Directioner princes 17.

         

          Sarah

Pozerala som sa na jeho tvár.  Aj ja som bola unavená, nadrogovaná ale musela som.  Mračil sa, nespokojne odfukoval a stále mi jemne stískal ruku. Bojí sa presne tak ako ja.  Keď sa prevalil na bok, oprel chrbát o studenú stenu z vrecka čiernych nohavíc mu vypadol mobil. On tu má mobil?! Zayn!! Vzala som ho,  baterka svietila kriticky načerveno, za chvíľku sa vypne. Musím im dať aspoň vedieť, že je v poriadku. Nechcela som volať, čo ak by ma niekto počul. Rýchlo som sa klikla na twitter, našťastie bol prihlásení.   Napísala som pár slov a keď som stlačila odoslať tweet – mobil sa vypol. Do pekla!

Chvíľku som rozmýšľala nad tým ako dlho som už nejedla, tri  či štyri dni? Môj vlastný brat ma týra, to som teda dopadla.  Injekciu som ale zrejme dostala slabšiu, spať sa mi chcelo ale neodpadla som tak ako Zayn. Bolo mi ho ľúto.  Kým sa mračil, poobzerala som si jeho tvár. Vyzeral nespokojne,  smutne a ustarostene. Naozaj za nič nemôže? To čo povedal.. teda, môže, ale nechcel aby to bolo takto. Nechcel aby ma tu držali.  Plakať som nevládala, srdce mi búchalo v pravidelných ale pomalých úderoch. Celú noc som sa dívala na spiaceho anjela, ktorého som ľúbila. Strach, ktorý ma obkolesoval bol nepríjemný. Čo sa stane zajtra ráno? Príde Eduard? Vôbec po mne môj otec nepátra?  Znova to isté, znova tá bolesť.  Nad ránom som zaspala trhavým spánkom.  Zobudil ma až Zayn a jeho studené prsty na mojom líci.  

„ Sarah spíš? Povedz mi, že len spinkáš láska..“ Hladkal mi líce a opatrne mnou zatriasol.

„ Nie, teda počkaj áno.“  Usmial sa nad mojou myšlienkou.  Pootvorila som oči a on sa usmiaval. Vtisol mi bozk na čelo, pritiahol si ma k sebe. Jeho ramená boli úplne ľadové.

„ Je ti zima, obleč si bundu, na vezmi si ju.“ Začala som si vyzliekať rukávy ale jeho ruky ma zastavili.

„ Neblázni maličká, nechaj si ju.“ Znova si ma pritúlil k sebe a hladkal ma po chrbte.  Z chodby sa ozval smiech, kroky a Eduardove karhanie toho druhého chlapa. Znova tak, ako každé ráno.

„ Hrdličky, dnes Vás rozdelím.“   Šomral Ed. Dnes nemal dobrú náladu, mračil sa a stále kontroloval hodinky na svojej ľavej ruke.  Zayn ma obranne objímal. Bála som sa.

„ Tak poď sestrička, nemáš sa čoho báť.“  Sám prišiel ku mne, roztvoril Zaynove ruky a čakal, že sa postavím. Nemala som síl odporovať mu, Vymenili sme si so Zaynom smutné pohľady.

„ Odnes ju domov, prosím ťa.“ Postavil sa, bol presne tak isto vysoký ako môj brat, stál mu zoči voči.

„ Ale ty sa nestaraj! Ralf daj princovi dennú dávku.“ Chcel sa brániť, no Ralf, ako ho môj brat nazval bol o dve hlavy vyšší a možno aj dva krát taký ťažký.  Pritlačil ho o stenu a do ramena mu vtisol injekciu. Znova.  Moja čokoládka klesla k zemi, šúchal si ranu po vpichu a zazeral na Eduarda.

„ Ak jej ublížiš  zabijem ťa ! Odnes ju domov! Môžeš zabiť mňa. Dobre ti zaplatia aj moji kamaráti a manažment.“  Viac som nepočula. Jeho slová sa vytratili, omdlel a Ralf zatvorili za mnou a bratom dvere. Kam ideme?

Posadil ma do nejakého starého audi s tmavými sklami, potom sme vystúpili pri zrekonštruovanej budove.  Dúfala som, že Ed zmenil názor, teraz mi dá jesť a pustí ma domov. Potom sa postarám o to, aby sa Zayn dostal do bezpečia.

