muzika úplne vhodná na prvé rande v tomto romantickom autíčku. Kým sa Sarah dívala von oknom využil som svoju šancu a naklonil som sa veľmi blízko. Cítil som vôňu jej vlasov.

„ Sarah?“ Otočila sa, pár centimetrov vzdialená och mojich pier, neodolal som a pobozkal som ju.

„ Som princezná, ale ty si mi totálne pobláznil hlavu Zayn Malik, čo sa s tým chystáš spraviť? Máš nejaké riešenie?“ Zaváhal som, možno rozmýšľa nad mojím odchodom, možno ma chce tak ako ja ju, a ani odlúčenie nás nerozdelí.

„ Nechajme si vážne rozhovory na neskôr prosím,  som hladný.“ Ešte raz som ju jemne pobozkal a znova som naštartoval. Maličký bufet s vôňou môjho milovaného Nando´s voňal kuracími nugetkami, znova som Sarah otvoril dvere a spolu, ruka v ruke som vošli dnu.

 „ Dva krát mrkvový šalát, dvoje veľké hranolčeky a dva kuracie hamburgery a colu!“ Odpovedal som čašníčke na otázku čo si dáme, Sarah krútila hlavou, ale nenamietala tak som objednal a posadil som sa k nej na červenú koženú sedačku.

„  Všimla si si tie kolotoče vedľa? Pôjdeme však? Nebojíš sa?“ Vychrlil som pár otázok, a zadíval som sa na anjelskú tváričku, ktorá sedela vedľa mňa. Kým mi odpovedala, zhlboka na nadýchla a s umelým úsmevom mi odpovedala.

„ Pán Malik vy ste ma uniesli, vyhýbate sa mojim otázkam a vtiahli ste ma do tejto stajne, čo bude pokračovať?“

Vášnivo som sa vrhol na jej pery, prsty som zaplietol do jej rozpustených vlasov a jednu ruku som jej obtočil okolo pásu, znova to robí. Znova ma provokuje a nič viac. Otiahla sa v momente, keď si čašníčka ktorá nám priniesla jedlo odkašľala a podozrievavo sa škerila.

„ Ďakujem, teraz by som vás poprosil o súkromie.“ Nemal to byť problém, bolo tu prázdno a kľud. Poslúchla ma, odišla.

„ Otvor ústa maličká.“ Sám sebe som pripadal trocha perverzne, spravil som grimasu a hranolček som jej strčil pred ústa. Znechutene pokývala hlavou.

„ Nechcem toto som nikdy nejedla, nemôžeš ma nútiť.“ Chápal som ju, ale neodolal som, jemne som prstami nadvihol jej hlávku a vopchal som jej do úst hranolku.

„ Pohrýzť, zapiť colou a spapať.“  Z jej výrazu tváre som nedokázal usúdiť či jej to chutí, znova som to zopakoval, znova som jej do úst strčil hranolček a keď som do rúk chytil jeden pre seba, ukradla mi ho. Nehovorila nič, so sklopenými očami ticho papala, a ďalší..ďalší a pol taniera.  Ja som nejedol, pozoroval som ju a miestami som upozorňoval sám seba, aby som dýchal.

          Sarah

Zahanbene som si z plastového taniera vzala ďalší podlhovastý kúsok a zjedla som ho. Ak by ma toto videl niekto jesť, tak som mŕtva, pochovaná a moja krajina so mnou.  Samozrejme všimol si to, opäť ma prinútil pozrieť sa mu do očí.

„ Sarah nemusíš sa hanbiť, ja som to chcel. Chcel som aby si to vyskúšala, nie je to nič zlé, len je to obyčajné a hoci ti nie si obyčajná mala by si to v živote aspoň raz skúsiť.“  Usmial sa, chytil moju ruku do dlaní a jemne ju stisol. Pomaly som si začínala uvedomovať čo sa so mnou deje, páči sa mi. Cítil niečo zvláštne, nebojím sa usmiať a jemu to nevadí.

