Directioner princes 16.

  Dáme si dnes ešte jednu? Čo za to? :))))

 Zayn 

Keď som sa prebral prvé čo som zbadal bola stará, ošarpaná stena nado mnou. Strop, ktorý sa určite pod náporom vetra zrúti a zabije nás. Preboha Malik spamätaj sa a rob niečo, hádam nie si zbabelá baba, ktorá tu bude revať!  Chcel som sa postaviť a poobzerať sa okolo, kde asi nájdem Sarah. Bohužiaľ ten idiot mi vpichol injekciu presne do miesta, zablokoval mi sval tak, že som  nemohol hýbať hlavou, pohnúť sa a vôbec nie postaviť sa.  Skúsim to teda inak.

„ Sarah?“  Hlas mi preskočil, neodpovedal mi nikto, neozývali sa žiadne zvuky.  Nie je tu?  Chcem ju vidieť, potrebujem to.  Zozbieral som všetky sily, premohol som sám seba a prinútil som sa opatrne sa posadiť. Chladná stena  sa stala mojou oporou, oprel som sa a konečne som sa rozhliadol po malej, tmavej miestnosti.  Sedela v kúte oproti mne, rukami si objímala kolená a celá sa triasla. 

„ Zlatko?“ Nič, žiadna reakcia, keď som sa ale poriadne započúval a nevnímal som vietor prechádzajúci špárami domu dovnútra, počul som ju vzlykať. Láska moja neplač, dostanem nás odtiaľto.  Chcel som aby sa na mňa pozrela, aby sa mi zadívala do očí a odpustila  mi to všetko, tie chyby, ktoré som za posledné týždne spravil. Po štyroch som sa preplazil až k nej. Nepomohlo to, stále mala hlavu položenú na kolenách a potichu plakala. Roztrhané šaty? On jej ublížil? Ja ho zabijem!  Tlak mi stúpol, zrazu som si uvedomil aká strašná zima tu je, ako veľmi fúka a aká zima musí byť jej ak je tu už celý týždeň.  Toto celé bola moja najväčšia chyba v živote. Nikdy si to neodpustím a ani sa nebudem čudovať ak mi to neodpustí ona.  Dlaňou som jej jemne prešiel po útlom kolienku. Naozaj bola celá ľadová a stuhnutá.

 „ Sarah prosím ťa povedz mi ,si v poriadku?“   Nič,  začínal som sa neznášať, cítil som mráz na prstoch a strach ktorý z nej išiel.   Keď konečne zdvihla hlavu z kolien, vlasy jej padli do strán a naše pohľady sa spojili celý môj strach o ňu sa ešte zväčšil.

„ Môžeš so mnou komunikovať? Alebo ti odrezali jazyk?“ Snažil som sa odľahčiť atmosféru, bolo to síce totálne nevhodné, ale ja som potreboval vidieť jej úsmev, jej krásne očká a iskru v nich.  Samozrejme docielil som pravý opak, zhoršil som to, ale konečne prehovorila.

„ Prečo si to spravil ? Máš málo peňazí? Stačilo požiadať a dala by som ti všetko, alebo ti na tom čo sa stalo nezáležalo? Vôbec si sa nezaujímal o moje city?  Je ti jedno ako si mi ublížil a ako to bolí? Teraz si spokojný? Teraz je všetko tak ako si chcel? Nemyslela som si , že práve vy mi takto ublížite pán Malik.“  Jej hlas na konci zlyhal,  venovala mi ešte jeden škaredý pohľad plný nenávisti a znova sklonila hlavu ku kolenám.  Posral som to totálne, ale prečo by som mal byť vinný len ja? Ona je princezná, ona má maličkú vinu tiež na tom v akej situácii sme sa ocitli.

„ Tak ty si myslíš že vinníkom som ja? Že idiot ktorý ti chcel ublížiť som ja? Nemal som to v pláne, chcel som aby si bola moja a aby si bola obyčajná, ale ako vidím nechcela si ňou byť. Stále budeš len nafúknutá princezná v pekných šatičkách.“ Nie, v amoku nervov som si neuvedomil, že rozprávam  totálne hovadiny, ale až keď sa začali ozývať jej hlasnejšie vzlyky, ktoré už nedokázala skryť bolo počuť na celú miestnosť, došlo mi to. Posadil som sa pár metrov od nej na zem, prstami som kopíroval drevenú podlahu.  Malik si idot, hlupák totálny!