„ Kam ideme? Konečne domov?“ Opýtala som sa. No on na moje otázky neodpovedal, chytil ma pevne za ruku a výťahom sme sa vyviezli na šieste poschodie.  Tam ma pustil, zamkol a kľúčik si strčil do vrecka na nohaviciach. Jediné čo som z neho dostala boli dve vety osprchuj sa, najedz sa a čakaj. Ja sa vrátim.  Našla som chladničku a do seba som dostala jogurt.  Z obyčajného skleneného pohára som nepila nikdy, teraz mi ochotne poslúžil. Na jeden hlt som vypila celý obsah priezračnej tekutiny.  Celý byt bol zariadený veľmi jednoducho. Drevená linka, stôl s dvoma stoličkami  a na okne snehovo biely záves. Prešla som aj obývačkou.  Kožený gauč, veľká plazma a komoda s DVDéčkami.  Pár krát som stlačila gombík na telke, nezapla sa. Nepomôže mi.  Izba, v ktorej bola posteľ a veľký zelený kaktus. Načo je preboha tu kaktus?  V celom byte nebol telefón, dokonca zvonček na chodbe bol odmontovaný. Na posteli v izbe boli položené dva zelené uteráky, mydlo a žiletka. Nič viac, nič menej. Našla som kúpeľňu a zahľadela som sa do malého zrkadla nad porcelánovým umývadlom. Nad obočím som mala škrabanec, tvár špinavú od dlážky v tom dome a ruky červené od mrazu. Zayn čo asi robí, bojí sa o mňa? Premohol ma strach. Budem v poriadku, potom po neho pošlem otcových sbskárov. Budeme spolu. Vzdá m sa trónu, všetko bude v poriadku. Vyzliekla som si jeho bundu. Voňala tak, ako Zayn. Opatrne som ju prevesila cez držiak na uteráky, a pomaly som sa zbavila všetkého oblečenia, ktoré som na sebe mala.  Prúd horúcej vody spôsobil sčervenanie mojej pokožky, no zároveň úľavu. Kvapôčky mi stekali po stuhnutom tele, jedna za druhou hojili rany, obaľovali modriny.  Vyšúchala som si celé telo mydlom, použila som žiletku a ak by vo mne nenarastal strach o Zayna, cítila by som sa dobre.  Zmyla som penu z vlasov, Opatrne som umyla ranu nad obočím a zosunula som sa na dno sprchovacieho kútu. Voda stále tiekla. Para vôkol mňa stúpala hore, obaľovala moje telo ale nezabránila myšlienkam na to, čo sa stalo. Neboj sa zlatko ja ťa zachránim.   

Pevne som zatvorila oči a snažila sa myslieť na neho.

„ Budeš v poriadku, ja ti verím. Musíš otvoriť oči a usmiať sa na mňa tým úsmevom ako v mojich snoch. Krajší som nikdy nevidel, tak úprimný a plný radosti. Musíš bojovať Sarah.  Takéto niečo nás nemôže rozdeliť, nie teraz keď som ťa našiel.  Je mi ľúto čo sa stalo, ale zároveň  ďakujem osudu, že to spravil práve takto. Našiel som ťa, teraz ťa nemôžem stratiť. Chcem ti povedať ako ťa milujem a veľmi rád by som ležal na tvojom mieste ja. Dal by som za to všetko, viem, že ak by som takto ležal ja, spravila by si to isté.  Niekde vnútri cítim, že ma počuješ. Vnímaš ma, ja to viem. Milujem ťa a ak otvoríš oči a zobudíš sa ja tu budem. Budem ťa držať za ruku ako aj teraz a čakať. Spravím všetko pre to, aby si ma milovala tak, ako ťa milujem ja Sarah.“

Ten hlas bol Zaynov. Ten hlas v mojej hlave bol jeho, aj napriek tomu, že on tu nie je. Prečo? Prečo som ho počula? Boli sme snáď prepojení? Ľúbim ťa čokoládka, čoskoro budeme spolu. Ťažko som sa postavila, vypla som vodu a omotala som sa uterákom. Prečo sa mi sníva o tom ako sa mi prihovára? Čo to má znamenať? Je Zayn v poriadku?

Len čo som sa znova obliekla a presunula som sa do kuchyne, otvorili sa dvere a do bytu vplával môj brat.

„ Eduard kde si bol? Ideme domov? Otec ma už čaká? Poslal niekoho aby ma vzal do Holandska?“  mala som toľko otázok, no on ma len neprítomne posadil na stoličku a z chladničky vytiahol fľašku nejakého alkoholu.  Otočil hrdlo fľaše, nalial na vatový tampónik malé množstvo a pritisol mi ho na čelo.

„ Nechaj si to chvíľku pôsobiť. Najedla si sa?“ Prikývla som a nechápavo som si alkohol držala na rane. Štípalo to, ale všetko bolo v tejto chvíli lepšie ako to jeho mlčanie a flegmatický pohľad.   Nechal ma tam sedieť, po chvíľke sa ale vrátil, prikázal mi obuť sa a opäť sme nasadili do starej audi, no teraz mi previazal oči zelenou šatkou. Vonku bola zima, chlad a keď som si rukou prešla po vlasoch cítila som snehové vločky.  

