You and I

Začala som písať jednodielku, Didka ju potom chytila a písala ďalej..takže taká spolupráca :) 

Ležíme s babami, Horanom a Paynom u Baš pozeráme kurvahošigutentag .. chill totálny... teším sa na štvrtok, novinky, fotky, článok potom! 

princezná - dnes v noci? 

„Slečna ste tu autom? Vonku veľmi silno prší.“ Pýtal sa ma lekár, keď som si zapínala bielu blúzku. Pozoroval ma, pokrútila som hlavou a s úsmevom som odmietla aj keď sa ma pýtal či mi nemá zavolať taxík. 
„Nie, môže sa niečo stať keď trochu zmoknem? Milujem dážď chcela by som sa prejsť.“ 
„Nestane sa nič, ale doma si pripravte teplý čaj a deku. Po prípade nejaký film s manželom.“ Zdá sa mi to alebo ma balí? Zvýraznil slovo manžel, zasmial sa a kartičku poistenca spolu s letáčikom na nejaké vitamíny posunul bližšie ku mne. 
„Zložím sa tak sama, priateľ je v zahraničí a navyše, ešte to nevie.“ Veci som odložila do kabelky, popriala som mu krásny zvyšok dňa a z nemocnice som vyšla pomalým krokom. 
Zatiahnutá obloha, kvapky padajúce z neba k prehriatej zemi, ktorá ich vítala. Po dlhom, horúcom, augustovom týždni konečne začalo pršať. Ja som sa samozrejme práve vtedy vybrala na kontrolu. Teda, nebol to môj nápad, ale začal sa náš spoločný tretí mesiac a kontrola bola potrebná. Nevie tom nikto. Nevie to moja mama, sestra, priateľky ale hlavne to nevie on. Nemohla som mu to povedať, pretože prvý trimester tehotenstva je rizikový. Ak by sa niečo stalo tomu malému dieťatku vo mne, vedela som, že mu to ublíži viac ako mne. On mal tak veľké srdce, plné lásky a porozumenie. On bol ten čo to chápal, ale bolelo by ho to. Nesie trpieť, on si to nezaslúži. Konečne som prešla cez celé mesto a podarilo sa mi dostať sa k sídlisku. Mama bývala na druhej strane, čakala ma ešte pekne dlhá cesta, dážď neustupoval. Vzdala som nemotorné chodenie v šľapkách, šmýkalo sa mi. Vyzula som sa, zložila som dáždnik a nechala som kvapky vpíjať sa do látky môjho oblečenia. Dievčatá boli rozlezené po svete. Dominika v Rusku s Tomášom, tuším znova kupovali nejaký hotel. Dianka s Niallom odišli pred troma dňami z Londýna do Španielka, obaja potrebovali oddych. Chalani sa vrátili z trojmesačného turné. Unavení, pochudnutí ale boli spokojní, tak ako aj fanúšikovia. Baška so Zaynom ostávajú pár dní v Londýne – v hlavnom stane a po Liamových narodeninách odchádzajú do Bradfordu. Louis s Paťkou spolu s Harrym a Lenkou sa chystajú na Bali. Oddýchnuť si a zabaviť sa. Nezmenili sa, stále sú tak šialení aj po 7 rokoch na scéne. 

Ani ja som sa zmenila. Síce bývame už piaty rok v spršanom Anglicku stále milujem dážď, kráčam bosá a rozmýšľam pretože stále neviem ako to Liamovi poviem. Poznáme sa 3 roky, Tri roky sme zaľúbení a aj keď sme sa niekoľko krát rozprávali o tom čo ďalej, ako posunúť náš vzťah, nechali sme to tak. Milujem ho, on miluje mňa a ak nastane ten správny čas podstúpime životnú zmenu. Keď som zistila, že som tehotná, môj prvý plán bol odísť od neho. Prečo? Milujem ho, tak neskutočne ho milujem, že mu nedokážem povedať aby si vybral medzi kariérou a dieťaťom. Radšej nech moje dieťatko vyrastá bez otca, ako by on mal prestať spievať. Preto som vlastne odišla z Londýna, potrebovala som si ujasniť čo a ako. Stále ale neviem ako mu to poviem, ako to poviem mame. Vezme fakt, že bude babka dobre? Alebo to poviem chalanom a potom sa to dozvie mama z novín? 