 Takto vzdialený od seba sme sedeli ešte dobré hodiny, ale potom som sa predsa len zobral, nasilu som jej zdvihol hlavu, tak aby sa na mňa pozerala a vzal som jej malé, skrehnuté rúčky do dlaní.

„ Môžeš si ma prosím ťa vypočuť? Neprerušovať ma a až potom sa rozhodnúť či mi odpustíš alebo nie?“  Neprikývla, nepovedala nič len sa na mňa dívala a čakala. Alebo, vlastne možno jej to bolo úplne jedno.

„ Tak fajn, najprv si obleč toto prosím ťa a potom ti poviem ako to bolo.“ Vyzliekol som si bundu, vytiahol som ju na nohy,  a obe ruky som jej zastrčil do mojich veľkých rukávov. 

V jej očkách som videl strach, pocit beznádeje. Nemohol som to nechať tak, pretože práve ja som ten ktorý to všetko spôsobil, ja som ten, ktorý môže za to, že sme tu.  Stála oproti mne, dívali sme sa na seba, neprehovoril ani jeden, hoci som jej sľúbil, že jej vysvetlím všetko.  Len som najprv chcel ochutnať jej jemné pery, pocítiť na jazyku  jej sladký bozk a pohladiť jej vlásky, ale dovolí mi to?

Opatrne som jej dvoma prstami podvihol bradu, druhou rukou som opatrne prstami kopíroval sánku, uško a jej malý noštek.   Keď som prstom prechádzal po jej spodnej pere, jemne pootvorila ústa a slabo zavzdychala. Páči sa jej to? Och, Malik na čo to myslíš.  Pohľady sa nám konečne stretli, znova tá bolesť a odcudzenie.

„ Sadnime si prosím.“ Mal som chuť správať sa ako gantleman  aj v takýchto podmienkach, odsunúť jej stoličku, opýtať sa ako sa vyspala.

„ Nechcem sedieť.“ Odporovala, zamračila sa a chcela odísť, to som nemohol dovoliť.

„Nie, nie, nie počkaj láska ...“

„ Nevolajte ma tak pán Malik, nemáte žiadne právo na to nazývať ma láskou.“  Odbila ma,  pevne som svoje prsty  obtočil okolo jej zápästí a pritiahol som ju tuho k sebe.

„ Odpusť mi to, odpusť mi tú chybu ja viem zlyhal som na plnej čiare. Mal to byť plán, mala si sa stať obyčajnou Sarah a mojou priateľkou. Toto celé sa vymklo spod kontroly a mňa to tak veľmi mrzí. Ujdeme..spolu a potom bude vše...“  V strede mojej vety  som prestal hovoriť, ozval sa zvuk odomykajúcich dverí a hlasný kašeľ. Znova ten idiot.  Vošiel dnu, vo svojom závese mal Eduarda. Ten hajzel. Silno som princeznú chytil okolo pása a zaťal som päste. Nesmie jej ublížiť. Ona je moja.

„ Tak čo hrdličky, ako ste sa vyspinkali?“  Opýtal sa Ed, prechádzal od jednej steny k druhej, ruky mal zložené za chrbtom a hlavu povýšenecky hore.

„ Čo chceš? Dám ti peniaze, len nás pusť.“  Povedal som nahnevane, on sa len zasmial.

„ Oh môj drahý, tak to nepôjde. Dostanem peniaze od otca, od tvojho manažmentu a potom Vás možno pustím, teda.. no dobre nič,“ Zaškeril sa a kývol rukou na druhého chlapa, „ Môžeš Ralf.“ 

Priblížil sa k nám a usmial sa úsmevom bez zubov. Nedotkne sa jej.

„Čo chceš? Vypadni!“ Kričal som, cítil som ako mi Sarah pevne stíska ruku, ako ma drží a celá sa trasie. Tento krát to zrejme nebude od zimy.

„ Požičaj mi tú krásku, alebo chceš najprv ty?“  Otočil pohľad ku mne a z úst mu kvapkali sliny.