Šatku mi dal Eduard dole až pred nejakými dverami. Otvoril ich a prudko ma štopol dnu. Potom zatvoril, zamkol zámok a odkráčal preč. Zayn! Hneď som sa ocitla v jeho náručí.  Po lícach mu stekali slzy a celý sa triasol.

„  Sarah ty si v poriadku. Zlatko, princezná ja som taký rád...“  Držal ma pri sebe tak pevne a blízko, jeho ruky mi objímali pás. Bol špinavý a unavený.

„ Nič mi nie je, len nechápem.. Zayn, prečo to môj brat robí...“ Moje vzlykanie, podlomili sa mi kolená, zachytil ma a v náručí ma odniesol na drevenú stoličku. Posadil sa, pritiahol si ma k sebe a perami kopíroval moje ucho.

„  Naozaj si v poriadku? Neublížil ti Kde si bola?“  Odpovedala som mu pošepky, hneď a stručne som opísala byt.  Otočila som sa k nemu a zahľadela som sa mu do očí.

„ Si hladný, je ti zima a nespal si. Nesmieme dovoliť aby ti viac pichali tie injekcie. Bojím sa Zayn. Chcem aby sa to skončilo a ... prosím.“  Zotieral mi slzy, plakal so mnou.  Keď som si začala vyzliekať jeho bundu, so zámerom vrátiť mu ju aby sa zahrial, natlačil mi ruky do rukávov a zapol aj posledný gombík pri krku.

„ Neblázni, mne nie je zima a radšej nech dávajú injekcie mne ako tebe, dostaneme sa odtiaľ, musíme niečo vymyslieť, vzdám sa všetkého len aby si bola v poriadku. Jedla si? Nie si hladná? Komunikuj so mnou, kedy si naposledy pila? Zlato aj ja sa bojím, ale to sa vyrieši. Postavím sa tvoju bratovi a...“  rozprával rýchlo, so strachom až som ho zastavila. Pritisla som svoje pery k tým jeho.  Jemný bozk, nedovolil mi aby som ho pobozkala vášnivejšie. Odtiahol sa a hypnotizoval ma.  Musela som ho opýtať jednu jedinú vec na ktorej mi teraz záležalo.

„ Ty ma ľúbiš?“ Jemne nadvihol kútiky úst a pokýval hlavou.  Neľúbi ma.  Načo to potom všetko bolo dobré.  Slzy ma začali páliť v očiach.

„  Princezná Sarah, ja ťa neľúbim. Ja ťa milujem najviac na svete a je mi to tak ľúto, napravím to. Budeš kráľovná, len nás odtiaľto dostanem. Stiahnem sa a ak budeš šťastná ty budem šťastný aj ja.“  Prstami som kopírovala jeho líčko.  On ma ľúbi. On ma miluje a chce ma.

„ Kto tu blázni?  Nikdy nebudem šťastná bez teba, vzdám sa všetkého, pretože bez tvojej prítomnosti by nič nestálo za to.“  

                Zayn

„ Kto tu blázni nikdy nebudem šťastná bez teba, vzdám sa všetkého, pretože bez tvojej prítomnosti by nič nestálo za to.“  Dopovedala a ja som to pochopil. Ona mi odpustila, ona sa nehnevá a ona ma ľúbi!  Moja Sarah! Budeme spolu! Spravíme všetko tak, aby to bolo dobré a budeme spolu šťastný!

„ Milujem ťa milujem ťa milujem ťa milujem ťa najviac na celom svete.“ Rozosmial som sa a ak by som vládal zodvihol by som ju do vzduchu a zatočil. Celému svetu by som teraz chcel vykričať ako ju ľúbim. 

„ Odnes im to a čakám ťa v aute!“  Počul som Eduardov hlas. Zámka cvakla a Ralf vošiel dnu.

„ Čo si to o sebe myslíš! Pusť ju!“ Potiahol Sarah za rukáv, nedržal som ju pevne, spadla, udrela si hlavu a potom som pocítil ranu do líca. Zuby mi zaškrípali a chuť krvi sa dostavila na jazyk.  Kým som sa stihol pozbierať zo zeme  Držal Sarah pod krkom a fackal ju.

„ Sviniar pusť ju.“  Zasiahol som ho pravačkou ale ani o centimeter sa nepohol. Necítil to, mne stŕpli prsty na pravej ruke.  Na zem hodil deku a obal od nejakého fastfoodu a odišiel.  Sarah, zlatko.  Preliezol som k nej, vzal ju do náručia. Odpadla.

„ Princezná neboj sa som pri tebe.“ Šepkal som, kýval som sa s ňou a modlil som sa za to, aby otvorila oči a usmiala sa na mňa. Po pár hodinách otvorila očká, držal som ju pri sebe. Sedela na mne, ja som sedel na stoličke a objímal ju.