Amy, who lives next to you? 33.

Hot Chelle Rae - Bleed

Slzy mi pomaly tiekli po tvári, keď spieval pred mojimi dverami. Chyba! Neplatné hypertextové prepojenie. Plakala som a počúvala jeho nádherný hlas. Pomaly doznievali posledné tóny, niekoľko akordov a ticho. Ticho, ktoré bolo príliš dlhé, aj keď netrvalo viac ako niekoľko sekúnd. Pomaly som prešla k dverám, bezmyšlienkovito, jednoducho nohy kráčali a ruky chytali kľučku. Otvorila som dvere, v očiach strach zmiešaný so slzami. Sedel pri nich a pozeral do zeme, možno na gitaru. „Prečo si tu?“ zašepkala som, kedže môj hlas odmietal čo len o decibel viac. Pomaly zdvihol pohľad, v očiach bolesť a slzy. Chytil ma za ruku, akoby sa bál, že mu utečiem. „Prepáč,“ slabo zašepkal. Mala som chuť okamžite ho objať, pobozkať, no ovládla som sa, len by som si to zhoršila. On ma neľúbi, tak načo si dávať falošnú nádej? „Neviem, čo tu robíš, ale odíď!“ povedala som mu tvrdo a snažila sa ukryť všetky emócie v hlase. „Počkaj Amy, ja... ja ti to vysvetlím,“ zašepkal, no ja som sa mu vytrhla a vošla dnu, nechala ho sedieť pred dverami. Nepotrebujem falošnú nádej, už sa viac nebudem klamať a veriť v niečo, čo neexistuje.

Ako som zatvárala dvere, cítila som, že niečo je v ich dráhe a bráni im zabuchnúť sa. Biela teniska. A v nej samozrejme Niallova noha. „Čo ešte chceš?!“ zakričala som naňho a dverami udrela do jeho nohy. Neuhol ňou a stále mi nedovolil zavrieť. „Vysvetliť ti to.“ „Nemám záujem!“ Chytil kľučku dverí a hoci som sa do nich zavesila celou silou, cítila som, ako sa pomaly hýbu a vytvárajú dostatočný priestor preňho, aby vošiel dnu, čo hneď využil. Sadol si na posteľ a stiahol ma na svoje kolená. „Pusti ma! Idiot! Okamžite!“ mlátila som okolo seba rukami, až kým mi ich nechytil a druhou rukou mi zapchal ústa. „Môžem ti to už vysvetliť?“ Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu a mykala sa ďalej, no nepustil ma. Magor! „Prosím, nechaj ma vysvetliť ti to a ak aj potom budeš chcieť, odídem,“ pozrel na mňa pohľadom psích očí, no ja mu už nenaletím, tentokrát nie. A rozhodne budem aj potom chcieť, aby odišiel. A ak je to jediný spôsob, ako sa ho zbaviť, tak nech to už mám čím skôr za sebou.

Prestala som sa mu mykať a ťahať z náručia, namiesto toho som čakala, kým mi to vysvetlí. Hlavne, nech je to rýchlo. „Tá fotka. Vieš, ja... mal som ju na stene už dávno, niekoľko dní potom, ako si sa nasťahovala vedľa. Môžeš mi povedať, že som blázon, magor, úchylný, beriem. No tú fotku som mal na stene a pozeral na ňu hádam každý večer. A potom, zrazu si mi prišla vynadať, kričala si na mňa niekoľko minút vkuse. V ten večer som od zúrivosti po tebe hodil prvú šípku. Zapichla sa doprostred tvojej tváre a...“ vysvetľoval, líca mal červené od hanby a ja som mu ruku, ktorú medzitým pustil priložila na ústa. Nechcela som ďalšie detaily, nebolo to už dosť hrozné? Povzdychol si a jemne moju ruku zložil. „Potom prišiel ten vzťah so Zaynom a ja som vždy, vždy, keď som vás videl spolu, hodil ďalšiu a ďalšiu, potreboval som si vybiť zlosť, pomstiť sa. Naozaj by som ti nič nedokázal urobiť, vždy si to odniesla len fotka. Žiarlil som. Prepáč,“ dovysvetloval mi, pomaly ma položil zo svojho náručia na posteľ a vstal. Sledovala som ho, ako pomaly kráčal ku dverám a hádala sa sama so sebou. Zastaviť ho alebo nie? „Niall?“ slabo som za ním zavolala, keď už bol takmer pri dverách. Otočil sa a pozrel na mňa s nádejou v očiach. „Vypadni. A už sa nevracaj,“ vyslovila som potichu slová, ktoré som oľutovala hneď, ako vyšli z mojich úst. Prikývol a odišiel.

