Directioner princes 9.

  Nebojte sa všetko bude OK! Verte mi... mám plán, ideu a chuť, len ten čas chýba.. 

Ale budem sa snažiť, ľúbim Vás.. to viete však? Tak krásne komentáre.. moje baby 

Inak dúfam, že čítate BORN TO BE ME! a Táničku a

 jej poviedku -  I’ll Be Your Everything ... lebo ja áno, a je perfektná! 

Moj princ tweetol, oj ten pohľad ň_ň Liamko..

          Zayn

Volal mi Liam, príde Dannie, Paul nás chce pred odletom domov na Vianoce doma, chce  sa porozprávať, chce niečo riešiť. Ale to všetko sa mi nepáčilo, nepáčilo sa mi to preto, lebo som vedel, že odídem a tak skoro ju neuvidím.  Uvažoval som nad tým v aute a stále som očami kĺzal z cesty na ňu. Dokonalá tvárička, jej jemné črty mi spôsobovali zimomriavky. Páči sa mi celá, charakterom, povahou a o jej očiach ani nehovorím. Má ma rada? Ak dokončíme našu dohodu, teda zajtra večer  opýtam sa jej to. Nebozkávala by ma len tak, ak by to nič neznamenalo. Spieval som si gotta be you, pokukoval po Sarah a vymýšľal som plán ako dostať princeznú do Londýna. Ak odídem od skupiny odstanem s ňou, mohol by som?

Zaparkoval som na zadnej strane dvora, otvoril som jej dvere a ona sa znova obtrela tesne okolo môjho tela, ako keď sme odchádzali. Preboha prečo ma tak.. moment, zastavila ma Sarah, potiahla ma za ruku a usmiala sa.

 „ Zayn musím ti niečo povedať.  Vieš. Že mám povinnosti, mám určitú zodpovednosť voči svojej rodine, krajine a nemôžem sa všetkého vzdať kvôli nám dvom.  Nechcela som sa zaľúbiť, nemôžem ti to dovoliť, páčiš sa mi a ak by som bola obyčajné dievča nik by nemal nič proti nášmu vzťahu, nikomu by nevadilo že k tebe prechovávam city, ale nejde to. Môj život je iný a ...“  Neuvedomil som si, že mi po lícach stekajú slzy, nádvorie bolo stále prázdne ale z diaľky sa ozývalo klopkanie kopýt po ceste.

„ Nehovor to, nechcem odísť. My dvaja musíme byť spolu. Poď so mnou do Londýna, sľubujem ti, že sa o teba postarám. Viem, nebude to taký život aký žiješ tu, ale nebudeš musieť robiť nič. Kúpime si byt, budeme spolu a ak chceš odídem od skupiny, len mi prosím povedz, že to chceš.“ Cítil som, že sa niečo zmenilo, niečo tomu chýbalo. V podstate mala pravdu, jej krajina. Ak by táto zem nebolo to čo jej patrí, a to čo tak miluje, začal by som ju nenávidieť. Hlúpe Holandské kráľovstvo.  Jemne si stisla ruku, pustila ju a odstúpila o pár krokov. Koč s mojími priateľmi zastavil neďaleko nás a vstupné dvere do kaštieľa sa rozleteli, stála v nich Miranda.

„ Vaše veličenstvo princezná, vaša rodina sa vrátila. Otec si vyžiadal vašu spoločnosť pri večeri, mali by ste sa ísť pripraviť.“ Zazrela na mňa škaredým pohľadom, chytila Sarah pod ruku a potiahla ju smerom dnu. 

V duchu som chcel kričať, nadávať a sťažoval som sa sám sebe na všetko okolo mňa, až kým som okolo seba nepočul vravu. Ani len mi neodpovedala.  Chalani sa vrátili. Louis ma potľapkal po ramene, Liam mal ten svoj starostlivý pohľad a Harry s Niallerom o niečom pestro diskutovali.  Ešte posledný krát sa na mňa pozerala a potom ju Miranda prinútila odísť. To sa s ňou ani nestihnem rozlúčiť? Nie, pane bože prosím ťa nenechám ju tu.

„ Zayn môžeš na chvíľku?“ Ozval sa Liam, hneď ako som vyšiel zo sprchy. Môj plán bol zbehnúť za princeznou ešte pred večerou a rozlúčiť sa, ale to som nevedel čo sa bude diať.

„ Teraz? Liam chcel som ísť von.“ Z kufra som ťahal tepláky a tričko, ale on ma zastavil.  Posadil sa na vysokú posteľ a spustil.

