1Directioner Princes

London

Amy, who lives next to you? 3o.

Po pol hodine behania som bola uťahaná, spotená a ledva som kládla nohy pred seba. Po vyše trojmesačnej prestávke mi to už nešlo tak ako kedysi. Akýmsi zázrakom som sa došuchtala pred dvere nášho domu a trasúcimi rukami som neviem ako odomkla. Čo najtichšie som prešla až ku kúpelňovým dverám, nechcela som, aby ma videl v takomto stave, trochu som to prehnala, mala som si vybrať kratšiu trasu a hlavne ísť pomalšie. Zavrela som za sebou kúpelňové dvere, veci len zo seba zhodila a až horúca sprcha mi pomaly začala prinavracať stratenú energiu. Už budem dobrá, ospravedlním sa Niallovi, budem mu vďačná, že za mnou prišiel, začnem sa k nemu správať normálne... utrieďovala som si myšlienky a rozmýšlala, čo ďalej. Vyliezla som zo sprchy, mokrá, ale spokojná a rozhodla sa, že okamžite pôjdem za Niallom (áno, tak ako som, s mokrými vlasmi a len v uteráku), ospravedlním sa mu a... no dobre, nemala by so si takéto veci domýšlať. Zamierila som do kuchyne, určite sa bude zdržiavať práve tam. Vošla som dnu a nič. Nechápala som, rozhliadla som sa, no nebol tam. Vošla som teda do obývačky, no bez úspechu. „Niall?!“ nič, žiadna reakcia. Vošla som do sestrinej izby, jeho veci na zemi, no jeho nikde. Zostala len moja izba.

Amy, who lives next to you? 29.

Cesta z Blavy bola dosť zdĺhavá a otravná, kedže Niall nevedel po slovensky, Karin po anglicky a mne sa nechcelo rozprávať s nimi alebo tlmočiť. Tak to skončilo pri hlasnom rádiu, Karin šoférovala, ja som sedela vpredu pri nej, Niall sám vzadu. Vždy, keď sa zozadu natiahol ku mne, nech už chcel urobiť čokoľvek, uštedrila som mu buchnát, čo ho však neodradilo od ďalších, stále neúspešných pokusov. Viem, nevideli sme sa takmer dva mesiace, ale boli sme v pohybujúcom sa aute, neboli sme sami a okrem toho, nemôže si sem len tak priletieť, keď si zmyslí a zavolať mi, že je na letisku a mám poňho prísť. To, že je slávny spevák, ešte neznamená, že si môže robiť, čo chce. Inak bola cesta v pohode, až na to, že som mala mierny strach, kedže Karin častejšie ako na cestu pozerala do spätného zrkadla a na Nialla. Vydýchla som si, až keď sme zastali pred našim domom a šťastne vystúpili. Niall musel ešte objať Karin, ktorá by si neodpustila, keby takúto príležitosť prepásla. Ako ju poznám, ešte dnes večer bude polovica jej (a teda aj  mojich) kamarátov vedieť, kto je u mňa. Radšej sme čo najrýchlejšie vošli do domu, nikde síce nikto nebol, ale pre istotu, keby nás tu niekto videl, spolu, nebolo by to dobré.

Amy, who lives next to you? 28.

V Bratislave na letisku už na mňa čakali rodičia, tu bolo všetko tak ako keď som odchádzala. Objala som sa s nimi, sestra neprišla, študuje niekde pod Tatrami a kôli metelici a veľa snehu sa nemôže dostať domov (toto bola výhovorka pre rodičov, ja som bola jedna z mála zasvätených, ktorí vedeli o tom, že išla s jej priateľom niekam (na názvy všetkého možného naozaj nemám pamäť) preč, keby to však takto povedala mojim rodičom, nezvládli by to). 

Cestou domov sa podozvedala všetky novinky z tejto malej nudnej krajiny. Oni o mojom živote v obrovskom Londýne veľa nevedeli, predsa len, tu neboli chalani taká slávna kapela, aby sa dostali do novín ako SME či PRAVDA a moji rodičia nič iné nečítali. A ja som za to bola nesmierne vďačná. Aký to bol rozdiel – keď som v Anglicku, na letisku boli samí fotografi. Tu som vystúpila z lietadla a nikto o mňa ani nezakopol. Za tie dve hodiny strávené v lietadle sa všetko zmenilo. K lepšiemu.