Svoje myšlienky som potlačila dozadu, spomalila som krok, pršať neprestávalo. Obchádzkou som prešla k bytovke, kde bývali Diankini rodičia a ukryla som sa pod malou strieškou. Ako často sme tu s babami sedávali a rozmýšľali o budúcnosti a teraz? Kde sme? Kto sme? Priateľky, manželky a nastávajúce britských spevákov. Splnený sen, úplná náhoda alebo šťastie? Nechala som svojim myšlienkam voľný priebeh. Ako asi bude vyzerať? Bude mať jeho farbu očí a zamatový hlas. Jeho úsmev a dobré srdiečko? Bude, som o tom presvedčená po mne nemá zdediť čo. Prinútila som svoje nohy odkráčať domov, s jahodovým čajom som sa zakrútila do deky na sestrinej posteli a pohľadom som hypnotizovala kufor. Zajtra odlietam do Londýna. Po týždni ma príde navštíviť sestra. Oslávime Liamove narodeniny a potom sa rozhodnem. Zaspala som, na druhé ráno som sa rozlúčila s mamou a Riou a so strachom som nastúpila do lietadla. 

Po polroku vzťahu s Liamom sme sa nasťahovali do vlastného. Malý domček o ulicu ďalej od Barby a Zayna.
Dvojhodinový let Poprad-Londýn som nervózne poskakovala na sedadle, letuška sa ma niekoľkokrát opýtala, či mi je dobre, či niečo nechcem alebo či niečo nepotrebujem.
Keď som ju po desiatykrát upokojila, že som v poriadku, nechala ma na pokoji a ja som sa mohla sústrediť na svoje myšlienky, rozptýlené v každom zákutí mojej nervóznej mysle.
Prílet bol ohlásený na tretiu hodinu popoludní a presne o tri desať som s kufrom vyšla do letiskovej haly, kde ma mal čakať Liam.
Rozhliadala som sa po okolí, zopár dievčat ma spoznalo a s úsmevom sa mi prihovorilo, či ja som tou priateľkou Liama Payna. Ubezpečila som ich, že áno, podpísala som sa im na letenku, aj keď neviem, prečo chceli podpis odo mňa.
„Ajč, Jaja!“ začula som zrazu známy hlas a otočila som sa smerom odkiaľ prichádzal. „Jaja, poď sem.“ Pri stĺpe stál Zayn, na hlave mal klobúk, tmavé okuliare a oblečenie, aké by som si na ňom nikdy nevedela predstaviť.
„Nemal po mňa prísť Liam?“ podala som mu kufor, ktorý mi vzal a kráčal smerom k podzemnej garáži.
„Mal, ale pred hodinou musel narýchlo odísť domov. Myslím, že niečo sa deje s Nicole. Alebo s Ruth? Netuším a je mi to jedno, ja som mal pokyn vyzdvihnúť ta na letisku a bezpečne odviesť domov.“ Zasmial sa, odomkol auto a naložil doň kufor. „Zastavíme sa ešte po kávu, Barby varila obed, takže rátaj s tým, že ťa donutí jesť u nás. A keďže ty si doma nebola, navarené zjavne nemáte, lebo Liam bol celé dni u nás.“ Schuti sa zasmial, naštartoval a na jednotke vyšiel z podzemnej.
Pár odbočiek, niekoľko križovatiek a parkoval pred Starbucks, z priečinku na rukavice vybral svoju peňaženku, nasadil si na hlavu klobúk, vystúpil a kým za sebou zavrel dvere, s úškrnom sa ma opýtal, či chcem kávu ako vždy.
„Ehm...radšej bez kofeínovú, Zayn. Vďaka.“ Áno, zamračil sa a jeho nechápavý pohľad mi dal jasne najavo, že len čo sa vráti, bude sa ma pýtať, prečo chcem kávu bez kofeínu, ale aj tak prikývol a zavrel.
