Directioner princes 11.

Haha! konečne! Ale je krátka, keďže je moja lenivosť práve v najvyššom stupni prekvitania.. učiť sa mi nechce ( ostávajú dve skúšky - stredu, piatok)  tak nesľubujem nič, ale možno sa dnes dočkáte ešte jednej.. možno, možno.. možno jednodielky.. chcete čítať našu budúcnosť..? Baškinu, Didkinu a moju?

          Niall

Zamyslene som pozoroval Denis ako veľkou drevenou varechou mieša paradajkovú polievku. Dva krát v smere hodinových ručičiek, dva krát oproti. Striedala strany, niekedy sa na mňa jemne usmiala a vtedy som sa naklonil a vtisol som jej syrový bozk. Vôbec sa nehnevala, že som zjedol skoro všetok syr do polievky, len sa smiala a varila.  Kým vôňa predsilvestrovského obedu napĺňala kuchyňu, skladal som plán, približne som ho povedal Zaynovi, vypúlil oči, prestal na pár sekúnd dýchať a poslal ma preč so slovami „ Ak sa niečo také pokúsiš spraviť tak si mrtvy!“ Nechal som to teda tak, aj keď si myslím, že môj nápad je geniálny.

Stále sa mi pred očami prehrával mnou navrhnutý scenár ako dostať Sarah na našu stranu a k Zaynovi, ale on nesúhlasil. Nie nebolo to nič dobré, ale mal by ju pri sebe a mohol by ju milovať bez zábran a bez akejkoľvek Mirandy na krku.

„ Prosím ťa nemôžeš to ešte raz prehodnotiť? Nie je to taký zlý nápad a Adam má v tomto skúsenosti.“ Vtrhol som do kúpeľne  a bolo mi úplne jeho, že práve vyšiel zo sprchy a je nahý.

„ Tak po prvé Horan vypadni chcem si ísť ľahnúť a po druhé vážne si nemyslím, že by sa také niečo podarilo a už vôbec, že by s tým Sarah súhlasila.“ Odbil ma a rýchlymi pohybmi uteráku na hlave si sušil vlasy.

„ Zayn, prečo to neskúsiš? Opýtaj sa jej na to, opýtaj sa jej či nechce žiť taký život ako my...“ Koniec vety som kričal, ale jemu to bolo jedno, vypakoval ma z izby a zvrtol kľúčik vo dverách.

Vrátil som sa k Denis a znova som jej stručný plán opisoval, až kým sa k nám pridal hladný Hazza.

„ Vonia to úplne najlepšie na svete, Denis nechceš sa stať mojou ženou?“ Zavtipkoval, tváril sa pri tom úplne vážne a objal moju priateľku svojimi svalnatými rukami okolo ramien. Kontrolka v mojej hlave zasvietila na červeno.

„ Pusť ju ty úchylný pudel.“  Denis sa presunula vedľa mňa tak blízko, ako jej to dĺžka drevenej varechy dovoľovala.

„ Niall, hovoril si niečo o nejakom pláne? S Adamom nie sú žarty, nepamätáš si ako skončila jeho sestra? Sedí za únos a vydieranie.“ Hovoril rýchlo, stručne opisoval celú situáciu chlapca z Mulingaru, z môjho rodného mesta, v ktorom Adam žil a dávno pred Xfactorom poznal aj Harolda.  Neviem prečo sme sa nestretli, ale keď som sa to celé dozvedal len som sa zasmial a tušil som, že pomoc tohto chlapca sa nám ešte zíde.

„ Harry prosím ťa oznám chalanom, že obed bude pred jednou a ty Niall, skoč  kúpiť nejaký med prosím ťa. Je jedno či lesný alebo včelí.“ Zasmiala sa Denis, tým jej zvonivým smiechom pripomínajúcim pišťanie malej myšičky, do kuchyne vtrhol Zayn.

„ Ja pôjdem, potrebujem si kúpiť cigarety.“ Ozval sa, vzal si mikinu a obul sa. Dvere sa za ním zavreli rýchlosťou svetla, tak som sa radšej pustil do obdivovania kulinárskeho umenia Denis, pozoroval som ju a chutnal som nový syr. Jediné čé ma trápilo bol môj nepochopený plán a jeho nervozita, bol čoraz viac mimo.

          Zayn

Vybehol som von, ale hneď som sa otočil a vrátil som sa k Denis do kuchyne.

„ Nebehaj tu v teniskách, neupratuješ tak ma nezlosť.“ Zasmiala sa, videla moju smutnú tvár a otočila sa k Niallovi.

„ Zlatko prinesieš mi prosím ťa z izby sveter je mi zima, buď tak láskavý.“ Jej tenký hlások preskočil o pár tónov, ale blondiak ju počúval a ochotne sa pozbieral do ich spoločnej izby. Myslím si ale, že určite vedel prečo ho tam poslala. Niall odišiel a Denis ukázala na stoličku, ktorá bola teraz prázdna.

„ Posaď sa a spusť.“  Jednoduchá, ale presa výstižná veta. Nenapadlo ma uvažovať ako jej to povedať jemne, tak som to vyklopil veľmi rýchlo a tak ako som to mal v hlave.

„ Potrebujem ju, potrebujem sa s ňou pozhovárať a viem, že teraz je v Londýne. Mám možnosť Denis a chcem aby si mi pomohla. Zavolaj jej, povedz jej, že ju počkáš  pred polnocou v parku za zámkom kráľovnej, alebo niekde na ulici, len nech príde sama. Prosím ťa.“ Chápavo sa na mňa pozrela, rýchlo naťukala do mobilu správu a pokojne ho položila na stôl.