Vianoce sme oslávili pokojne, spolu, stretla som sa so starými kamarátmi a ľudmi, ktorí mi tak chýbali. Keď som bola sama doma, pokecala som si cez skype s Niallom, dokonca som občas niečo tweetla. Ako tak som sa naučila tento zázrak zvaný twitter ovládať, už som tam nebola pod menom Niallov najväčší fanúšik, dokonca som si občas s ním alebo chalanmi cezeň písala. Raz, práve uprostred hovoru s Niallom prišla nečakane domov mamina s novinou. S otcom idú na desať dní do Tatier lyžovať. Plánovali to už dlhšie a konečne to vyšlo. Tešila som sa s nimi, hoci predstava desiatich dní osamote ma trochu desila. No keď som sa dozvedela, že v tom čase odchádzajú aj moje kamarátky preč kamsi do riti (naozaj si už nepamätám, kem to chcú ísť), skoro ma porazilo. Čo tu ja budem robiť? To, čo teraz, pomyslela som si, keď som len tak z nudy listovala twitter. Klikla som do oknienka vľavo hore a prstami bubnovala po klávesnici, chcelo by to nejaký nový tweet. Tak som len napísala: Most horrible week's comming. What am I going to do alone at home? A hotovo. Vypla som notebook a šla spať. Čo po tom, že bolo len jedenásť hodín, nemala som už čo robiť.

DIrectioner princes 13.

          13. je nešťastné číslo ? ... 

          Zayn

Do hlavného stanu som sa vrátil síce niečo pred druhou hodinou ráno, bez medu a s prázdnym balíčkom od cigariet, ale spokojný a s širokým úsmevom na tvári. Ona ma chce, ona ma ľúbi. Prvá  vec, ktorú som spravil bola zbalená taška. Tenisky, čisté prádlo, tričko a pohodlné tepláky. Istota je zabijak, vypil som pohár citrónovej vody a bez akéhokoľvek rozmýšľania o tom, že určite Niall s Denis spia, som vtrhol do ich izby.

„ Niall vstávame, odchádzame o pol hodiny. Nie, odchádzame hneď ako sa osprchujem. Budeš šoférovať.“  Kričal som tak nahlas, že to určite počul až Harry na druhom konci poschodia.  Niall si potiahol perinu až k ušiam a rozospatými očami na mňa zazeral.  Prvý zobudení člen rodiny – Denis, sa len prehodila na druhý bok a zamrmlala „ ticho chalani.“ Môj budíček nezaberal, chcelo to teda použiť náhradný plán. Po ceste do kuchyne ma ale zastavil Liam.

„ Nemyslíš to s tým bordelom teraz nad ráno vážne však? Zayn choď si ľahnúť. Pokrútil som hlavou a otočil som sa za hlasom zo schodov.

„ Čo sa to deje? Prečo si ma budil?“ Ozval sa rozospatý Niall. Za ním prišiel Harold, Louis ale aj Denis a Eleanor. Všetci na mňa pozerali ako na prízrak.

„ Chcem otočiť Mulligar – Londýn za dva dni a ty mi musíš pomôcť.“ Usmial som sa a on pochopil. Jeho plán, jeho najdokonalejší plán na svete.

„ Nie Zayn nepôjde to, vieš, že to nepôjde prečo tam chceš ísť? Má prísť tvoja sestra..a...“  Krútil hlavou Liam. Ale ja som aj napriek jeho nesúhlasu nahodil psie očká na Nialla a on prikývol.

„ Prepáč Liam, ale mi proste odchádzame.“ Odbil ich všetkých, pozerali na nás ako na idiotov.  Kým som ja vonku fajčil jednu za druhou Niall sa obliekal, lúčil s Denis a ani som nevedel ako sedeli sme v Harryho čiernom roveri a za namis a mihali strácajúce sa svetlá ranného Londýnu.

Directioner princes 12.

          Zayn 

Keď som sa konečne dostal k poslednej lavičke, ktorú osvetľovala jedna jediná lampa do úst som si strčil malý mentolový cukrík a čakal som. Nechal som svoje topánky prešľapovať z miesta na miesto, až kým som sa neotočil a na mňa hľadel pár očí.
„ Ahoj kráska.“ Pár krát zažmurkala, plachým pohľadom skúmala moje telo, zrejme čakala kým nevytiahnem premrznuté ruky z vreciek. Predomnou stála ryšavá veverička a nakláňala svoj maličký ňufáčik smerom k mojej ruke.
„ Si hladná však? Nemám nič, ale sľubujem, ráno ti kúpim rožok, teraz sa bež skryť aby si nezamrzla.“ Som normálny? Rozprávam sa s veveričkou? Ryšavé stvorenie som opatrne pohladil po hlavičke a opäť som sa postavil. Celý park bol ponorený do striebristého nádychu a odlesku snehu , nikde nik len ja a noc. Až kým som nepočul hlas ozývajúci sa spoza môjho chrbta.
„ Zayn?“ 

Amy, who lives next to you? 27.