Zaynovo Bentley pútalo pozornosť ľudí, fanynky si ho fotili a ja som si z kabelky vytiahla veľké okuliare. Nechcela som, aby ma v tom aute spoznali, zase by sa niečo písalo a v situácii v akej som teraz by sa mi to vážne nehodilo.
„Bez kofeínová káva, tri sedemdesiat, Jaja. Je to viac než pollibru drahšia, než normálna. Pýtam sa, prečo? Prečo, keď neobsahuje kofeín a podľa toho ako vonia, to je teda riadne nechutné.“ Zľakla som sa. Vážne som sa Zayna zľakla a on, pozorný chlapec, si to všimol. „A teraz spusť. Prečo bez kofeínu? A prečo si sa ma zľakla? A čo tie okuliare?“
„Nie si trochu zvedavý, Malik? Odvez ma domov, prosím. Potrebujem sprchu a pohodlnejšie oblečenie. Potom ti možno všetko poviem.“ Nie, nepoviem, ale on dovtedy zabudne na to, čo sa ma pýtal a dá mi pokoj, pretože ak by som mu povedala, že som tehotná, mal by komentáre aby som to Liamovi povedala, aby som sa s ním o tom porozprávala.
„Si podráždená.“ Skonštatoval, prikývla som a napila som sa kávy. FUJ! Fuj, fuj a ešte raz fuj! To vážne nemôže chutiť trochu lepšie?
„Do polhodinky prídem, Zayn. A ďakujem.“ S úsmevom som si od neho vzala podávaný kufor, z kabelky som vytiahla kľúče a keď Zayn vycúval z našej príjazdovej cesty, pokývala som mu.
Dom bol prázdny, tichý a taký veľký. Nepáčilo sa mi to a tak moje prvé kroky viedli ku CD-prehrávaču kde som z veľkej ponuky cédečiek vybrala jedno z mojich obľúbených.
Rozozneli sa tóny A Team od Eda Sheerana, kľudnejšie som sa nadýchla a kufor som vytrepala na poschodie, do spálne, kde som ho položila na posteľ a rozzipsovala.
Pred odletom som si veci vyprala, teraz som ich už len poukladala do skrine, z druhej som si vytiahla osušku a prešla som do priestrannej kúpelne, bielej, s kachličkami s nádychom fialovej.
Horúca sprcha uvolnila moje svaly, husté vlasy som mala bezpečne stiahnuté v drdole, nechcela som ich umývať. Ešte nie, nie je to nutné a bez umývania vydržia aj štyri dni.
Can you make a small performance with using a buzzer?... tón zvonenia ma upozorňoval, že mi volá Baška, omotala som teda okolo seba osušku a rýchlo prijala hovor, kým to ona na druhej strane linky nezrušila.
„Čo moja?“ prihovorila som sa jej slovensky.
„Kedy prídeš? Mám zohrievať obed? Si už na ceste?“ vychrlila na mňa otázky v angličtine, ani si to ona sama neuvedomovala.
„Teraz som vyšla spod sprchy, daj mi ešte tak polhodinky, zlatko, dobre? Poponáhľam sa.“ Musela som sa usmiať na svoj odraz v zrkadle.
„Pol hodinky. Ani o minútu viac. Vidíme sa.“ Zrušila hovor a ja som mobil hodila na prádelník.
Z poličky s krémami som vzala telové mlieko s vôňou vaniliek a škorice, prešla som do spálne a zhodila zo seba osušku.
Natrela som sa telovým mliekom, vôňa sa miešala s osviežovačom vzduchu, ktorú som mala schovanú pod skrinkou a ja som sa pristihla, že s myšlienkami na malé dieťatko, ktoré mi rástlo pod srdcom si natieram pravú nohu už asi tretíkrát.
