Amy, who lives next to you? 34.

Ráno som sa prebudila a namiesto Nialla vedľa mňa ležal malý lístok.

Dear Amy,

I'm so sorry I haven't said good bye to u. But u slept so nicely and looked really fragile, I couldn't make myself wake u up. I love u so much and I'm glad we're not arguing anymore. I'll be writing to u every evening and calling u too, I promis. There's also key from my flat, hope u'll keep it and visit me frequently. I love you and miss you honey. Hope you're not furious at me now and forgave me.

With love your Niall ♥

Usmievala som sa ako taký blázon a lístok som si privinula k sebe. Až keď som si ho pridržala pri hrudi, uvedomila som si, že ešte stále ležím v Niallovej posteli bez jediného kúska oblečenia. Zabalila som sa hlbšie do perín a dýchala príjemnú vôňu, ktorou boli nasiaknuté biele obliečky a veľmi mi pripomínala Nialla.

Po chvíli som predsa len vyliezla z teplých perín a prekĺzla do svojho bytu. Moja nálada bola taká skvelá ako už dávno nie, čakala som na chvíľu, kedy si plne uvedomím, že Niall je preč a najbližšie dva mesiace ho neuvidím, no zatiaľ neprichádzala a mne zostávala len radosť zapríčinená včerajším večerom a nocou. Zo skrine som vytiahla asi najfarebnejšie veci, aké tam boli a s taškou prehodenou cez plece som sa vybrala do školy. Na chodbe som akosi čakala, že z vedlajších dverí vykukne blonďatá hlava, zaželá mi dobré ráno a pridá aj sladký bozk. No chodba zívala prázdnotou a ja som si uvedomila, že odišiel. Skôr, než sa hlúpa slza dostala z môjho oka som vybehla von, na čerstvý vzduch a zmenila smer svojich myšlienok.

V škole sa mi hneď do cesty postavila Jennifer. Ako rada ju zas vidím, skoro som už zabudla, že existuje, prečo sa mi hlupaňa musela pripomenúť?! „Ale, zdá sa, že niekto tu má dobrú náladu,“ podlízavo sa usmiala, no ja sa ňou nenechám oklamať, „prečo asi?“ „Vieš, možno má ten niekto za sebou veľmi príjemnú noc. To, že s úžasným človekom ani nemusím spomínať,“ sladko som jej odpovedala a tiež sa na ňu usmiala. Chvíľku bola mimo a pozerala na mňa ako na zjavenie, potom sa spamätala a pokračovala: „Alečo, a s kým tentokrát? Ďalšieho speváka z 1D si si narazila? Alebo si svoje obzory rozšírila aj do iných zákutí showbuisnisu? Pochváľ sa, koľko hviezdičiek si už vyskúšala? A kto bol najlepší?“ „Naozaj ťa zaujíma, koľko hviezdičiek som už otestovala? Ak mám byť úprimná, tak ani jednu. Vieš, ja sa nezapodievam nejakými malými hviezdičkami, ja mám rovno poriadnu hviezdu a stále tú istú. Nialla.“ Opäť na mňa vyvalila oči. Asi ani nemusím spomínať, akú radosť som z toho mala. „A na Zayna si už zabudla? Či to bola len príliš kráta známosť, aby si si ho pamätala? Alebo nebodaj sa tváriš, že neexistuje, po tom, čo ťa opustil? Vieš, ja sa mu nečudujem,“ premerala si ma očami zpod umelých mihalníc. „O tom nevieš nič, tak sa nestaraj. Počkať, veď ty vlastne nič nevieš ani o nich, ani o nás, chúďatko. To musí byť hrozné, byť tak mimo, keď dokonca aj niekto ako ja vie, čo sa deje, len ty nie,“ ľútostivo som na ňu pozrela. Úplne to stačilo, aby sa zvrtla na päte, fľochla ba mňa pohľadom a celý deň sa mi vyhýbala. Aký pekný deň.

