Snehové vločky

Jednodielka :) Barborka.. Dianka.. a Ajč ( ja ;)) ... naša budúcnosť? ...

Vážne som po dvoch rokoch doma? Vážne sú za pár dní Vianoce? Fajn tomu všetkému by sa dalo uveriť, ale vážne je tu on so mnou? Medzi toľkými deťmi som ich nevidela, tak som sa posadila pohodlnejšie. Odpila som z fľaškovej coly a vankúše na sedačke klesli. Ak by som bola –násť ročná určitee by som si vyzula tenisky a nohy zložila do tureckého sedu, tak ako niekedy, keď sme s Jajou a Didou brávali malú Barborku na kryté detské ihrisko.  Zo spomienok na úchylné pohľady chlapíkov, strážiacich svoje deti, keď ja Jaja škabkala po kolene a robili si srandu, naschvál provokovali a pili sme latté s kopou cukru ma vytrhol Niall.

„ Si šťastná, že si doma? Lebo Di vyzerá totálne šťastne.“ Škodoradostne sa zahľadel na Dianku, ktorej už trčalo riadne bruško. S uboleným výrazom na tvári sa šťastne usmievala na Nialla, budúce otecka. Správa ktorú nám pred niekoľkými mesiacmi Di povedala ma tak potešila, ale zároveň zarazila. Prečo? To budeme bývať v jednom dome s dvoma malými deťmi? Konečne nič neplače, v noci je pokoj a mi so Zaynom sa vyspíme a teraz ďalšie bábätko? Ale teším sa, tak neskutočne im tú futbalovú jedenástku prajem.

„  Vyzerá šťastne, a nie len ona.“ Jemne som mu drgla do ruky, v ktorej stískal nugátový croissant. Len sa zaškeril a keď sa Di s pohárom bezkofeínového kapučína prigúľala hneď vyskočil aby jej pomohol, aby jej podložil vankúš pod nohy. Potom si k nej prisadol a chytil ju za ruku.  

Možno by sme pokračovali v doberaní sa, ale z rádia sa ozvala stará známa pesnička Forever young od našich chlapcov, všetci traja sme sa započúvali so spokojným úsmevom sme pozerali do minulosti keď sa to všetko začalo, keď Niall na letisku buchol do Di, pretože sa mu páčilo ako je oblečená a keď sme spolu s Jajou prvýkrát vošli do domu v centre Londýna  a ona mala nasáčkovaných všetkých piatych chlapcov v obývačke. Samozrejme Ajč odpadla, čo iné sa dalo čakať a my s Malikom sme sa na seba pozreli a ja som vedela, že nesnívam, ale začínam žiť svoj sen.

„ Baši nepôjdeme už? Začínajú ma bolieť kríže.“ Zastonala moja priateľka, prikývla som a fľašu s colou som postavila na malý stolík.

„ Zájdem po Zayna a malú a môžeme.. počkaj je to? Neverím jej sa podarilo dostať ho od počítača?“  Neverila som vlastným očiam. Ajč s Liamom, ruka v ruke prešli cez bráničku a kým sa Jaja snažila nájsť nás v tom dave rodičov a malých detí, Liam jej oprašoval sneh z kapucne. Husto sneží?  Chlapci z Londýna asi ešte nevideli toľko snehu. Zasmiala som sa, pokývala im a vošla som medzi všetky hrajúce sa deti nájsť svojho milovaného s Nessie. 

Netrvalo mi to dlho, pár malých dievčat nacapených na siete za Zaynom postávalo a s otvorenými ústami sa dívali ako Zayn malú chytá na šmýkačke.  Stále keď sa po ňu zohol, ukázal lem trenírok a pri každom pohybe rozprúdil malé čiastočky parfému, ktoré potom rozvoniavali celé okolie.

„ Zlatíčka ideme domov nie?“ Pri slove domov som si vždy predstavovala Londýn a Zayna, ale teraz to bola moja mama s Milanom a Hugo, ktorý  mal snáď sto rokov ale stále to bol starší pán so zmyslom pre humor a slintanie. Zayn sa  otočil s malou na rukách smerom ku mne.

