pondelok, 30. júla 2012

Directioner princes 17.


         

          Sarah

Pozerala som sa na jeho tvár.  Aj ja som bola unavená, nadrogovaná ale musela som.  Mračil sa, nespokojne odfukoval a stále mi jemne stískal ruku. Bojí sa presne tak ako ja.  Keď sa prevalil na bok, oprel chrbát o studenú stenu z vrecka čiernych nohavíc mu vypadol mobil. On tu má mobil?! Zayn!! Vzala som ho,  baterka svietila kriticky načerveno, za chvíľku sa vypne. Musím im dať aspoň vedieť, že je v poriadku. Nechcela som volať, čo ak by ma niekto počul. Rýchlo som sa klikla na twitter, našťastie bol prihlásení.   Napísala som pár slov a keď som stlačila odoslať tweet – mobil sa vypol. Do pekla!

štvrtok, 26. júla 2012

Amy, who lives next to you? 36.

Zabudla som, zabudla som.. so sorry :( polepším sa sľubujem !



Lou vybehol na pódium, začal mávať fanúšikom a kričať na nich po slovensky. Presne, ako som ho naučila. „Mám problémy s močovým mechúrom!“ vykrikoval, vysmiaty od ucha k uchu a fanúšikom posielal vzdušné bozky. Ako som ho sledovala, chytil ma taký rehot, že som spadla z gauča. Sara, ktorá mu tiež rozumela dopadla so zadunením o sekundu po mne. Chytali sme sa za bruchá a váľali na tvrdej dlážke. „To je tvoja práca?“ spýtala sa a ďalej dusila smiechom. „Čo sa deje? Čo sa smejete? Čo povedal?“ pýtala sa El, ktorá aj s Danielle a Carrie sledovali ostatných chalanov pomaly dobhiajúcich na pódium. Kedže ja som nebola schopná, Sara preložila. Dan s Carrie sa okamžite rozosmiali tiež, len El sa na okamih zamračila. Potom však spustila najväčší smiech a vypýtala si High Five. V publiku bol tiež obrovský smiech, no keď začala hudba, utíchol.

sobota, 21. júla 2012

Directioner princes 16.


  Dáme si dnes ešte jednu? Čo za to? :))))


 Zayn 

Keď som sa prebral prvé čo som zbadal bola stará, ošarpaná stena nado mnou. Strop, ktorý sa určite pod náporom vetra zrúti a zabije nás. Preboha Malik spamätaj sa a rob niečo, hádam nie si zbabelá baba, ktorá tu bude revať!  Chcel som sa postaviť a poobzerať sa okolo, kde asi nájdem Sarah. Bohužiaľ ten idiot mi vpichol injekciu presne do miesta, zablokoval mi sval tak, že som  nemohol hýbať hlavou, pohnúť sa a vôbec nie postaviť sa.  Skúsim to teda inak.
„ Sarah?“  Hlas mi preskočil, neodpovedal mi nikto, neozývali sa žiadne zvuky.  Nie je tu?  Chcem ju vidieť, potrebujem to.  Zozbieral som všetky sily, premohol som sám seba a prinútil som sa opatrne sa posadiť. Chladná stena  sa stala mojou oporou, oprel som sa a konečne som sa rozhliadol po malej, tmavej miestnosti.  Sedela v kúte oproti mne, rukami si objímala kolená a celá sa triasla. 
„ Zlatko?“ Nič, žiadna reakcia, keď som sa ale poriadne započúval a nevnímal som vietor prechádzajúci špárami domu dovnútra, počul som ju vzlykať. Láska moja neplač, dostanem nás odtiaľto.  Chcel som aby sa na mňa pozrela, aby sa mi zadívala do očí a odpustila  mi to všetko, tie chyby, ktoré som za posledné týždne spravil. Po štyroch som sa preplazil až k nej. Nepomohlo to, stále mala hlavu položenú na kolenách a potichu plakala. Roztrhané šaty? On jej ublížil? Ja ho zabijem!  Tlak mi stúpol, zrazu som si uvedomil aká strašná zima tu je, ako veľmi fúka a aká zima musí byť jej ak je tu už celý týždeň.  Toto celé bola moja najväčšia chyba v živote. Nikdy si to neodpustím a ani sa nebudem čudovať ak mi to neodpustí ona.  Dlaňou som jej jemne prešiel po útlom kolienku. Naozaj bola celá ľadová a stuhnutá.

piatok, 20. júla 2012

You and I

Začala som písať jednodielku, Didka ju potom chytila a písala ďalej..takže taká spolupráca :) 
Ležíme s babami, Horanom a Paynom u Baš pozeráme kurvahošigutentag .. chill totálny... teším sa na štvrtok, novinky, fotky, článok potom! 
princezná - dnes v noci? 