„ Proste rob to čo chceš, smej sa a uži si so mnou túto chvíľu, pretože ak sa skončí budem smutný, budem plakať a môj život viac nebude stáť za to.“ Prikývla som a posledný hranolček som vzala a jemne som mu ho vložila do otvorených úst.  Usmieval sa, jedol hamburger a stále sa ma dotýkal. Opretou nohou, palcom, ramenom alebo ak nejedol hladkal ma po ruke. Čo by asi povedal na to, že sa budem vydávať. Do roka a do dňa od svojich 18 narodenín. Myšlienky som zahnala niekam fuč, jedným prstom som Zaynovi zotrela kečup z kútika úst a do pusy som si vložila slamku z pohára s ľadovou čiernou tekutinou sladkastej chuti. Kvapôčky lenivo stekali po studenom pohári a Zaynovi žiarili oči. Je šťastný.

Kolotoče? Zábavné parky? Nie, ja sa nemôžem smiať, kedy ja chcem, to som si myslela až kým ma Zayn nevytiahol k pokladni a rýchlou angličtinou si poprosil dva lístky na všetko. Všade veľa detí a mamičkami, chlapci a dievčatá s niečím lepkavým a ružovo modrým a my dvaja v tmavých okuliaroch, obaja v sivých vrškoch, ruka v ruke sme obchádzali celú kolotočiarskú púť.  

Nespoznal nás nik, nikoho netrápilo kto sme, čo robíme a Zayn to patrične využíval.

„ Poď.“  Miestami vyzeral tak, že ak by nemal uši úsmev by mal okolo celej hlavy, smial sa a ťahal ma k voňavému stánku.  Ozvalo sa zvonenie mobilu, vytiahol ho z vrecka a pokrútil hlavou, medzitým si strčil do ruky svoju koženú peňaženku a povedal aby som kúpila jednu cukrovú vatu. Zhrozene som sa otočila k predavačke v olepenom  hábite a poprosila ju o ružovú vatu na drevenej paličke. Voňala dobre, kým Zayn telefonoval o pár metrov ďalej a nad niečím silno gestikuloval, držala som vatu v ruke s peňaženkou a posadila som sa na drevené schodíky. Netrvalo dlho a nebola som tam sama.

„ Ukáž ti budúcnosť chceš?“ Cigánka ovešaná  zlatými mincami, ktoré pri každom jej pohybe vytvárali prijemné cinkot sa skláňala vedľa mňa a zafajčeným hlasom pokračovala.

„ Stačí ak zatvoríš oči a uvoľníš myseľ, nebude to dlhý sen ale uvidíš budúcnosť, to čo sa stalo, možno minulosť, niečo dôležité čo bolo, alebo okamih na ktorý nezabudneš nikdy.“ Nechala som sa zlákať na jej nastavenú ruku som položila svoju obrátenú dlaň.  Zayn sedel vedľa mňa, vzal vatu a silno mi stískal druhú ruku.

„ Neboj sa princezná budeš v poriadku.“ Nechápala som, zahľadela som sa do tmavých cigánkiných očí a stratila som sa v nich.

Prší, kvapky stekajú po čelnom skle čierneho bavoráku,  jedna naháňa druhú, nasledujú ďalšie, je ich veľa, až príli. Sarah sústreď sa na cestu! Okríkla som sa v duchu a pootvorila som okienko na svojej strane.  Pár kvapiek sa dostalo k môjmu lícu, boli studené, ale ani ich chlad nedokázal  prebrať moju únavu. Cítila som ako sa mi zatvárajú oči, ako ruka z volantu klesá a potom počuť trúbenie, náraz. Zvuk ničiacich plechov, niekto kričí „Zavolajte jej sanitku.“  Padám do tmy, nie nie ja nechcem umrieť, mám mamičku ktoré ma potrebuje.  Nespomínam otca, nechýba mi, ako to?

„ Len ty vieš či to bola tvoja minulosť, bude to budúcnosť alebo na tento sen nikdy nezabudneš.“ Pokývala hlavou, zvuk cinkania ma prebral. Zayn, stále stískal moju ruku, vystrašene ma hltal svojimi čokoládovými očami.