Píp...píp...píp...píp... nemôže to prestať? Praskne mi hlava! Píp...píp...píp...  Vypnite to! Dajte to preč! Nechcem... píp...píp...píp...píp... No ták, nech to prestane! Ticho! Píp...píp... Neprestávalo to, stále to nechcelo prestať! Zdvihla som teda ruku a natiahla sa vedľa postele, ten budík musím vypnúť, už to nevydržím! No ako som sa naťahovala, pocítila som bolesť v ruke a čosi ma nepustilo ďalej. Položila som ruku teda späť na paplón a pomaly otvorila oči. Z ruky mi trčala hadička a miesto okolo mňa som nikdy nevidela. Nevládala som rozmýšlať, nedokázala sa na nič sústrediť, len nech to pípanie už prestane, lebo sa zbláznim! Píp...píp...píp...píp...píp...píp...píp..píp... Otvorili sa dvere. píp...píp Vošiel nejaký starší chlap. píp... píp... píp... „Ste hore slečna? Vnímate ma?“spýtal sa ma a dobre pritom videl, že som hore a pozerám priamo naňho. Zazrela som naňho a on si to všimol. „Pamätáte si vaše meno? Viete, ako sa voláte?“ To čo sú za idiotské otázky, kto je to a čo odo mňa chce?! „Hermione Granger!“ povedala som mu, keď si on robí zo mňa srandu, môžem aj ja z neho. „Slečna, toto je vážne! Takže ešte raz, ako sa voláte?“ „Luna Lovegood!“ zavrčala som naňho, „dajte mi pokoj s týmito blbými otázkami! Radšej mi povedzte, kde som, čo tu robím, kto ste vy a čo odo mňa vlastne chcete! Dajte radšej preč to hrozné pípanie, lebo mi praskne hlava!“ kričala som naňho, museli to počuť aj na opačnom konci Londýna. „Slečna, ukľudnite sa prosím, inak vám budem musieť pichnúť niečo na upokojenie. A môžete mi už prosím vás povedať vaše meno?“ „Šípková Ruženka!“ nech mi už s tým dá pokoj, dochádzajú mi nápady, „a už mi konečne poviete, kde som, kto ste a čo chcete?!“ „Slečna, najprv mi povedzte vaše meno, potom vám všetko vysvetlím. Ste v nemocnici...“ viac som ho nepočúvala, prečo som v nemocnici? Čo sa stalo? Nechápem, nepamätám si.

Amy, who lives next to you? 26.

****Opäť z pohľadu Amy****

A je to vonku! Chvíľu potom, ako som sa vrátila z prechádzky so Zaynom, na ktorej sme oznámili, že sme sa rozišli, už stál pri mojich dverách Niall a oznámil mi, že chalani už o nás vedia a prajú nám to. Z toho spôsobu, akým to povedal, som mala pocit, že to “prajú nám to“ si vymyslel cestou sem. 

„Amy, musím ti niečo povedať,“ zatváril sa nešťastne a vážne zároveň. „O tri dni odchádzame preč z Anglicka kôli koncertom. Vrátime sa až 21. Decembra, ale aj to tu budem len jeden deň, potom letím späť do Írska a do Anglicka prídem až na začiatku januára. Mesiac a pol sa neuvidíme, potom budeme spolu jeden deň a potom zas odchádzam,“ povedal smutne. No bolo to ešte trochu horšie. „Neuvidíme sa ani na ten jeden deň,“ oznámila som mu a vyvalil oči, „ja už 19. letím domov a vrátim sa až o mesiac, myslím, že 20. januára.“ Obaja sme zostali smutne a bez slova stáť. Ešte sa to ani poriadne nezačalo a už to končí. Z oka sa mi vykotúľala slza, keď som si to uvedomila a Niall mi ju zotrel perami, potom ich premiestnil na moje ústa. „Budeme ... spolu ... každý ... deň ...cez ... twitter ... a ... skype,“ hovoril mi pomedzi bozky. „Nemám twitter,“ zasmiala som sa a vyslúžil si nechápavý zlatý pohľad. Keď sa spamätal z prvotného šoku, vytiahol môj notebook a začal ma registrovať. 

