Amy, who lives next to you? 31.

Prebudila som sa, až keď sme pristávali nad Londýnom. Neviem, ako to zistili, ale novinári nás už čakali a samozrejme, fotili o dušu. Ja osobne som sa snažila, aby sme vyzerali ako dvaja ľudia, ktorí nemajú nič spoločné, no Niall ma chytil a pred všetkými pobozkal. Idiot! Strelila som mu facku, samozrejme len takú jemnejšiu, no celé to už bolo zaznamenané v stovkách foťákov. Rovnako ako bozk a vlastne náš každý pohyb. A tak sme prešli až k autu, ktoré už na nás čakalo. Niall to, samozrejme, vybavil. A tak sa Niall popodpisoval ľuďom naokolo, fotil a ja som čakala v aute za nepriehľadnými sklami. Konečne nastúpil a my sme sa pohli. No namiesto toho, aby sme šli smerom k paneláku, kde sme obaja bývali, viezli sme sa presne opačným smerom, nechápala som kam, až kým som spoznala ulicu, kde majú chalani svoj spoločný dom. 

V dome už boli všetci. A ja som zostala v obrovskom šoku. Sledovala som všetky osoby, zľava do prava, bolo ich viac, ako som čakala. Louis, El, Liam, Danielle, Zayn, Caroline, Harry, Caroline. Jedna Caroline navyše. TÁ Caroline! Prehnane afektovane sa na mňa usmiala a ako mi podávala ruku, zacítila som parfém, ktorý sa určite nenosil ani v malom množstve, nie ešte po kýbloch.

Rozhodla som sa však nesúdiť ju podľa výzoru a toho, čo som počula. Veď aj ja vyzerám tak, ako vyzerám a popísali sa o mne zaujímavé veci. Objala som sa teda s ňou (len som si musela zapchať nos), potom so zvyškom a posadali sme si na gauč. Vyzerali sme komicki, takí popárikovaní, každé dievča na kolenách toho jej. Všetci sme boli úplne rovnakí, tak isto sme sedeli, tak isto sme sa k sebe občas pritiahli a pobozkali. Aj napriek veselým rozhovorom a dobrej nálade, ktorá vládla medzi všetkými, mala som z Caroline zlý pocit. Jej smiech bol umelý, úsmev neúprimný, každý pohľad nesympatický. Mala som pocit, akoby sme tu mali dozor, niekoho, kto nás stráži a kontroluje. No Harry sa usmieval, každú chvíľu sa natiahol k jej perám, očividne bol šťastný. A to bolo hlavné, priala som mu to, on si to zaslúži. Chalani začali rozprávať príbehy z ciest, vtipné zážitky, ktorých bolo vždy neúrekom a ja som sa vyparila, pretože som musela ísť na záchod.

Keď som vyšla, pred dverami stál Louis. „Môžem s tebou hovoriť? Tak, aby nás nikto nepočul?“ spýtal sa a ja som súhlasila, viac-menej preto, aby som uspokojila svoju zvedavosť a zistila, čo chce. „Takže, ide o to, že plánujem menší fór na chalanov a bol by som rád, keby si sa ku mne pridala,“ premeral si ma pohľadom, akoby usudzoval, či som schopná udržať tajomstvo. „My dvaja? Spolupracovať?“ nechápavo som sa ho spýtala a prikývol. „Nedokážeš to urobiť sám, bez mojej pomoci, však?“ drzo som sa spýtala a on na môj údiv prikývol. „Takže, čo chceš urobiť? Povedz a rozhodnem sa, či ti pomôžem.“ „Takže, o necelý mesiac máme koncert na Slovensku. A s chalanmi by sme chceli povedať niečo po slovensky, vieš, niečo ako, že sme radi, že sme prišli a že sa nám tam páči.“ „A kde je ten fór?“ „Veď počkaj! Chcú požiadať teba, aby si ich tie frázy naučila. A ty by si ich mohla naučiť niečo úplne iné. Vieš, mysleli by si, že hovoria fanúšikom, ako radi ich vidia a pritom...“ Zamyslela som nad tým a musím uznať, že sa mi to páčilo. Ale aj tak, chcelo by to pár zmien. Zmien, o ktorých ani Louis nebude nič vedieť. „Platí!“ povedala som a on sa nebezpečne uškrnul. Toto bude nezabudnuteľný koncert.

