Directioner princes 14.

Dopracovala som sa k nej! Hurá!! :)  

          Niall

Ja som vedel, že to povie. Ako tomu mám zabrániť? Nie, on nesmie odísť zo skupiny. Našťastie kým sme prišli späť do Londýna bola tma. Po lícach mi stekali slzy. Chcem predsa aby bol aj on šťastný, ale prečo práve odchodom zo skupiny? Musí to mať aj iné riešenie. Nie, Malik nesmie odísť. Bez neho nebude One Direction celok. Nebudeme my piati chlapci. Nesmie sa to stať. Vedel som však, že už nespravím nič. Adam dostal zálohu. Vezme Sarah a potom odíde aj Zayn. Čo ak by som odišiel ja? Mohli by spievať ďalej.  Spievali by? Fungovala by naša skupina bezo mňa? Boli by chlapci pokračovali?  Budeme ďaleko, potom sa vrátim aj so Sarah. Nie, Zayn by s niečím takým nesúhlasil.  Musím to vymyslieť. Tento nápad s Adamom nebol zlý, ale nebol domyslený. 

Pred pol jedenástou sme sa všetci poobliekali. Cieľ bol palác. Pred ním sa veľkolepo oslavovalo. Sarah mala čakať v parku, Zayn jej znova písal z Denisinho mobilu. Stretnú sa, ale namiesto neho tam bude Adam s partiu a odštartuje akciu.

Obviazal som si krk šálom a chcel som všetkých počkať vonku, chcel som rozmýšľať. 

„ Vyklop to Horan a nehovor, že sa nič nedeje, pretože ja ťa poznám.“ Liam, ako inak.  Zastavil ma, chytil za rukáv.

„ Opýtaj sa na to Zayna, ja nebudem žalobaba.“ Odbil som ho a pomaly som kráčal až k námestiu. Za mnou Denis, Liam s Louisom a El, Hazza. Ako posledný kráčal Zayn. Smútok a strach sa dal priamo čítať z jeho očí. Nepáči sa mi to.

Tak ako inokedy, aj tohto roku bolo na nádvorí kráľovského paláca veľmi veľa ľudí. Jediné šťastie, nik sa nezaoberal tým, kto stojí vedľa koho a že sme tam aj my. Nechceli podpisy, fotky ani úsmevy. Spokojne sme všetci šiesti stáli a čakali, rozprávajúc sa, na príchod nového roka. Teda, myslel som si, že sme tam všetci, no neboli sme.

          Zayn

Musel som ju vidieť predtým, než sa jej ujme Adam. S pripálenou cigaretou som sa predieral davom. Pomaly, netrpezlivo som kráčal k zadnému parku, tak ako aj ten posledný večer, keď sme sa stretli.  Hneď ako som dorazil do parku, oprel som sa o zadnú stranu lavičky  a nechal som obláčiky dymu z mojich úst stúpať k oblakom plným snehových vločiek. Kamarátka veverička sa viac neobjavila, aj tak som mal ale pre istotu vo vrecku jeden čerstvý rožok. Moju pozornosť po chvíľke upútala biela dodávka. Bola tak vyluxovaná, že jediné čo z nej svietilo boli tmavé, zrejme nové pneumatiky. Je to Adam? Alebo nie?  Nejaký vnútorný pud ma popohnal, vlastne odohnal, a moje vlastné nohy ma bez rozmýšľania prinútili odísť za prvý veľký strom na blízku. Skrýval som sa pred vlastným strachom? Chcem ju predsa vidieť. Bola to chyba. Alebo nie?  Ďakoval som za to, aký som chudý, oprel som sa o zasnežený kmeň a pozoroval som lavičku, kde sme sa mali stretnúť. 

„ Čo chceš Niall?“ Zdvihol som úplne nahnevane hneď po prvej vibrácii.