Cestou do triedy som rozmýšľala nad tým, čo som Jennifer urobila. Nie, že by mi to vadilo alebo by som to ľutovala. Ani omylom, tá špina si to zaslúžila. Len som akosi nespoznávala seba, myslím, že za poslednú dobu som sa poriadne zmenila. Stará Amy by ju obišla s hlavou dole a tvárila by sa, že ju nevidí. Tá nová jej pekne do tváre so sladkým úsmevom chrstla všetko, čo mala na srdci. A čo je podstatné – páčilo sa jej to. Zasmiala som sa, smiešna predstava, premýšlať o sebe v tretej osobe. Učiteľka samozrejme nebola nadšená zo smiechu uprostred jej hodiny, no už mi aj ona bola viac-menej ukradnutá. Odkedy celý svet nenávidí mňa, ja nenávidím jeho. Čiže od doby, čo chodím s Niallom. A tak, zasa raz, jediný človek, ktorý sa so mnou rozprával bol Sara. A hoci mi nič nevyčítala, hnevala som sa sama na seba, že som jej nič nepovedala. Že aj keď je ku mne milá a sme kamarátky, nevie o mne a mojom vzťahu s Niallom nič. No aj tak som sa jej nedonútila nič povedať, možno som mala strach, že  nás niekto bude počuť. Prečo som jej to nepovedala?! Vyčítala som si cestou domov. A tak prvé, čo som urobila, keď som prišla domov bolo, že som vytiahla mobil a naťukala jej číslo (ako sa dostalo do môjho telefónneho zoznamu? A kedy?). Zdvihla mi to a s pozvaním ku mne súhlasila, čiže som jej opísala, kde ma nájde a už len čakala. Nie však dlho.

O pol hodinu sa ozval zvonček pri dverách, a kedže som sa v poslednej dobe správala slušne (aspoň vrámci tejto bytovky), nemohli to byť žiadni rozhnevaní susedia. Jedine Sara. Hneď, ako vošla som sa vrhla do jej náručia a objala ju. Tvárila sa mierne šokovane, no ruky obtočila okolo mňa a objatie mi opätovala. Možno sme doteraz neboli až takéto kamarátky, no ja som jednu súrne potrebovala. Vtiahla som ju dnu a dúfala, že ma pochopí, musím jej všetko povedať, neudržím to už dlhšie v sebe, niekomu sa musím vyrozprávať. „Sara, ja, chcela by som ti niečo povedať. Dúfam, že ma pochopíš...“ „Nie si tehotná, však?“ pozrela na mňa s vyvalenými očami. Musela som sa zasmiať. Toto je jedna z najobľúbenejších klebiet v anglických bulvároch. Mala som raz na sebe volné tričko a už sú všetci veľmi múdri, prekukli ma, vraj pod ním schovávam bruško (áno, moje brucho rada schovávam, ale s tehotenstvom to nič spoločné nemá. Takže od teraz idem nosiť čo najmenšie tričká, nevadí, že v nich budem natlačená a nebudem môcť dýchať. A určite sa budem ožierať na každom kroku, inak z mojej abstinencie urobia ďalší príznak tehotenstva. A ešte nemiem pribrať! Možno si potom nájdu iný terč). „Samozrejme, že nie, ide len o to, čo bolo alebo skôr nebolo so Zaynom. Potrebujem to niekomu porozprávať, už to dlhšie v sebe dusiť nemôžem.“ Prikývla a nechala ma vyliať si dušu, keď som si poplakala, chlácholivo ma hladila po pleciach. Cítila som úľavu, keď som to mohla niekomu povedať a ten niekto si so mnou ponadával na otravných novinárov, haterov, dokonca na Caroline (Harryho, samozrejme).

Dorozprávala som, Sara ma stále držala okolo pliec, no ticho, ktoré zavládlo, začalo byť otravné a trápne. „Pozrieme si nejaký film?“ navrhla som a Sara prikývla. Môj výber bol však poriadne obmedzený a nič sme nemohli vybrať. Keď som už asi desiatykrát prechádzala CD-čkami a hľadala nejaký zaujímavý film, ktorý tam aj tak nebol, spomenula som si na kľúčik uložený na poličke pri dverách. Začala som sa hrabať medzi kopou nepotrebných drobností, až som zacítila jeho chladný kovový povrch. Prvý večer uňho sme pozerali predsa ten horor, včera tiež a všimla som si, že má naozaj pestrý výber DVD-čok. Pochybnosti, či ísť k nemu alebo nie ustúpili, keď som si po tisícikrát prečítala lístok pri kľúčiku. Sara sa nepýtala, kam idem, jednoducho počkala, kým som sa vrátila s rukami plnými filmov. Z tých sme si rýchlo vybrali. Skvelý pocit, mať tu kamarátku, pomyslela som si, keď sme spolu plakali nad smrťou priateľky hlavného hrdinu a obhadzovali sa popcornom.