„ Ďakujem vám, bolo mi potešením.“  Do nastavenej ruky som jej strčila peniaze a rýchlo som Zayna ťahala preč.

„ Ale ja chcem ísť ešte na kolotoč maličká, kúpil som nám lístky na autíčka.“  Prosebne zaklipkal mihalnicami a nechal ma objať ho.  Potrebovala som to viac ako vzduch, ten sen..bol tak..zvláštny?

„  Sarah si v poriadku?“  Nikdy to nikoho nezaujímalo ako sa cítim, ako veľa sa zmenilo príchodom jeho čokoládových bozkov do môjho života, prečo nemôžeme byť spolu, prečo sa to musí skončiť?  Nadýchla som sa zhlboka a odpovedala.

„ Nechcem ísť na autíčka, ale čo takto tá..reťazovka sa to volá?“  Venoval mi znova ten svoj šťastný úsmev ale stiahol ma opäť na drevené schody.

„  Otvor ústa, chceš veľký kus? Jedla si už cukrovú vatu?“ Nežne mi prstom prechádzal po líci, potom odtrhol kúsok ružovej hmoty a keď mi ju vkladal do úst obtrel sa prstom o moje pery. Možno mám hriešne myšlienky, ale stoja za to. Ticho som sa zachichotala, a vrátila som sa k nevyslovenej otázke.

„ Kto ti volal?“  Zbadal môj záujem, vyceril zúbky a sám jedol vatu ďalej.

„ Liam, jeho priateľka, Danielle, príde v piatok domov, chce byť v Londýne, a vo štvrtok ráno, teda o 3 dni máme byť u Paula.“ Odchádza,  dúfam že nie je zamilovaný, stačí jedno zlomené srdce.

Viac sme sa o tom nebavili, cukrovú vatu bol kúpiť ešte jednu a prinútil ma zjesť ju celú. Kŕmila som ho, pohrýzol ma do prstov, smial sa a po výmene kŕmenia si všimol moje zalepené ústa, využil situácia a bozkával ma sladšie ako inokedy.

Jediný kolotoč, na ktorý sme sa dostali bola reťazovka. Zaynovi sa nepáčilo, že budeme od seba tak ďaleko, obtočil reťaze visiace z hornej konštrukcie kolotoča, okolo mojich reťazí a celú jazdu sa mi díval do očí, držal ma za ruky. Obom nám bolo samozrejme po tak šialenej jazde zle a zima. Keď sme konečne vkĺzli do auta zapol rádio a hneď si začal spievať spolu s pesničkou I’ll be here, by your side, No more fears, no more cry. But if you walk away, I know I’ll fade, Cause there is nobody elseeee. Cestu domov sme po sebe pokukovali, rozprávali sme sa o nezmysloch a ja vážne začala uvažovať o tom, ako mu povedať, že je čas prestať myslieť na seba a začať uvažovať nad krajinou a nad tým, že toto celé bola len hlúposť, aj keď vlastne nebola.

          Zayn

Volal mi Liam, príde Dannie, Paul nás chce pred odletom domov na Vianoce doma, chce  sa porozprávať, chce niečo riešiť. Ale to všetko sa mi nepáčilo, nepáčilo sa mi to preto, lebo som vedel, že odídem a tak skoro ju neuvidím.  Uvažoval som nad tým v aute a stále som očami kĺzal z cesty na ňu. Dokonalá tvárička, jej jemné črty mi spôsobovali zimomriavky. Páči sa mi celá, charakterom, povahou a o jej očiach ani nehovorím. Má ma rada? Ak dokončíme našu dohodu, teda zajtra večer  opýtam sa jej to. Nebozkávala by ma len tak, ak by to nič neznamenalo. Spieval som si gotta be you, pokukoval po Sarah a vymýšľal som plán ako dostať princeznú do Londýna. AK odídem od skupiny odstanem s ňou, mohol by som?

Zaparkoval som na zadnej strane dvora, otvoril som jej dvere a ona sa znova obtrela tesne okolo môjho tela, ako keď sme odchádzali. Preboha prečo ma tak.. moment, zastavila ma Sarah, potiahla ma za ruku a usmiala sa.