„ Kde si Malik? Je pár minút pred polnocou, nechceš to osláviť s nami?“  Kričal, nadával a hneval sa. Nebol som ďaleko od parku a so Sarah sa mám stretnúť predsa až o pol jednej. Čo znamená celú polhodinu od polnoci. Cesta do parku trvá asi 5 minút a mojim tepom tri.  V celkom dobrej nálade som vyfajčil ešte jednu cigaretu a ku chalanom som sa vrátil päť minút pred polnocou. Hazza sa podujal otvoriť fľašu šampanského a so širokým úsmevom čakal na odbitie polnoci a nasledovné posúvanie bublinkového nápoja celej partii. Nedalo mi nevšimnúť si zmútený pohľad Nialla a jeho strach v očiach. Prečo sa bojí? Myslí si, že snáď to všetko nedopadne dobre? Nadviazali sme očný kontakt. Z jeho pohľadu vychádzala úzkosť, strach a nejaké zvláštne puto. Videl on to isté v mojich očiach?

Keď sa konečne bublinkový odvar dostal až ku mne, poriadne som si odpil. Objal  som Denis, Nialla som si viac nevšímal a každým tiknutím hodiniek som odpočítaval čas, keď sa z princeznej stane moja obyčajne-neobyčajná Sarah. Potom som sa ocitol v Hazzovom objatí.  Jeho silné ramená ma kamarátky stisli a on mi zašepkal do ucha

„ Bude to dobre ja to cítim.“  Prikývol som, silne som sa usmial a pokračoval som v objímaní priateľov.  Vystriedali sa všetci. Louis sa vtipkovaním snažil odľahčiť atmosféru, Liam si starostlivo zavzdychal práve, keď ma objímal.  S Niallom som sa objímal najdlhšie. Obom nám bolo ľúto, zmiešane až zle. Presne o polnoci kráľovná vyšla na nádvorie medzi ľudí, plno ochrankárov. Jej obaja vnuci tam boli tiež, William spolu s manželkou ale Sarah nikde.   Po ceremónií, druhom kole šampanského a ďalšej objímačke sa s nimi som sa odtrhol od partie a kráčal som k parku.  Dohodnuté miesto, hodinky ukazovali presne pol jednej. Dodávka stála na tom istom mieste a spoza zasnežených stromov vyšla moja princezná.  Mala oblečené čierny šaty nad kolená, prekryté kožuchom. Na rozpustené vlasy jej dopadali snehové vločky. Mráz ich udržiaval v pramienkoch. Čo som to do pekla spravil. Vyzerá tak krehko, zraniteľne. Lampa v parku bola postavená tak, že uhol v ktorom som stál  nebol osvetlený, nevidela ma.  Zamrznuté ruky si šúchala o seba. Zohrievala si ich dychom.  Čakala ma, čakala, že prídem vezmem ju do náručia a ja som miesto toho stál v tme a díval sa na chlapa prichádzajúceho k nej.  Jeho kroky sa ozývali vo vŕzgajúcom snehu. Bol stále bližšie. Prepadol ma strach. Sucho v ústach ma spaľovalo. Zlý pocit.

„ Myslela som si, že neprídeš.“ Otočila sa k chlapovi. Bol zahalený tak dobre, nespoznala, že to nie som ja.  Neodpovedal jej. Pritisol si ju k sebe. Pevne ju objal.  Začala ma zožierať aj žiarlivosť, prečo som ju nemohol uniesť sám?

Čo to do pekla robí? Vyťahuje striekačku? Nie, nerob to! Polož to! Nesmieš jej ublížiť! Moja princezná! Láska ja sa bojím! Hajzel. Chcel som svojím nohám prikázať pohnúť sa a zabrániť dotyku jej jemnej pokožky s ihlou. Nepodarilo sa. Mozog nespolupracoval. Stál som ako somár a pozeral sa ako ju strácam. 

„ Au..Zayn čo to, prestaň..bolí to!“ Zvýšila hlas, chcela sa brániť, no namiesto toho mu po pár sekundách vzpierania sa klesla do náručia a čokoládové oči sa otočili ku mne.  Nemal som to dovoliť.  Ešte pár krát zaklipkala dlhými mihalnicami a odvisla chlapovi v náručí.  Prepáč mi to princezná, nechcel som to takto. 

Neviem ako dlho som tam stál ale videl som, ako si ju vyhodil do náručia a omámenú ju odniesol do aute. Kde do pekla sú tí ochrankári, keď moja princezná potrebuje pomoc.  Volal mi Niall, nezdvihol som.  Potom aj Liam a Louis, Denis. Jediné čo si pamätám je Harryho udivený výraz, keď ma našiel stáť zasneženého v strede cesty. Cestou domov ma držal za rukáv a opakoval, že všetko bude v poriadku. Bál som sa veľmi. Čo ak jej ublížia?  