„ Si zaľúbený...“ Jeho konštatovanie som doplnil sám. „ A nešťastne, nebudem s ňou, nemôžem byť ja viem, kedy odchádzame?“ Čo to hovorím? Toto predsa nechcem, ale srdcu nerozkážem to nejde.

„ Zajtra ráno, súkromným lietadlom do Londýna, porada s Paulom a potom môžeš ísť domov.“ Alebo sa vrátiť tu, pošepkal som si v duchu a posadil som sa k nemu. Objal ma, potľapkal po pleci a usmial sa.

„ Nájdeme ti novú babu, nejakú peknú fanúšičku čo ti pomotá hlavu neboj sa.“ Vedel som, že sám neverí tomu čo povedal, on nieje z tých čo tomu veria, fanúšička by ľúbila Zayna Malika ako speváka a nie mňa. Neodporoval som mu ale,  ešte raz som ho objal, obliekol som sa a potichu som kráčal k jej izbe.

Zaklopal som, žiadna odozva. Znova som rukou jemne prebehol po tvrdom dreve, počul som kroky blížiace sa k dverám a jej sladký hlas.

„ Prosím? Som unavená, kto je tam?“ Stlačil som kľučku, vošiel dnu.

„ Ja, môžem na chvíľku? Potom ťa nechám, pôjdem sa baliť.“  Sklopila očí a rukou kývla k posteli.

„ Posaďte sa pán Malik, ale naozaj len chvíľku.“  Jej odmeranosť zabíjala každú moju šťastnú bunku v tele, nepáčilo sa mi to, chcel som jej ukázať čo cítim, ale predbehla ma.

„ Môžeš pre mňa niečo spraviť?“  Pritiahol som ju k sebe, perami som sa jemne obtrel o tie jej, schúlila sa mi v náruči. Zrazu som cítil aká je maličká, aká drobná a dobrosrdečná je jej hlávka, jej rúčky stískali moje veľké dlane.  Nemôžme takto ostať navždy? 

„ Dievčatko nebuď smutná, ja niečo vymyslím.. uvidíš.“ Postavila sa, prstami prebehla po mojom líci.

„ Zayn odíď, ži svoj život šťastne, len tak budem šťastná aj ja.“  Znova ten chlad, smútok.  Neodvážil som sa k nej priblížiť, zatvoril som za sebou dvere a bez večere som išiel rovno do postele.  Zapálil som si, perinu som obtočil okolo svojho tela a skoro celú noc som pozeral von oknom.

          Sarah

Nešla som na večeru, len čo Zayn odišiel ľahla som si do postele a nos som zaborila do jeho mikiny. Voňala sladko, drevisto a pomarančovo, presne tak ako on. Moja čokoládka musíš odísť a nechať ma tu, ja nemôžem.   Keď som po večeri kráčala dole za Denis, zastavila som sa u ocka v pracovni. Síce bolo deväť hodín, ako som predpokladala stále sedel na svojej vyrezávanej stoličke a niečo čítal, zahrabaný v kope papierov a listov.  Nevnímal ma, posadila som sa do kresielka ďalej od neho, kolená som si stiahla pod bradu a pozorovala som ho ako sa mračí a číta. Môj otec, pán v rokoch. Vlasy chytali strieborný nádych, ramená mal zhrbená pod nátlakom ktorý na neho všetci kládli. Každých pár minút si napravil okuliare na nose, pozdvihol ich vyššie a zamyslene sa díval na text na bielom papieri.  Potichu čítal, nemo otváral ústa,  ak by mu niekto nasadil na hlavu zlatú korunu s veľkým červeným diamantom uprostred, vyzeral by ako ten najkrajší kráľ akého som kedy videla, vlastne aj bol.  Dočítal list, položil ho na kôpku papierov po jeho ľavej strane a zdvihol pohľad ku mne.

„  Dcéra moja, dlho ma pozoruješ?  Poď ku mne.“ Prešla som tých pár metrov a tak ako niekedy, keď som bola malá, posadila som sa mu na ponúkané koleno.

„ Povedali ti, že zajtra príde princ Harry však? Prikázal som Mirande priviesť ťa na večeru, prečo si neprišla Sarah?“  Možno sa mi nevenoval ako otec, ale všimol si, že je niečo iné.

„ Nie, nepovedala mi to, bude na raňajkách mám sa pripraviť?“  Odpovedala som otázkou.