V momente, ako sa za ním zavreli dvere, opäť som sa rozplakala. Kto vie, kde sa vo mne berie toľko sĺz, dnes som určite vyplakala hektolitre. Povedala som, že rozchod je zábavný? Najväčšia kravina, aká kedy opustila moje ústa. Natiahla som sa po mobil a pri hudbe, ktorá začala vychádzať z reproduktora som pomaly začala na chvíľku zabúdať. Žiadne slaďáčiky a lovesongy, radšej nejaký rap, v ktorom nedokážem rozumieť raperovi ani slovo, tak rýchlo melie. Postupne sa mi však s rapom začali prelínať akési povedomé melódie, chvíľu trvalo, kým som pochopila, že za stenou, pri ktorej práve ležím je Niall a hrá na gitare. Nech sklapne, musí sa mi pripomínať?! A vtedy som dostala nápad. Celé sa to začalo tým, že som mu chodievala vynadať, možno to tým začne znova. Pomaly som vstala z postele, utrela si slzy a radšej som sa ani nepozrela do zrkadla, len by som sa zľakla. Pred jeho dverami som zastala a nevedela, čo ďalej. Zaklopať alebo sa vrátiť späť a zabudnúť na to? Teraz alebo nikdy, pomyslela som si, veď odchádza na dva mesiace preč. Zhlboka som sa nadýchla a rukou niekoľkokrát udrela do drevených dverí. Hudba stíchla a ja som zabudla aj dýchať, kým som čakala naňho, príde vôbec otvoriť, nebude ma ignorovať? Kroky za dverami boli čoraz hlasnejšie a ja som myslela, že nevydržím od nervozity, že tu na mieste umriem. Počula som štrkotanie kľúču vo dverách a úplne zabudla dýchať. Potom sa otvorili a vykukla blonďavá hlava.

Ani neviem ako, ale z úst mi vyšli už vopred pripravené slová. „Môžeš byť chvíľu ticho? Kto ťa tu má počú...“ skôr, než som dokončila, jeho ruky ma už držali za pás a ťahali dnu, kým jeho pery našli moje a umlčali ma. Z úst mi vykĺzol akýsi zvuk medzi smiechom a povzdychom, veľmi sa mi uľavilo. Neviem, prečo som doteraz robila hlúposti a poslala ho preč, veď bez neho nedokážem žiť, ani jediný deň. Cítila som, ako mi pri našich bozkoch tiekli po líci slzy, no tentokrát to boli slzy radosti, úľavy. Rukami som sa hrabala v jeho vlasoch a pomaly prešla až k jeho tvári. Na lícach som mu cítila mokré stopy, či už boli moje alebo jeho, to som nevedela. Utrela som mu ich chrbtom ruky a presne to isté urobil aj on mne. „Prepáč mi to. Bola som hlúpa,“ zašepkala som mu do pier. „Nie. Ty odpusť mne,“ zašepkal mi späť. A hoci nikto nič nepovedal, viem, že sme si odpustili navzájom. Rukou mi zašiel pod tričko a kým sa na okamih odtiahol, pozrel na mňa s diabolským úškrnom. Chytila som ho za golier mikiny a potiahla ho k sebe späť, len na pár sekúnd sa odtiahol a mne už začal chýbať. Zasmial sa a znova sa prisal na moje pery, jazykom mi vkĺzol do úst. Spolupracovala som s ním, zvádzala neúprosný vášnivý súboj jazykov a pritom z neho ťahala jasnozelené tričko. Jemne sa zasmial a ťahal ma z predsiene smerom do spálne. On sa smeje stále, dokonca aj v takýchto situáciach. No, veď preto ho tak ľúbim. Už som mu to povedala? Cestou do spálne už zmizli ďalšie kúsky nášho oblečenia, no bozky to neprerušilo, práve naopak, vystupňovalo ich. Kým som sa Niallovi snažila rozopnúť nohavice, potiahol ma a spoločne sme dopadli na posteľ. Obaja sme sa pri dopade zasmiali a pokračovali tam, kde sme chvíľku predtým prestali. Udobrili sme sa a rozúčili zároveň.