„ Môžem?  Volal som s Adamom Zayn.“ Vošiel Niall do izby. Sedel som na posteli a pozeral do steny. Tretí deň. Pokazil som čo sa dalo. 

„Čo hovoril?“  Opýtal som sa stále pozerajúc na stenu. Hypnotizoval som malé puklinky, ktoré tam vznikli. Ktovie od čoho sú. 

„ Je v poriadku, ešte pár dní kamarát a uvidíš ju neboj sa.“  Ako sa to dobre počúva. Otočil som sa k Niallovi, položil mi na stolík čaj a chlieb s nejakou nátierkou. Vážne si myslia, že keď je moja princezná preč budem jesť?

„ Odnes to prosím ťa.“ Pokrútil hlavou, pohľad sklopil k cigaretám v mojich rukách. Všetci sme boli nervózny, čakali sme nejaký telefonát alebo niečo. Áno, Adam tvrdil, že všetko je dobré. Ale aj napriek tomu ma neopúšťal ten zlý pocit. Pocit, pretože sa niečo deje, pretože je niečo zle.  Spokojný budem, až keď bude v mojom náručí niekde ďaleko.  Blondiačik chcel odísť, postavil som sa a prešiel k oknu.

„ Niall zapáliš si so mnou?“ Prikývol, zatvoril dvere na mojej izbe a nasledoval ma balkón.

 Posledná veta v našej ďalej prebdenej noci bola Niallova „ Aj ty si myslím, že je niečo zle.“ Shit.

          Sarah

Teraz otvorím oči a Miranda bude stáť pri oknách, odhrnie závesy. Mne sa do očí dostanú januárové slnečné lúče a ona ma vyženie z postele,  pretože etiketa nedovoľuje vyvaľovať sa v perinách takto dlho.

„ Počkaj Stef čo ak sa zobudila? Sedatíva dostala naposledy od Adama a ten je už druhý deň preč.“ Hlas chlapov za dverami bol jasný, hlasný a spôsoboval mi zimomriavky. Sedatíva? Vážne? Preto ma tak bolí ruka. Opatrne som prstom pošúchala miesto vpichu, vytvárala sa mi tam modrina. Ako dlho som nejedla? Prečo to Zayn spravil: Milovala som ho, potrebovala som ho. Bol ako moja hviezda. Posúval ma ďalej, moja láska a teraz? Prečo ma uniesol? Znova som zacítila ako  sa na čiernej páske, ktorou som mala previazané oči, začali vytvárať slané fľaky od mojich sĺz. Ocko kde si? Potrebujem ťa. Chcem vládnuť svojej krajine. Chcem počúvať každodenné prednášky mojej Mirandy. Čo ten chlapec chce? Nemá peňazí dosť?  Znova som mala celé oči mokré, bolelo ma celé telo a z vlasov som cítila pach krvi. Je to moja krv?  Zayn prečo si to spravil?  Od plaču a vzlykania som odpadla. Znova.  Koľko dní som tu?

Zobudilo ma až vsunutie kľúčika do dierky, zámok cvakol a dvere sa otvorili.  

„ Prosím..čo chcete?“  Ozvala som sa hneď ako som chlapa pocítila blízko seba.  Jeho chrapľavý smiech prešiel ku kašľu.  Bojím sa.  Studenými rukami ma prudko nadvihol, vyhodil ma na skúsi stoličku. Dlho som ležala, teraz sa mi začala točiť hlava.  Snažil sa rozviazať uzol na čiernej šatke, ktorá mi zakrývala oči.

„ Au svetlo.“  A potom som zbadala jeho tvár. 

Môžem Vás o niečo poprosiť? Môžte mi tu nechať komentár? :) Na článok klikne o dosť viac ľudí, než tí, ktorí vyjadria svoj názor. Mňa to vážne zaujíma, ja to potrebujem-chcem- vedieť! Článok o tom čo-ako-načo-prečo za posledné dni.. zajtra.. :) ľúbim Vás !