„ Samozrejme Sarah, ostane tu celé Vianoce a ty pôjdeš na Silvestra do Londýna, dúfam, že môžem byť pyšný na budúcu kráľovnu.“ Usmial sa, vtisla som mu pusu na líce, popriala dobrú noc a radšej som išla za Denis, cestou som sa veľkým oblúkom vyhla krídlu kde mala izbu Miranda a rýchlo som zbehla dole po schodisku, tak ako vždy.  S myšlienkou, že zajtra uvidím svojho nastávajúceho som vošla do kuchyne, všetko bolo vyleštené a dvere na komôrke mojej Denis otvorené, ozýval sa z nich smiech.

          Denis

Sarah? Čo tu robí?  Nahla som sa k Niallovi sediacemu hneď vedľa mňa a z rúk som si vzala svoj hrnček s kakaom a pozrela som sa na jej prekvapenú tvár.  Bože ja som ale trúba, pred chvíľkou som Liamovi, Niallovi, Haroldovi aj Louisovi hovorila, že princezná sa musí vydať do roka a do dňa od jej 18 narodenín, ak sa tak nestane tak naša krajina ostane v rukách princa Eduarda a to bude zlé. Teraz sme na ňu nemo pozerali všetci piati a vzduch v komôrke sa dal krájať, počula ma? Možno nechce aby to Zayn vedel. 

„ Sarah ale má to jednu výhodu, môžeš svojho syna pomenovať po Harrym a stále ti to bude pripomínať Zayna a nás One direction.“ Dopovedal Harry, zaškeril sa. Touto vetou to totálne pokazil, nieje slušné hovoriť takýmto tónom pred Sarah, ona na to nie je zvyknutá. Venovala mi smutný pohľad a kývla smerom ku kuchyni.

„ Denis prosím..“ Nasledovala som ju, dvere som zatvorila a prisadla som si na múkou zaprášenú lavicu.

„ Nemyslel to tak, je to Harold, robí si srandu. Neber ho prosím vážne princezná.“ Smutne sa usmiala a žmolila v rukách lem svojho svetríka.

„ Nevadí mi to, aspoň niekto to berie dobre.“ Bola smutná, trápilo ju to. Aj mňa trápilo, že odídu, viac neuvidím Nialla a ja sa k nemu nedostanem, nemám šancu. Sarah aby by ušla a odišla do Londýna nájde Zayna a bude šťastná.

„ Ale inak sa mi tvoja spoločnosť páči,“ kývla hlavou k dverám a usmiala sa, „ A niekomu sa tu páči Niall však?“ Cítila som ako mi do líc vrazil rumanec, jemne som pokývala hlavou a usmiala som sa.

„ Nepovieš to nikomu však?“ Nechcem stratiť prácu, len kvôli láske, aj keď on by za to stál.

„ Denis, nikdy by som ti neublížila a nemáš sa za čo hanbiť, v tvojich rukách nie je krajina a Niall je, myslím si, dobrý chlapec, ak ho máš rada a máš možnosť choď ja tu ostanem a budem šťastná s Harrym.“ Nebudeš šťastná zlato, nemyslím si. V duchu som sa hnevala sama za seba, musí byť šťastná, ale princ Harry nie je ten pravý, ja to viem.

„ Pozri, stále máš možnosť prenechať korunu Edovi a môžeš odísť.“ Vedela, že nemôže.

„ Nie, otec by to neprežil, a ja neviem robiť nič za svojich 18 rokov som sa naučila plynule rozprávať anglicky, španielky a taliansky ale neviem robiť to čo ty, neviem variť, neviem upratovať a netuším ako na to.“ Prišlo mi jej tak ľúto, objímala som ju ešte hodnú chvíľu, keď som pocítila objatie ja. Piati chlapci, ktorí nás poznali dokopy týždeň nás uväznili vo svojom náručí a hádzali smutné, ale súcitné pohľady. 

Louis s Liamom odišli volať svojim priateľkám, ako som sa neskôr dozvedela Eleanor a Danielle a Harry s Niallom sa ďalej napchávali spolu so mnou s Sarah v kuchyni. Palacinky, koláče, kakaáá až sa im dostali do rúk koláčiky, ktoré som robila minulý týždeň. Po správnosti mali týždeň stáť a potom sa konzumovať, ale nestihla som ich odniesť princovi Eduardovi. Áno, boli to marihuanové koláčiky, plné tejto zelenej rastlinky, u nás v krajine legálnej, boli chutné ale nie v takom množstve aké si Niall práve napchal do úst.