„ Mami ešte nie, ešte sa chcem hrať.“ Zakňučala malá Vanessa a prinútila Zayna položiť ju na zem. Rozbehla sa k nafukovacej lopte, stihli sme si so Zaynom vymeniť letmý bozk a už sme ju znova počuli.

„ Pozri sa mami! Pozri sa čo ma ocko naučil.“ Pri slove ocko som registrovala iskričky v jeho dokonalých očiach. Usmieval sa a spolu sme pozorovali našu dcéru skákajúcu na zelenej lopte. Presne tak, ako on vo videodenníku s pokémonmi, keď ma ešte nepoznal a ja som o ňom vedela viac ako bolo možné. 

Obaja sme mysleli na to isté, miloval ma už vtedy len sme museli počkať, kým sa naše cesty spojili.

„ Poď láska, necháme ju nech sa pohrá, dáme si kávu a potom pôjdeme k mame.“  Potiahol ma k naším priateľom.  Netrebalo slová, vety a komplikované vyznania. Proste si ma posadil na kolená, v jednej ruke stískal tú moju, druhou držal pohár a očami prechádzal po spolusediacich.  Ajč s Liamom sa smiali, áno vypila kávu. Cukor a kofeín, odkedy je vydatá za Liama, jej život sa síce úplne zmenil, ale ona sa nezmenila vôbec, len je trošku slušnejšia a červené tenisky vymenila za elegantné lodičky.

„ Vidím, že sa nechystáte preč a Di je vážne zle, zavoláme si taxík vy sa hrajte a uvidíme sa večer nie?“  Rozhovoril sa Niall, obliekal Dianke kabát, a chcel vytáčať mobil, ale Ajč ho zastavila.

„ Nepôjdete taxíkom, ja vás odveziem.“  Všimla som si pohľad, ktorý po nej Liam hodil, ale ona ho  jemne zlikvidovala a prisala sa na jeho pery so slovami „ Nie Payne, pôjdem ja. Som zvyknutá jazdiť po snehu...“ Všetci traja odišli, Zayn sa zdvíhal hrať sa s našou dcérou, zabudol na to, že je tu Liam.

„ Sadni si otecko, ja si ju idem užiť a vy si oddýchnite.“  Poslúchol ho, klesol späť ku mne a spokojne sa usmieval. 

Keď malá Nessie zbadala strýka Liama hodila sa mu okolo krku, trochu si pri tom postrapatila  copíky, hneď to zreferovala Liamovi, ten si ju posadil na trampolínu a rýchlo napravil neposlušné pramienky dokonale čiernych vláskov mojej dcéry. Bola celý Zayn. Veľké čokoládové oči, tmavoebenové vlasy, ktoré padali na jej maličké ramienka v rovno zastrihnutej línii  a talent. Nie, zatiaľ nespievala ale už teraz v troch rokoch plynule hovorila anglicky, slovensky a arabsky. Niekedy kombinovala slovíčka, vety sa jej plietli a my sme jej nerozumeli. Vtedy vyzerala ako ja, keď nám šibalo, fajčili sme na balkóne u Dianky a ja som vykrikovala nezmysli po okoloidúcich mojím špeciálnym jazykom.  V pase mala dva mená Vanessa Hariett Malik, narodená 12. januára 2o17. Otec spevák a ja? Ja som si užívala každú jednu chvíľu v jeho náručí, ako vlastne aj teraz.

„ Ĺúbim ťa, vieš o tom?“ Prízvukoval, a už po stý ráz dnes ma začal bozkávať. Jemne, sladko prechádzal jazykom po mojích perách. Vkĺzol mi do úst a prsty si zaplietol do mojich vlasov.

„ Ja teba viac a dlhšie.“ Zaškeril sa hneď ako ma pustil a neviem prečo, vtedy som nevedela, začal sa tváriť vážne. Pritom sa mi pozeral hlboko do očí.

„ Barby musím sa ťa niečo opýtať ... chcel som počkať až do večera..ale ja už to nevydržím.“ Pritiahol si moje telo bližšie k sebe a ja som na stehne pocítila tlak. Môj mozog dedukoval kde by sme sa zašili aby ma mohol pomilovať, ale neprichádzala som na nič normálne. Príliš veľa detí, jedna veľká sála a kopec hračiek.

