Directioner princes 15.

Pri tvorbe tohto dielu mi pomáhala moja milovaná Di. Jej časť ľahko spoznáte, ja by som to tam nedala ... so... veď čítajte! ;)

          Sarah 

„ Prosím..čo chcete?“  Ozvala som sa hneď ako som chlapa pocítila blízko seba.  Jeho chrapľavý smiech prešiel ku kašľu.  Bojím sa.  Studenými rukami ma prudko nadvihol, vyhodil ma na skúsi stoličku. Dlho som ležala, teraz sa mi začala točiť hlava.  Snažil sa rozviazať uzol na čiernej šatke, ktorá mi zakrývala oči.

„ Au svetlo.“  A potom som zbadala jeho tvár. 

„ Eduard? Ty? Prišiel si ma zachrániť?“  Môj milovaný braček.  Prišiel, zachráni ma a všetko bude v poriadku.  Vyceril rad dokonalých zubov a s chuťou sa zasmial.

„ Ale no tak sestrička, vážne si až tak naivná? Mohol som si myslieť.“  Nechápala som jeho slovám, jeho výrazu tváre a ani ničomu čo sa dialo potom.

Vzal čiernu šatku, previazal mi ju cez ústa, len čo som mu chcela odporovať, opýtať sa čo sa deje a čo zlé som spravila. No namiesto toho mi zaviazal šatku vzadu na krku, dvoma prstami  mi  nadvihol hlavu a pritisol svoje pery na moje čelo.

„Calm down sis, všetko bude v poriadku. Spravíme to všetko tak ako ja chcem. Ty sa nebudeš na nič pýtať, ja dostanem to čo žiadam a budeme všetci spokojní.“  Ešte raz sa nechutne usmial a pomaly odišiel z malej miestnosti. Zhasol svetlo, zatvoril kovové dvere a otočil kľúčikom v zámku. Takže Zayn spolupracuje s mojím bratom? Celá tá jeho láska bola predstieraná a on naozaj ide po peniazoch. Aká som hlúpa. Ako som sa mohla zamilovať do niekoho ako je on. Po lícach mi stekali slané slzy, vpíjali sa do látky. Štípala ma celá tvár,  toľko sĺz som nikdy nevyronila. Prečo práve ja? Prečo práve on ?  Prečo mi proste nepovedal, že chce peniaze ? Dala by som mu všetko čo mám, do posledného centu, len aby som mohla byť teraz doma s Mirandou a ockom.  Spoza zatvorených dverí sa niekedy ozvali kroky, nejakí chlapi sa hádali. Eduardov hlas som rozpoznávala zrozumiteľne.  

„ Nemôžem sa s ňou pohrať? Len trošičku, môžeš mi dať menej peňazí, stačí mi polovica!“  Pýtal sa neznámi chlap, Eduard mu odpovedal.

„ Nie! Stále je to moja sestra!  Nedotkneš sa jej ty hajzel!  Priblíž sa a dám ťa zavrieť! Nezabúdaj na to kto som ty idiot!“  Kričal nahlas, každé slovo som počula dokonale.

„ Tak mi dovoľ aspoň ju vyzliecť!“  Rana, hlasné buchnutie a znova kašeľ. Eduard ho udrel? Môj brat niekoho udrel? Bránil ma? Prečo? Prečo ma tu potom uniesol?

„ Vypadni, choď jej zohnať niečo jesť, ja musím ísť. Ak sa tu objaví ten speváčik daj mi vedieť. Idem domov.“  Pomaly sa ich kroky strácali v diaľke. Odišli.  Môj brat ide domov, prečo ma nevezme zo sebou?

Netuším ako som znova upadla do spánku.  Ako som vôbec mohla spať. Smútok a strach ma zožieral, celé moje vnútro plakalo, šatka na tvári ma tlačila, tak ako aj lano na zviazaných rukách.  Prečo to môj brat spravil? Vôbec ma nemá rád? Nezáleží mu na budúcnosti našej krajiny?  Chcem zomrieť, nechcem tu trpieť. Čo ak.. och mamička aspoň budem s tebou.  To bola moja posledná myšlienka. Spánok, ľahký, trhavý s hnusným snom o chlapcovi ktorého som volala čokoládka a ľutovala som každú chvíľku strávenú s ním.  Pôjde do pekla. Nezaslúži si nič dobré.

            Zayn

Bol to už týždeň. Celý dlhý  týždeň. V novinách sa písalo, že princezná si zbalila kufre a odišla od Harryho. Odišla z Anglicka a nevrátila sa domov. Naozaj nechala v komnate taký list?  Keď sme jeho skopírovaný úryvok čítali v novinách všetci sme sedeli zamrznuto v kuchyni. Dvojstránku z novín mi z rúk vzala Denis a chvíľku študovala písmenká  na papieri.

„ Nepísala to Sarah.   Som o tom presvedčená, toto nie je jej písmo chalani. Podstrčili to. Na jednej strane je to dobré, pretože nikto nerieši jej únos, ale  na druhej strane prečo tam dali list? Čo majú v pláne?...“ Prestal som ju počúvať a skladal som v hlave plán ako ju dostať ku nám. Môže tu ostať, môže žiť život so mnou tak ako to bolo v pláne.  Už od začiatku som mal zlý pocit z toho všetkého a slová Denis mi to len potvrdili.

Vytratil som sa do izby a vytočil som Adamove číslo.

„ Prosím ? Ako Vám môžem pomôcť?“ Ozval sa.

„ Adam to som ja Zayn, chcel by som sa porozprávať, ale zrejme to nebude možné cez telefón.“ Vybafol som na neho a čakal som na reakciu.