„ Ak ty bude v noci zle Horan, pamätaj ja som ťa upozorňovala.“ Jediná veta ho prinútila všetko vypľuť a začal žuť po jednom. Pridal sa aj Harold a ja. Bolo dávno po zmene, mohla som odísť a ísť spať, ale ja som sa cítila tak dobre, že som nešla.  Harold sa princeznej po každom koláčiku ospravedlňoval, potom neodolal a objal ju. Jeho komentár k objatiu nás všetkých rozosmial.  Bože nikto mi neuverí, že ja objímam budúcu kráľovnu, Nialler sprav mi fotku.  A tak sme sa začali fotiť. Ja s Niallom, ja so Sarah, Sarah s Haroldom, Sarah so mnou a Niallerom až do nekonečna. Chalani sedeli na sudoch od kapusty, Sarah trónila na svojom hokerlíku vedľa mňa, jemne som jej rozčesávala pramienky vlasov. Rozprávali sme sa smiali, až kým sme všetci unavení nezaliezli do postelí.

„ Denis počkaj,  chcem niečo vedieť.“ Potiahol ma za vyšívaný rukáv blondiak a opäť sa posadil na súdok.  

„ Počúvam ťa, len mi prosím nepovedz, že si zase hladný.“ Zažmurkal, zasmial sa ale pokračoval vážne.

„ Nechtiac som počul o čom ti Sarah hovorila, môže nechať krajinu bratovi?“ Prikývla som a čakala na pokračovanie.

„ Áno, ale pri Edovi by všetko padlo, určite by sme skrachovali...“  Dopila som posledný dúšok zázvorového čaju a na jazyku ma ale štípala otázka.

„ Však si sa ma ale nechcel opýtať to Niall??“ Prekukla som ho, postavila sa a začal pochodovať po izbe ako vojačik.

„ Si super vieš o tom? Vlastne, áno chcel som vedieť, teda presnejšie má šancu ujsť? Nechcem aby bol Zayn nešťastný.“

Šepkal tak ticho, skoro som ho nerozumela, tak som sa priblížila bližšie, ale miesto mojej odpovede si Niall dožadoval pusy. Kto by mu odolal? No ja nie, jedna druhá tretia, stále som mala však na mysli svoju odpoveď. Keď ma konečne pustil, nadýchol sa a čakal čo poviem. Zhrnula som to do pár viet.

„ Má šancu ujsť, ale potrebovala by ochranu a niekoho kto by ju ľúbil a chápal, nikdy by ju nevystavil nebezpečenstvu, prirovnajme to k motýľovi Niall. Sarah je ako motýlik, tak krehučká a jednoduchá, napriek jej dobrému a vysokému vzdelaniu celý život žila v tomto kaštieli a čo bude robiť vonku? V tom obrovskom svete? Od malička ju viedli k láske ku krajine, chcú z nej mať kráľovnú, ale šanca tam je..“  Prižmúril oči, ešte raz ma pobozkal a keď odchádzal zašepkal „ Ale Zayn taký je, on sa o ňu postará..“  Neviem prečo, ale pochytil ma zvláštny pocit, možno strach? Čo má ten malý blondiak vo svojej hlave? Aký plán?

          Zayn

Raňajkám som sa radšej vyhol, Liam ma síce zobudil, ale dal som si cigu a vypil som poslednú plechovkovú kolu z lietadla, dobalil som veci a čakal som kým moji bratia dojedia a pôjdeme na letisko, včera som ich hľadal v izbách a neboli tam, musím sa opýtať čo robili.  Kým som rozmýšľal a po lícach mi znova tiekli slané potôčky, pretože ja odchádzam a ona sa so mnou kvôli hlúpemu princovi Harrymu nerozlúčila, bolí to, ako som sa mohol zamilovať tak skoro? Jasné Zayn, lebo si idiot.   Rozmýšľal som, až kým do izby nevtrhol nejaký sluha, vzal moje kufre a odišiel preč. O pár minút ku mne vletel Louis, že odchádzame.

 Chvíľku mi trvalo kým som sa spamätal z prvotného šoku, ktorý nastal, hneď ako sme vyšli pred kaštieľ. Pážatká, všade vyobliekané služobníctvo, naše auto niekde ďaleko. Nechápal som, až keď sa spoza rohu vynorila čierna limuzína s uhlíkovými sklami, on vystúpil z auta a zaškeril sa na celý svet okolo.  Idiot zašepkal som sám pre seba, a pozoroval som toho pána dokonalého, ktorý mi ukradne moju princeznú. Ešte väčšia zlosť ma pochytila, keď sa z dverí vynorila Sarah s Mirandou za pätami a ja som si uvedomil že musím odísť z Anglicka. Budú spolu buď v Londýne, alebo tu v Amsterdame, toto neprežijem.