„ Bude nápadné ak mi budú z tých detských guličiek trčať iba nohy?“ Opýtala som sa úplne vážne. Zayn na mňa najprv hľadel zmetene a keď ma pochopil nežne sa usmial.

„ Zlatko si trúbka a veľká.“ Tlmeným smiechom a jeho veľkými rukami ma presunul vedľa seba a otočil sa k práve prichádzajúcemu Liamovi s Nessie.

„ Vezmeš ju k Baškinej mame prosím?“  Liam vedel, čo sa chystá Zayn urobiť. Tak ako dohodli už predtým, vzal malú, obliekol ju a spolu s Ajč odišli domov. Bola som pokojná, aj keď moje dieťa bolo s nimi, milujú ju tak ako ja a Payne je Payne, ten je zodpovedný a verím Zaynovi...

So stále nadržanou náladou a myšlienkou  na moju lásku som zaplatila kávu a vstupné a obliekala som sa. Vonku sneží v aute bude zima.  Zayn pootvoril dvere, vyšli sme do studenej krajiny.  Naozaj sa z veľkých bielych oblakov spúšťali k zemi husté záclony bielych vločiek, ktoré ľahúčko dopadali na zamrznutú zem.  Chcela som sa dostať k autu čo najrýchlejšie, ale Zayn ma stiahol na úzky chodníček, pri ktorom bola zasnežená lavička. AK by nebol koniec decembra, určite by sme si tam sadli a dlho do tmy sa rozprávali, ale on si miesto toho kľakol k mojim kolenám.  Nie..počkať..tu niečo nehrá..

„ Zayn..čo to?“ Teraz som nechápala ja, nebol náhodou nadržaný?

„ Môžeš si ma prosím vypočuť?“ Prikývla som a hľadela na čiernu zamatovú krabičku v jeho ruke.

Nevnímala som okolie, bolo mi fuk, že je zima. Počúvala som len jeho.           

 „Čakal som príliš dlho, si jediná s ktorou chcem ostať, jediná, ktorú potrebujem milovať a už to vie celý svet.  Chcem aby si všetky fanúšičky uvedomili, že jedna z nich dostala tú šancu a dosť dobre ju využila. Zamávala mojím srdcom tak, ako nik iný a priviedla na svet najkrajšie dieťa pod slnkom. Moja dcéru, našu maličkú a krásnu dcéru, ktorá sa povahou ponáša na teba a má moje oči, ktorá je jediná ďalšia žena, akú ja budem ľúbiť po celý svoj zvyšok života. To stvorenie, ktoré nás potlačilo ďalej. Naša malá Vanessa. Ty miláčik, Barby, moje krásne slniečko, môj stred vesmíru, moja najkrajšia.. ja ťa potrebujem, chcem aby sme neboli spolu len ako  ja a ty, pre lásku, pre naše milovanie a dieťa, chcem aby sme boli spolu už aj na papieri, pretože chcem aby si sa volala Maliková.. Barborka vezmeš si ma?“

Neuvedomila som si ani to ako mi po lícach stekajú slzy šťastia a ako silno mu stláčam ruku. Neodpovedala som mu, pritisla som svoje pery na jeho líce a tuho som ho objala.

„ Milujem Ťa Malik, navždy budem a áno vezmem si ťa.“ Šepkala som pri jeho uchu, potichu sa smial a keď zaboril nos do kužušiny na mojej bunde, dostal sa k môjmu ušku ticho zašepkal „ Ale nadržaný som stále láska..“

Som doma pri mame. Mám tu svoju najkrajšiu dcéru a najlepších priateľov, čoskoro budem krsná a po svojom boku mám muža, ktorý ma miluje a chce si ma vziať, čo viac mi k šťastiu treba? Zapozerala som sa do neba, nebolo vidieť moje milované hviezdy ale miesto nich ma zem dopadali snehové vločky, ktoré len pridávali na mojom šťastí. Pred spoločne strávenou nocou ma napadla ale ešte jedna vec, čo asi povie modelka Evička z Tokya, keď bude v rukách držať pozvánku s textom...

Barborka ... a Zayn Jawaad Malik Vás pozývajú ...