Amy, who lives next to you? 25.

O DVE HODINY NESKÔR

Sedeli sme pred telkou (všetci, samozrejme, bez tričiek) a pozerali film. Bol celkom zaujímavý, ale to som si mohla pozrieť aj doma a kompletne oblečená. Asi v polovici niekto zazvonil a Louis sa vybral otvoriť. Z chodby sa ozývali najskôr hlasy, potom krik a vreskot. Všetci sme s napätím sledovali dvere, kedy sa v nich zjaví Louis, čo spravil a kto prišiel? Louis sa objavil vo dverách s úsmevom do ucha k uchu, v jednej ruke držal Danielleino tričko, druhou ťahal naštvanú Danielle. „Čo sa to tu deje?“ mračila sa na nás všetkých. „Máme popoludnie bez tričiek!“ povedal Zayn a hodil po nej jeden Niallov pukanec, čo odštartovalo naháňačku po celom dome. „Aj ty?“ pozrela Danielle na mňa. „No dovoľ, ja som len obeť!“ Prikývla a sadla si k Liamovi. Harry nás začal utišovať, vraj chce pozerať film. Otočila som sa teda k obrazovke a ako naschvál – reklama.

Snehové vločky

Jednodielka :) Barborka.. Dianka.. a Ajč ( ja ;)) ... naša budúcnosť? ...

Vážne som po dvoch rokoch doma? Vážne sú za pár dní Vianoce? Fajn tomu všetkému by sa dalo uveriť, ale vážne je tu on so mnou? Medzi toľkými deťmi som ich nevidela, tak som sa posadila pohodlnejšie. Odpila som z fľaškovej coly a vankúše na sedačke klesli. Ak by som bola –násť ročná určitee by som si vyzula tenisky a nohy zložila do tureckého sedu, tak ako niekedy, keď sme s Jajou a Didou brávali malú Barborku na kryté detské ihrisko.  Zo spomienok na úchylné pohľady chlapíkov, strážiacich svoje deti, keď ja Jaja škabkala po kolene a robili si srandu, naschvál provokovali a pili sme latté s kopou cukru ma vytrhol Niall.

„ Si šťastná, že si doma? Lebo Di vyzerá totálne šťastne.“ Škodoradostne sa zahľadel na Dianku, ktorej už trčalo riadne bruško. S uboleným výrazom na tvári sa šťastne usmievala na Nialla, budúce otecka. Správa ktorú nám pred niekoľkými mesiacmi Di povedala ma tak potešila, ale zároveň zarazila. Prečo? To budeme bývať v jednom dome s dvoma malými deťmi? Konečne nič neplače, v noci je pokoj a mi so Zaynom sa vyspíme a teraz ďalšie bábätko? Ale teším sa, tak neskutočne im tú futbalovú jedenástku prajem.

„  Vyzerá šťastne, a nie len ona.“ Jemne som mu drgla do ruky, v ktorej stískal nugátový croissant. Len sa zaškeril a keď sa Di s pohárom bezkofeínového kapučína prigúľala hneď vyskočil aby jej pomohol, aby jej podložil vankúš pod nohy. Potom si k nej prisadol a chytil ju za ruku.  

Directioner princes 11.

Haha! konečne! Ale je krátka, keďže je moja lenivosť práve v najvyššom stupni prekvitania.. učiť sa mi nechce ( ostávajú dve skúšky - stredu, piatok)  tak nesľubujem nič, ale možno sa dnes dočkáte ešte jednej.. možno, možno.. možno jednodielky.. chcete čítať našu budúcnosť..? Baškinu, Didkinu a moju?

          Niall

Zamyslene som pozoroval Denis ako veľkou drevenou varechou mieša paradajkovú polievku. Dva krát v smere hodinových ručičiek, dva krát oproti. Striedala strany, niekedy sa na mňa jemne usmiala a vtedy som sa naklonil a vtisol som jej syrový bozk. Vôbec sa nehnevala, že som zjedol skoro všetok syr do polievky, len sa smiala a varila.  Kým vôňa predsilvestrovského obedu napĺňala kuchyňu, skladal som plán, približne som ho povedal Zaynovi, vypúlil oči, prestal na pár sekúnd dýchať a poslal ma preč so slovami „ Ak sa niečo také pokúsiš spraviť tak si mrtvy!“ Nechal som to teda tak, aj keď si myslím, že môj nápad je geniálny.