„Slečna ste tu autom? Vonku veľmi silno prší.“ Pýtal sa ma lekár, keď som si zapínala bielu blúzku. Pozoroval ma, pokrútila som hlavou a s úsmevom som odmietla aj keď sa ma pýtal či mi nemá zavolať taxík. 
„Nie, môže sa niečo stať keď trochu zmoknem? Milujem dážď chcela by som sa prejsť.“ 
„Nestane sa nič, ale doma si pripravte teplý čaj a deku. Po prípade nejaký film s manželom.“ Zdá sa mi to alebo ma balí? Zvýraznil slovo manžel, zasmial sa a kartičku poistenca spolu s letáčikom na nejaké vitamíny posunul bližšie ku mne. 
„Zložím sa tak sama, priateľ je v zahraničí a navyše, ešte to nevie.“ Veci som odložila do kabelky, popriala som mu krásny zvyšok dňa a z nemocnice som vyšla pomalým krokom. 

utorok, 17. júla 2012

Amy, who lives next to you? 35.


Kým sme so Sarou pozerali film, začal mi zvoniť mobil. Zdvihla som skôr, než som pozrela na meno volajúceho. Starý zlozvyk, aj keď sa snažím dávať si na to pozor, občas zabudnem. „Ahoj Amy! Tak platí to, dnes večer u nás?“ ozval sa veselý hlas Danielle a v pozadí som počula smiech. Zrejme Caroline alebo Eleanor. Alebo obe. „Čo je dnes večer?“ spýtala som sa nechápavo a videla som ten Daniellin pohľad, ktorý určite nahodila. Ona je tá múdra a miestami idiotov ako ja nechápe. „Sľúbila si, že si s nami pozrieš priamy prenos z koncertu,“ pripomenula mi a ja som si plesla po čele. Za sebou som počula Sarin smiech. „Dan, ja som úplne zabudla,“ povedala som zahanbene. „Je mi to úplne jasné. Ako je možné, že sme to čakali?“ spýtala sa so smiechom a počula som krik v pozadí. „Čo sa u vás deje, búrate dom?“ Z telefónu sa ozval Dannin smiech a vreskot El v pozadí. „Dan, čo sa deje?!“ „Ony... sa... sta-sta-stavili,... že... zabudneš!!“ vykoktala cez smiech a ďalej sa rehotala. „A prečo búrate ten dom?“ spýtala som sa zvedavo. „El nechce dať Caroline svoje bordové lodičky, aj keď prehrala.“ To som sa už musela rehotať, tie lodičky som videla a hlavne som o nich veľa počula. El sa nad nimi rozplýva už asi mesiac. Darček od Louisa. Ako ju napadlo staviť ich, nechápem, ale Caroline ju bude musieť zviazať, aby ich dostala. A úprimne? Nečudujem sa jej, krajšie topánky som nikdy nevidela. 

piatok, 13. júla 2012

Amy, who lives next to you? 34.


Ráno som sa prebudila a namiesto Nialla vedľa mňa ležal malý lístok.

Dear Amy,

I'm so sorry I haven't said good bye to u. But u slept so nicely and looked really fragile, I couldn't make myself wake u up. I love u so much and I'm glad we're not arguing anymore. I'll be writing to u every evening and calling u too, I promis. There's also key from my flat, hope u'll keep it and visit me frequently. I love you and miss you honey. Hope you're not furious at me now and forgave me.

With love your Niall



Usmievala som sa ako taký blázon a lístok som si privinula k sebe. Až keď som si ho pridržala pri hrudi, uvedomila som si, že ešte stále ležím v Niallovej posteli bez jediného kúska oblečenia. Zabalila som sa hlbšie do perín a dýchala príjemnú vôňu, ktorou boli nasiaknuté biele obliečky a veľmi mi pripomínala Nialla.

pondelok, 9. júla 2012

Directioner princes 15.