„ Zayn, choď si zapáliť. Cigarety sú v obývačke, tretie dvierka na pravo. Počkáme možno odpíše.“ Prikývol som, pohladil som ju po ruke a nervózne som odkráčal do obývačky. Naozaj som našiel nový balíček čiernych marlboriek, tak som vyšiel na balkón a kým som fajčil prechádzal som sa ako hladný vlk. Čo ako neodpíše, čo ak ju nepustia alebo sa nedostane von? Potrebujem ju vidieť.

Z kuchyne bolo počuť len slabú vibráciu a dvojité pípnutie správy. Skoro som si zlomil obe nohy, tak som nimi prepletal. Odpísala? Naozaj odpísala? Prosím, prosím nech súhlasí  so stretnutím s Denis. Podlomili sa mi kolená, to už mala Denis mobil v ruke a usmievala sa ako slniečko.

„ Však príde do parku, však?“  Ryšavka na mňa hodil jeden zo svojich pohľadov alá nahnevaný pes a podala mi mobil do ruky.  Stretneme sa v parku o 5 dvanásť.. S xxx  Cítil som ako mi stuhla krv, príde sama?

„ Denis ja sa bojím, čo ak so sebou bude mať kopu ochraniek a ... bude to dobre? Spravil som dobre?“ Prikývla a mobil mi vzala z ruky.

„ Máš čas, teraz sa upokoj, zapáľ si ešte raz a potom zo seba sprav ešte väčšieho fešáka a choď! Možno sa k niečomu dopracujete.“  Obaja sme ignorovali Nialla, teda aspoň ja som ho ignoroval. Jediné čo som si všimol, bol jeho pohľad na mňa pri Denisiných slovách možno sa k niečo dopracujete.  Určite znova myslel na plán ktorý tak dlho spriadal a ja som ho odbil. Zapliesť sa s Adamom nie je dobrý nápad, nie ak sa to týka mojej princeznej. Ktorá ani nie je tvoja!  V duchu som sa napomenul, zasmial a neprítomne, potichu som odišiel do izby.  Ďalšia cigareta, dlhá sprcha, oholil som sa a na celé poobedie som si ľahol do postele. Moje telo síce ležalo v mäkkých perinách, ale moja myseľ bola dávno na ceste do parku. Rozmýšľal som o tom aká je najkratšia cesta a o tom čo jej poviem.

9.oo p.m. - Ešte stále čakám, ležím v uteráku a je mi všetko jedno. Potrebujem ju vidieť, ak príde sama  budem môcť rukou prehrabnúť jej vlásky, ochutnať jej sladké pery. Ale hlavne jej musím navrhnúť aby so mnou odišla. Aby ušla, nechala všetko tak a Harrymu to vysvetlí potom.  Jej otca nejako spracujeme a dvere budeme mať otvorené.

„ Ach ak by to bolo takéto ľahké.“ Povzdychol som si sám pre seba a zapálil som si ďalšiu cigaretu už len tri hodiny..

1o.oo p.m. - Ja to nevydržím! Dve hodiny! Dve  hlúpe hodiny, ktoré ma delia od toho, aby som ju ochránil vo svojom náručí. Potrebujem jej povedať ako ju ľúbim. Musí vedieť, že som schopný spraviť niečo, čo zmení celé naše svety. Ale ako? Začínam uvažovať nad Niallerovým plánom?  Som normálny? Bože, ako by som ju chcel mať tu..teraz..

11.oo p.m. - Viac som nevydržal, ešte raz som na seba striekol jemnú vôňu trstinového dreva s pomarančom a okolo krku som si obtočil čierny, hrubý šál.  Tiché ulice mi naháňali strach, ale zároveň dodávali totálny pokoj. Ani pred hlavným stanom nestáli žiadni novinári, všade boli ticho a pokoj. Zajtra je Silvester, zajtra to bude iné, všade bude plno ľudí a alkoholu.  Nevedel som síce, čo budem robiť celú hodinu v zamrznutom meste, ale bezhlavo som kráčal smerom, až kým mi prsty na rukách nestuhli tak, že chytili fialovú farbu a necítil som si ich.  Ako môže byť takáto zima? Myšlienky na počasie som zahnal niekam s obláčikom môjho dychu a kývol som rukou na náhodne prechádzajúci taxík. Bol žltý, tak ako všetky a na tabuľke mal nás piatich – One Direction.  

„ Vyzeráte na tej fotke veľmi dobre.“ Prízvukoval taxikár, kým ma viezol za palác anglickej kráľovnej, do parku v ktorom sme sa mali stretnúť.  Zaplatil som, ešte raz som sa poďakoval a zvonkajšej strany som si poriadne obzrel vlastnú fotku na taxíku. Naozaj som vyzeral dobre, ako vždy, vlastne. Dokonalé vlasy, veľké oči a vedľa seba mojich najlepších priateľov.  

Keď som sa konečne dostal k poslednej lavičke, ktorú osvetľovala jedna jediná lampa do úst som si strčil malý mentolový cukrík a čakal som. Nechal som svoje topánky prešľapovať z miesta na miesto, až kým som sa neotočil a z miesta na miesto, až kým som sa neotočil a na mňa hľadel pár očí.

„ Ahoj kráska..“  Pár krát zažmurkala, plachým pohľadom skúmala moje telo, zrejme čakala kým nevytiahnem premrznuté ruky z vreciek.  Predomnou stála ...

btw. - baby veľmi by Vám vadilo, ak by som si zmenila meno? :) Mám totiž takú menšiu prezývočku.. od Bašky.. a páči sa mi to.. vyjadrite sa kočeny ;)