Amy, who lives next to you? 26.

****Opäť z pohľadu Amy****

A je to vonku! Chvíľu potom, ako som sa vrátila z prechádzky so Zaynom, na ktorej sme oznámili, že sme sa rozišli, už stál pri mojich dverách Niall a oznámil mi, že chalani už o nás vedia a prajú nám to. Z toho spôsobu, akým to povedal, som mala pocit, že to “prajú nám to“ si vymyslel cestou sem. 

„Amy, musím ti niečo povedať,“ zatváril sa nešťastne a vážne zároveň. „O tri dni odchádzame preč z Anglicka kôli koncertom. Vrátime sa až 21. Decembra, ale aj to tu budem len jeden deň, potom letím späť do Írska a do Anglicka prídem až na začiatku januára. Mesiac a pol sa neuvidíme, potom budeme spolu jeden deň a potom zas odchádzam,“ povedal smutne. No bolo to ešte trochu horšie. „Neuvidíme sa ani na ten jeden deň,“ oznámila som mu a vyvalil oči, „ja už 19. letím domov a vrátim sa až o mesiac, myslím, že 20. januára.“ Obaja sme zostali smutne a bez slova stáť. Ešte sa to ani poriadne nezačalo a už to končí. Z oka sa mi vykotúľala slza, keď som si to uvedomila a Niall mi ju zotrel perami, potom ich premiestnil na moje ústa. „Budeme ... spolu ... každý ... deň ...cez ... twitter ... a ... skype,“ hovoril mi pomedzi bozky. „Nemám twitter,“ zasmiala som sa a vyslúžil si nechápavý zlatý pohľad. Keď sa spamätal z prvotného šoku, vytiahol môj notebook a začal ma registrovať. 

„No poď sa pozrieť!“ zavolal ma po chvíli a ja som sa pozrela na profil používateľa menom NiallHoran'sbiggestfan. Na pozadí Niallova fotka a jeden tweet (to je niečo ako status na fb??) neviem, čo to je, ale znel takto: Niall u rock! I love u! „To kto je?“ spýtala som sa nechápavo Nialla a keď na mňa pozrel ako na debila, docvaklo mi. „Niall, to si zo mňa robíš strandu? Aké mám heslo? A ako to všetko zmením?“ „Myslíš, že to heslo ti poviem len tak, zadarmo?“ spýtal sa s nezbedným úsmevom na perách a mne bolo hneď jasné, čo asi za to heslo bude chcieť. Chytila som teda jeho tvár a začala ho bozkávať na pery najvášnivejšie, ako som dokázala. „Už mi to povieš?“ spýtala som sa, keď sme sa odtiahli, aby sme mohli dýchať. „Myslíš, že to ti poviem tak ľahko?“ zaškeril sa a mne neostávalo nič iné, len pokračovať tam, kde som prestala. A to mi vôbec nerobilo problém. Chytila som lem jeho trička, pretiahla mu ho cez hlavu, zvalila ho na posteľ a pokračovala v bozkávaní. No keď aj on mne vyzliekol tričko, nejáke hlúpe heslo ma úplne prestalo trápiť.

Keď odišli preč, život sa pre mňa zmenil na nočnú moru. Pre spolužiakov som bola chudera, ktorá si začala s nejakou hviezdičkou a myslela si, že bude neviem aká slávna a bohatá. A on sa na ňu vykašľal. Nič nevedeli, nemali tušenie, čo sa naozaj stalo, no vo všeliakých bulvároch sme boli riešení tiež a čo sa tam popísalo vecí! 

Zo začiatku som sa smiala, no už mi to nepripadalo smiešne. Údajne som zbila novú Zaynovu priateľku (verejne sa priznal, že s ňou chodí asi týždeň po našom rozchode, no ešte stále novinári nevedeli, kto to je, dokonca neprišli ani na to, že sa volá Caroline), ďalej som skúsila spáchať samovraždu, keď mi oznámil, že si našiel niekoho iného. A vraj som si po rozchode s ním začala niečo s Ollym Mursom. Jednoducho samé kraviny, ktoré mi už pekne liezli na nervy. Nevedela som sa dočkať, kedy odtiaľto vypadnem na ten mesiac domov, tam ešte chalani nie sú takí slávni, aby ich takto riešili a ja si užijem chvíľu pokoja. A takisto sa teším na rodinu a priateľov, kto by sa netešil, veď som ich strašne dlho nevidela. Predsa len, cez skype to nie je ono. Nevedela som, čo mám sama doma robiť a tak som sa vybrala do mesta. Veď idem domov na Vianoce, musím nakúpiť darčeky.