Pri tvorbe tohto dielu mi pomáhala moja milovaná Di. Jej časť ľahko spoznáte, ja by som to tam nedala ... so... veď čítajte! ;)

          Sarah 

„ Prosím..čo chcete?“  Ozvala som sa hneď ako som chlapa pocítila blízko seba.  Jeho chrapľavý smiech prešiel ku kašľu.  Bojím sa.  Studenými rukami ma prudko nadvihol, vyhodil ma na skúsi stoličku. Dlho som ležala, teraz sa mi začala točiť hlava.  Snažil sa rozviazať uzol na čiernej šatke, ktorá mi zakrývala oči.
„ Au svetlo.“  A potom som zbadala jeho tvár. 
„ Eduard? Ty? Prišiel si ma zachrániť?“  Môj milovaný braček.  Prišiel, zachráni ma a všetko bude v poriadku.  Vyceril rad dokonalých zubov a s chuťou sa zasmial.
„ Ale no tak sestrička, vážne si až tak naivná? Mohol som si myslieť.“  Nechápala som jeho slovám, jeho výrazu tváre a ani ničomu čo sa dialo potom.
Vzal čiernu šatku, previazal mi ju cez ústa, len čo som mu chcela odporovať, opýtať sa čo sa deje a čo zlé som spravila. No namiesto toho mi zaviazal šatku vzadu na krku, dvoma prstami  mi  nadvihol hlavu a pritisol svoje pery na moje čelo.
„Calm down sis, všetko bude v poriadku. Spravíme to všetko tak ako ja chcem. Ty sa nebudeš na nič pýtať, ja dostanem to čo žiadam a budeme všetci spokojní.“  Ešte raz sa nechutne usmial a pomaly odišiel z malej miestnosti. Zhasol svetlo, zatvoril kovové dvere a otočil kľúčikom v zámku. Takže Zayn spolupracuje s mojím bratom? Celá tá jeho láska bola predstieraná a on naozaj ide po peniazoch. Aká som hlúpa. Ako som sa mohla zamilovať do niekoho ako je on. Po lícach mi stekali slané slzy, vpíjali sa do látky. Štípala ma celá tvár,  toľko sĺz som nikdy nevyronila. Prečo práve ja? Prečo práve on ?  Prečo mi proste nepovedal, že chce peniaze ? Dala by som mu všetko čo mám, do posledného centu, len aby som mohla byť teraz doma s Mirandou a ockom.  Spoza zatvorených dverí sa niekedy ozvali kroky, nejakí chlapi sa hádali. Eduardov hlas som rozpoznávala zrozumiteľne.  

nedeľa, 8. júla 2012

Amy, who lives next to you? 33.


Slzy mi pomaly tiekli po tvári, keď spieval pred mojimi dverami. Chyba! Neplatné hypertextové prepojenie. Plakala som a počúvala jeho nádherný hlas. Pomaly doznievali posledné tóny, niekoľko akordov a ticho. Ticho, ktoré bolo príliš dlhé, aj keď netrvalo viac ako niekoľko sekúnd. Pomaly som prešla k dverám, bezmyšlienkovito, jednoducho nohy kráčali a ruky chytali kľučku. Otvorila som dvere, v očiach strach zmiešaný so slzami. Sedel pri nich a pozeral do zeme, možno na gitaru. „Prečo si tu?“ zašepkala som, kedže môj hlas odmietal čo len o decibel viac. Pomaly zdvihol pohľad, v očiach bolesť a slzy. Chytil ma za ruku, akoby sa bál, že mu utečiem. „Prepáč,“ slabo zašepkal. Mala som chuť okamžite ho objať, pobozkať, no ovládla som sa, len by som si to zhoršila. On ma neľúbi, tak načo si dávať falošnú nádej? „Neviem, čo tu robíš, ale odíď!“ povedala som mu tvrdo a snažila sa ukryť všetky emócie v hlase. „Počkaj Amy, ja... ja ti to vysvetlím,“ zašepkal, no ja som sa mu vytrhla a vošla dnu, nechala ho sedieť pred dverami. Nepotrebujem falošnú nádej, už sa viac nebudem klamať a veriť v niečo, čo neexistuje.

streda, 4. júla 2012

Amy, who lives next to you? 32.


Stáli sme v skrini, len tak bez pohnutia a Niall nechápal, prečo som ho prestala bozkávať. No ja som ho úplne ignorovala, zabudla som naňho, moju pozornosť úplne zamestnávala fotka za ním. Čo na nej bolo? Ja. A? Niekoľko šípok uprostred mojej tváre. Moja fotka slúži môjmu priateľovi ako terč na šípky. Čo viac si môžem priať? Niall už pochopil, že sa pozerám zaňho a otočil sa. Keď zbadal objekt môjho záujmu, najprv zamrzol, potom sa začal rehotať. Vypadol zo skrine a ležal na zemi, držiac sa za brucho. No mne to úplne stačilo, aby som vybehla od neho preč a vrátila sa domov. 