„ La la laaaa tra la laaa.“ Spieval mi do mobilu. „Prší prší len sa leje,.. čo by si chcel ty pošuk??“ bol zhúlený?

„Sneží sneží len sa leje...“ zaševelil som. „Kde si ukryl Sarah? Chcem ju vidieť.“

„ Tak chlapček ju chce vidieť a vieš čo by som chcel ja vidieť?  Máš pravdu, nie cez mobil príď  k nám, pošlem po teba auto.“  Odpovedal mi.

„ Dobre, budem čakať.“ Chcel som položiť telefón ale nedalo mi, on nezložil.  Hodil mobil na stôl, teda, aspoň tak som dedukoval a začal  sa s niekým rozprávať.  Nezložil som a to čo som si vypočul ma dosť zaskočilo.

„ Za speváčika dostaneme tiež peniaze, potom sa rozdelíme. Jeho vrátime fízlom a princeznú zneškodníme tak, aby krajina ostala tebe.“ Moment! Nie! Pri ňom je Eduard? Sarin brat? Nie, nie, nie takto som to nechcel.  

Nemal som čas čakať na auto od Adama,  obliekol som sa a vykročil som do zmrznutého januárového Londýna. Nikde nikto, všetci si užívali prázdniny a sneh.  Z prvého bankomatu som vytiahol skoro všetko z osobnej kreditky a kráčal som k adrese, kde sa moja princezná mala nachádzať. Taký bol plán, modlil som sa aby to nezmenili a ja ju tam nájdem.  Nakopem tomu jej bračekovi zadok, vyplatím Adama a odídem s ňou domov.

            Sarah

Znova svetlo a ten prenikavý kašeľ. Znova ten chlap. Zasvietil a stiahol mi šatku z úst. Môj žalúdok zacítil vôňu jedla, naplo ma. Fuj.

„ Tak čo kráska? Si hladnučká?  Chcela by si papakať.“  Zamával mi pred nosom plastovým obalom od fastfoodu a rozrehotal sa.

„ Nie si vôbec hladná? Pozri sa doniesol som mäsko.“  Teraz pootvoril obal a čosi žlté mi strčil rovno pred ústa.

„ Nechcem, niesom hladná.“  Najprv sa na mňa pozrel so zdvihnutým obočím, potom sa zaškeril, ukázal mi svoje napolovicu vybité zuby.

„ Žer ty rozmaznaná suka!“ Nasilu mi otvoril ústa, pri myšlienke, že sa ma jeho špinavé prsty dotýkajú ma natiahlo znova.

„ Hovorím ti otvor tú hubu a žer!“ Strčil mi to do úst a stlačil mi bradu tak, aby som žula.

Prvé sústo som prehltla, strčil mi do úst ďalšie, ale to som mu vypľula na chlpatú ruku.

„ Tak ona bude vypľúvať tak dokonalé jedlo! Ty suka!“  Nemala som sa ako brániť, jednou rukou ma chytil za šaty, vytiahol ma na nohy a pritisol moje telo na seba.

„ Teraz ťa pobozkám  a skús nespolupracovať!“ Zdvihol hlas, ani nedopovedal a strčil mi jazyk do úst.  Fuj, nechcem aby to robil. Neznášam to. Neznášam ho, chcem umrieť.

Jazykom  mi prechádzal po perách, narážal do môjho jazyku a keď svoje zuby zaťal do mojej spodnej pery začali mi po lícach stekať slzy.  Hnusné prasa !  Rukou zablúdil k zipsu mojich šiat a hrubo, celou silou potiahol.

Roztrhal ho a stiahol mi rukávy. Hlavu naklonil tak, aby mohol kopírovať čipkovaný lem mojej podprsenky. Pevne som zatvorila oči a predstavovala som si Zayna. Ľúbim ho, chcem  aby ma držal v náručí on. Chcem byť pri ňom. 

„ Čo to robíš Ralf!? Ty nechutné prasa pusť ju!“ Koho to bol hlas? Kto ma prišiel zachrániť?

            Zayn

Vošiel som do najstaršej budovy v meste. Samozrejme nebola obývaná a stačila menšia spúšť a určite by sa rozpadla. Múry boli v  štádiu rozkladania sa a to málo omietky, ktoré pokrývali stenu opadávalo a v rôznych kôpkach sa zhromažďovala na starej drevenej podlahe.  Tiché tlmené vzdychy sa ozývali z druhého poschodia, aj keď bolo neuveriteľné, že táto zrúcanina s teplotou len niekoľko stupňov nad nulou, vôbec nejaké mala.  Vyzeralo to tu ako po výbuchu. Tuším tam viseli dva zaprášené obrazy, omotané pavučinou a obhryzené hlodavcami. No tak kráska, kde si? Kde ťa mám hľadať? Pýtal som sa sám sebe, potichu som našľapoval mokrými podrážkami na drevo a prechádzal som po dolnom poschodí. Až keď  som strácal nervy a už som od strachu zrýchlil krok na druhé poschodie po mramorových schodoch. Prešiel som prvú miestnosť, pred rokmi to určite bola kuchyňa no teraz sa rozpadávala, tak ako aj celý dom a myšky tu mali raj. Drevo, odpadky a smrad.  

Keď som potvoril dvere, ktoré viedli k chodbe a izbám zamrzol som. Tlmené vzdychy, mľaskanie a plač.   Rozbehol som sa k otvoreným dverám, jediným na tejto úzkej chodbe z ktorých vychádzalo tlmené svetlo a zrazu som pocítil niekoho ruky na chrbte a priami vpich ihly do tepny na mojom krku.  Injekcia zabrala hneď, podlomili sa mi kolená a tvrdo som dopadol na zem.