Bolo to také rýchle, keďže som svoju krásku bránil prvý som dostal ja. Ihla sa mi prudko zaryla do kože,  vstrekol mi do svalu celý obsah striekačky, kým injekciu vytiahol zanechal na mojom predlaktí fialovú modrinu. Nemohol som sa brániť,  v momente keď sa mi jed dostal do krvi cítil som ako chabnem. Nohy ma neposlúchali, pevne objatie Sarah zmizlo, ruky mi skĺzli popri jej telu a viečka oslabli. Videl som ako Sarah skrivila tvár od bolesti, ako ju chlap pohladkal po líci a potom so smiechom s Eduardom odišli. 

                Niall

Bál som sa. Kde je? Prečo sa neozval?  No tak..zdvihni ten mobil Malik. Prihováral som sa mu v mojej mysli. Muselo sa niečo stať, nedal nám vedieť. Už sú to dva dni, vôbec sa mi to nepáči.  Sedeli sme v obývačke všetci piati a nechápavo sme pozerali do blba. Manažment na nás tlačil, chceli vedieť kde je Zayn. Nemohli sme im povedať pravdu, čo ak by potom Sarah alebo Zaynovi ublížili.

Liam držal v ruke mobil, hypnotizoval ho, vyzeral ako keby ani nedýchal.

Louis sedel a pozeral sa na obraz telky y vypnutým zvukom. Tuším práve vysielali niečo s Rihannou, čakali sme nejakú reportáž, alebo niečo.

Harry pozeral von oknom. Díval sa na lavičku, na ktorej so Zaynom spriadali pláni ako a kde baliť dievčatá, Harry ho poučoval ako byť zvodný a Zayn ho učil tajomnosti. Boli dokonalá dvojka.  

Denis mala nohy zložené do tureckého sedu, na stole položený notebook a zapnutý twitter.  Pozoroval som ju a spomínal na to ako sme si so Zaynom robili chlebíčky, teda ja som robil, on ich potom všetky zjedol a bolo mu zle. Chcel byť ako ja, ale on nemá írsky žalúdok.  Usmial som sa, rukou som zotrel dotieravé slzy a znova soms a zahľadel na Denis. Prečo sa tak tvári.

„ Chalani ? J-j-je to možné že Zayn by bol na twitteri?“  Všetky oči teraz sledovali ju.   Pozerala sa na nás, a prehovorila.

„ Pred chvíľkou pridal tweet -  Everything´s fine, i wil be back soon, don´t  be afriad. Love xxx“

Prečítala ho. Neveril som, že to písal Zayn, on by tak dlhý tweet nepísal. Neverím, neverím!!!!

 „ Poďme ho hľadať, musí predsa niekde byť?!“    Postavil som sa, tanier z mojich nôh sa zošmykol a spadol na zem. Rozbil sa na maličké kúsky,  ako moja nádej. Liam sa postavil.

„ Idem si ľahnúť, aj vy by ste sa mali vyspať a ráno začneme akciu.“ Mierne no so smútkom sa pousmial a odišiel do svojej izby.

„ Vieš, možno, že už sú spolu a je im dobre.“ Prehovorila Denis, keď už sme ležali v posteli a celá izba bola zaliata do tmy.  

„ Ozval by sa, dal by nám vedieť, že sú v poriadku je to Zayn, nenechal by nás v pochybnostiach.“  Otočil som sa k Denis a objal som ju.

„  Nezavoláme im? Keď bol na twitteri tak určite bude mať mobil pri sebe nie?“  Pokrútil som hlavou a vtisol som jej do vlasov jemný bozk.

„ Ráno zlatko...“  Denis po chvíľke upadla do spánku, ja som myslel na svojho priateľa a počúval som Liama z vedľajšej izby. Prehadzoval sa, otvoril si okno,  tiež nemohol spať.

                Sarah

Pozerala som sa na jeho tvár.  Aj ja som bola unavená, nadrogovaná ale musela som.  Mračil sa, nespokojne odfukoval a stále mi jemne stískal ruku. Bojí sa presne tak ako ja.  Keď sa prevalil na bok, oprel chrbát o studenú stenu z vrecka čiernych nohavíc mu vypadol mobil. On tu má mobil?! Zayn!! Vzala som ho,  baterka svietila kriticky načerveno, za chvíľku sa vypne. Musím im dať aspoň vedieť, že je v poriadku. Nechcela som volať, čo ak by ma niekto počul. Rýchlo som sa klikla na twitter, našťastie bol prihlásení.   Napísala som pár slov a keď som stlačila odoslať tweet – mobil sa vypol. Do pekla!