Kľúč som nechala otočený vo dverách, on mal svoj a nechcela som, aby sa ku mne dostal. Cítila som sa sklamaná. Podvedená. Potupená. Prečo? Počula som, ako mi klope na dvere, ale nešla som otvoriť, načo? Sedela som na posteli a nič. Neplakala som. Slzy neprichádzali. Nedýchala som. Vzduch v mojom okolí sa kamsi vyparil. Jednoducho nič. Nemala som chuť, dôvod, volu. Veď načo? Búchal mi na dvere, ale mňa to trápilo asi tak ako prach uňho v skrini (mal ho tam hodne). Čiže vôbec. Už som myslela, že mi rozbije dvere (síce mi to bolo jedno), ale nakoniec to vzdal a počula som buchnúť dvere na jeho byte. Šiel domov. Asi takto mu na mne záleží. Nevadí. On nepotrebuje mňa, ja nepotrebujem jeho. Bodka. Je to takto jednoduchšie. Aj tak nás čakalo odlúčenie, sklamanie, rozchod. Veď mal odísť zas na dlhú dobu preč. Takto je to lepšie, pre oboch. Len sme to mohli ukončiť inak. Povedať by úplne stačilo. Je koniec, definitívne. Tak prečo to takto bolí? Prečo to tak ľutujem? Prečo chcem v tejto chvíli rovno bežať k nemu, skočiť mu do náruče a povedať, že ho ľúbim? Ako je možné, že za takú krátku dobu, ako ho poznám, som sa doňho zaľúbila tak veľmi? A prečo to takto končí?

utorok, 3. júla 2012

Directioner princes 14.


Dopracovala som sa k nej! Hurá!! :)  


          Niall

Ja som vedel, že to povie. Ako tomu mám zabrániť? Nie, on nesmie odísť zo skupiny. Našťastie kým sme prišli späť do Londýna bola tma. Po lícach mi stekali slzy. Chcem predsa aby bol aj on šťastný, ale prečo práve odchodom zo skupiny? Musí to mať aj iné riešenie. Nie, Malik nesmie odísť. Bez neho nebude One Direction celok. Nebudeme my piati chlapci. Nesmie sa to stať. Vedel som však, že už nespravím nič. Adam dostal zálohu. Vezme Sarah a potom odíde aj Zayn. Čo ak by som odišiel ja? Mohli by spievať ďalej.  Spievali by? Fungovala by naša skupina bezo mňa? Boli by chlapci pokračovali?  Budeme ďaleko, potom sa vrátim aj so Sarah. Nie, Zayn by s niečím takým nesúhlasil.  Musím to vymyslieť. Tento nápad s Adamom nebol zlý, ale nebol domyslený. 

nedeľa, 1. júla 2012

Amy, who lives next to you? 31.


Prebudila som sa, až keď sme pristávali nad Londýnom. Neviem, ako to zistili, ale novinári nás už čakali a samozrejme, fotili o dušu. Ja osobne som sa snažila, aby sme vyzerali ako dvaja ľudia, ktorí nemajú nič spoločné, no Niall ma chytil a pred všetkými pobozkal. Idiot! Strelila som mu facku, samozrejme len takú jemnejšiu, no celé to už bolo zaznamenané v stovkách foťákov. Rovnako ako bozk a vlastne náš každý pohyb. A tak sme prešli až k autu, ktoré už na nás čakalo. Niall to, samozrejme, vybavil. A tak sa Niall popodpisoval ľuďom naokolo, fotil a ja som čakala v aute za nepriehľadnými sklami. Konečne nastúpil a my sme sa pohli. No namiesto toho, aby sme šli smerom k paneláku, kde sme obaja bývali, viezli sme sa presne opačným smerom, nechápala som kam, až kým som spoznala ulicu, kde majú chalani svoj spoločný dom. 

V dome už boli všetci. A ja som zostala v obrovskom šoku. Sledovala som všetky osoby, zľava do prava, bolo ich viac, ako som čakala. Louis, El, Liam, Danielle, Zayn, Caroline, Harry, Caroline. Jedna Caroline navyše. TÁ Caroline! Prehnane afektovane sa na mňa usmiala a ako mi podávala ruku, zacítila som parfém, ktorý sa určite nenosil ani v malom množstve, nie ešte po kýbloch.