Keď som sa však vracala o desiatej domov, s prázdnymi rukami, mala som naozaj zlý pocit. Celé poobedie som hľadala darčeky pre mojich kamarátov, rodičov, sestru, starých rodičov... a nič. NIČ. Niekoľko hodín som behala po meste a nekúpila jediný darček! A ešte k tomu som sa pravdepodobne aj stratila. Obzerala som sa po ulici, v ktorej som stála, ale nič mi tu nebolo povedomé. Kráčala som rovno, stále dopredu, dúfajúc, že sa dostanem niekam, kde to už budem poznať. Nestalo sa a zostala som pre nejakou starou budovou, dalo sa ísť len doprava a doľava. Ani neviem prečo, šla som vpravo. To už však bolo možno aj jedenásť hodín a to je na začiatku decembra, vo večne studenom Londýne naozaj tma a zima. Motala som sa tmavými nepriateľskými  a cudzími uličkami. Nikde nebol jediní človek, ktorého by som sa mohla opýtať na cestu. Vošla som do jednej uličky a prešli mnou zimomriavky, to miesto mi bolo povedomé zvláštnym spôsobom. Lampa, ktorá občas blikala, občas svietila nado mnou mi naháňala strach. Vysoký múr okolo mi niečo pripomínal, no odkiaľ som o miesto poznala som pochopila, až keď sa na mieste, odkiaľ som práve prišla, objavila postava. 

No tentokrát to nebol sen, bolo to až príliš skutočné, rovnako ako múr, ktorý bol všade a nedovolil mi utiecť. „Ale, ale, koho to tu nestretnem? A to som si už myslel, že my dvaja sa viac neuvidíme. No ale pozri, ako pekne nám to osud zariadil, musíme sa mu za to poďakovať,“ posmešne prehodil, nespúšťajúc zo mňa oči. „Tak ale keď sme už tu, spolu a sami, bola by to chyba nevyužiť, nemyslíš?“ zas sa naoko milo a potešene na mňa pozrel. Nebola som schopná jediného slova, doslova som skamenela hrôzou. Nie, len on nie... pomaly sa priblížil so spokojným úsmevom na perách. Cúvajte! Utekajte! Čokoľvek! Prikazovala som svojim nohám no rovnako ako mne, strach im neumožňoval jediný pohyb. Až keď stál niekoľko krokov odo mňa a ja som mala šancu cítiť jeho otrasnú lacnú voňavku, moje nohy sa dali do pohybu a ustúpila som. Nič iné som nemohla robiť, brániť sa nemá zmysel, na človeka jeho sily a rozmerov môžem skúšať čokoľvek, akurát ho tak nahnevám. Nebudem už viac cúvať, nebudem. Načo, za mnou je aj tak len múr, zostanem stáť, nech to už mám za sebou. A tak sa pomaly približoval, bol stále bližšie a bližšie, až stál úplne pri mne. Slová už nebolo treba, celé to aj tak plánoval vyriešiť inak. Zdvihol ruku, vystrel a ako sa približovala k mojej tvári, so strachom som si pomyslela: len nech mi nevybije zuby, mám len 18, nechcem byť už štrbavá. No jeho ruka zasiahla môj nos a ako som padala do zadu, poslednýkrát som naňho pozrela. Mal také isté tričko ako Niall. Ale Niallovi pristane oveľa, oveľa...

Kika tomu zase dala, som z toho na nervy!!! :( Mám v správe nové časti, ďalšie dve.. ak budete poslúchať tak Vám ich pridám v štvrtok a v sobotu?! :) môže byť? Inak je to dokonalé.. ako vždy.. súhlas?  J.S.