„Mám problémy s močovým mechúrom,“ zopakoval Louis a ja som sa skoro popučila od smiechu. Našťastie som to mohla zhodiť na jeho komický prízvuk. Zopakoval to ešte štyrikrát a už sa takmer dali rozoznať jednotlivé slová. Spokojne som prikývla a otočila sa k Liamovi. „Sme_veľmi_radi_že_tu_môžeme_byť_dnes_s vami“ povedala som mu po slovách a on to zopakoval. Samozrejme, už pri treťom slove nevedel, čo povedať a tak som mu to zopakovala znova a znova. Otočila som sa k Harrymu a pokračovala s ním. Hodiny slovenčiny sa chalanom zdali veľmi smiešne, no poctivo opakovali všetko, čo som im kázala. A tak to pokračovalo, až kým pomaly nemali opäť odísť. Už len dva dni. Všetci vedeli už pekne svoje vetičky, lepšie som spoznala obidve Caroline, Zaynova je teraz moja úžasná kamarátka, milé dievča, ktoré ho ľúbia a jednoznačne patrí k nemu. Zato tá Harryho, stará ježibaba, to ju dokonalo vystihovalo. V Harryho prítomnosti bola zlatá, na všetkých sladká ako med. Ako náhle však odišiel, mračila sa na nás všetkých, akoby bolo pod jej úroveň tráviť čas s nami. 

Nemala som sa s ňou o čom rozprávať, nech som povedala čokoľvek, ju také detinské záležitosti netrápili. Zaujímalo by ma, čo podľa nej nie je detinské, pretože tak nazvala asi všetko. Správala sa ku mne ako k malému decku a to mi prišlo naozaj vtipné. Bola síce odo mňa o 14 rokov staršia, ale keď som si uvedomila, že jej priateľ je od môjho mladší, bolo to také divné, až mi to prišlo smiešne. Nechápala som, čo na nej Hazza vidí, no nechcela som sa im do toho vzťahu montovať. Budem sa jej vyhýbať a to stačí.

S Niallom sme zostali sami v jeho byte, chceli sme sa rozlúčiť, veď odchádza na dva mesiace preč. Potom viem, že tu zas dva mesiace bude a ďalej? Netuším. Vrátila som zo smutných úvah do reality, ktorá však nebola oveľa lákavejšia. Objala som Nialla z celej sily a nechala slzy stekať mi po tvári. Cítila som vlhké stopy aj na jeho tvári, a hoci som tomu nemohla uveriť, plakal aj on. Ale nie, takto to nechcem, je to náš posledný spoločný večer, nestrávime ho v slzách. Utrela som si slzy z tváre, potom som utrela tie jeho a pobozkala ho. Takto sa rozlúčime! Na perách som cítila slanú chuť, neviem však, koho slzy to boli. Nezáležalo na tom. Chcela som zabudnúť na to, čo nás čaká, na dlhé odlúčenie. Skončili sme pri telke a horore ako kedysi, tentokrát však už vybral lepší a báli sme sa obaja. Sedeli sme v tesnom objatí s vytreštenými očami a sledovali, ako všetci na obrazovke umierajú. A zrazu, niečo sa dotklo môjho pleca a ja som s vreskotom vyskočila. Čo to bolo? Čo sa deje? Niall sa pučil od smiechu a hodil po mne ďalší pukanec. Zasmiala som sa tiež a celú misku mu vysypala na hlavu. Bolo to príjemné odľahčenie desivej a smutnej nálady. Obhadzovali sme sa pukancami, postupne inými predmetmi, ktoré boli v blízkosti, až to skončilo pri vankúšovej bitke. Udrela som ho vankúšom do tváre, on mňa do brucha, ja som zas po ňom hodila ďalší...smiali sme sa ako blázni, hodila som po ňom asi tri vankúše naraz a začala utekať. On sa rozbehol hneď za mnou. Vbehla som do najbližších dverí, vedúcich do spálne a skryla sa do jednej z obrovských skríň. Samozrejme ma hneď našiel a vliezol za mnou. Zasmiala som sa a opätovala mu bozky, pritom som sa snažila vytiahnuť ho von, kedže sme sa tam ledva zmestili. Zamrzla som však na mieste, keď som zbadala, čo je v skrini hneď za ním. Čo to má znamenať?