„Upokoj sa, Jaroslava. Upokoj. Všetko bude v poriadku, nikomu sa nič nestane, povieš to Paynovi a budete jedna veľká šťastná rodinka.“ Nahovárala som si, no ani ja sama som svojim slovám neverila.
Otvorila som skriňu, obliekla si spodné prádlo a s prižmúrenými očami som prechádzala po oblečení zavesenom na vešiakoch, hľadala som vhodnú kombináciu na letný londýnsky podvečer, ktorý sa nezadržateľne blížil.
Nakoniec som siahla po pohodlných čiernych legínach, bielom tielku a o číslo väčšej károvanej košeli, ktorú som si v páse zaviazala na uzlík. Make-up som si nerozmazala, nemusela som ho teda upravovať, husté kučery som si rozpustila z pevného drdola a prehrabla som ich prstami.
Do športovej converse taštičky, ktorú som pred pár rokmi zhabala Di, som si zbalila peňaženku, mobil a doklady. Dom som poriadne zamkla, kľúče som hodila do tašky a vydala som sa na krátku cestu ku svojej druhej rodine.
„Je otvorené, Ajč.“ Zakričal Zayn, vošla som teda do ich domu, kde rozvoniavalo pečené kura, zemiaky a dusená zelenina.
Prešla som do kuchyne, Baška mala vlasy vyčesané a pripnuté hnedým štipcom, na perách jej svietil úsmev a na sebe mala len letné šaty.
„Ajč, zlatko.“ Objala ma a ukázala na sporák. „Varila som, dúfam teda, že si poriadne hladná.“ Nakukla som do hrncov, ale môj žalúdok sa nepríjemne skrútil a zaprotestoval.
„Ehm, Baš, myslím, že veľa toho nezjem.“ Zamračila som sa, no okamžite som jej venovala jeden úsmev, aby sa nezľakla, že je niečo zle. „Kde je Zayn a Cindy?“ hlavou kývla k obývačke, otočila sa späť k sporáku a vzala do ruky varechu.
Prešla som teda úzkou chodbou do obývačky, kde som našla len rozhádzané hračky a dvere vedúce na terasu dokorán otvorené. „Zayn?“ overovala som si, či je na záhrade.
„Príď tu, Ajč. A prosím ťa, dones mi to fialové vedierko, ktoré je na stole.“ Poobzerala som sa po obývačke, na jedálenskom stole bolo niekoľko hračiek a medzi nimi svietilo veľké fialové vedierko s motívom Spongeboba.
Vyšla som na slnkom zaliatu záhradu, Zayn sedel pri pieskovisku, Cindy sedela na piesku a malou žltou lopatkou šermovala okolo seba a nahlas sa smiala.
„Za ten týždeň teda vyrástla.“ Sadla som si k Zaynovi, malej Cindy som podala vedierko, ktoré okamžite hodila na druhý koniec pieskoviska, nemotorne vstala na drobné nôžky a precupitala cez pieskovisko, zohla sa po vedierko a so šťastným smiechom sa otočila k nám dvom.
„Už mi vysvetlíš, prečo káva bez kofeínu?“ Zayn nezabudol a teraz keď začal, už sa odbiť nedá.
„Zayn, myslím, že to nie je téma...“
„Jaja, poznám ťa už nejaký ten rok. Viem, že sa niečo deje. Nie som sprostý.“ Uškrnul sa. „Som Zayn Malik, tak hovor.“ Vyplazil na mňa jazyk a otočil sa ku svojej dcérke, ktorá sa neodbitným udieraním Zayna lopatkou po nohe dožadovala pozornosti. „No áno, princeznička, čo si želáš?“ pritiahol si ju k sebe a pobozkal ju na bacuľaté líčko.
„Opta!“ ukázala na dúhovú nafukovaciu loptu, ktorá ležala opodial. „Ať! Opta!“ chcela sa hrať, Zayn ju vybral z pieskoviska, oprášil jej šatočky a nechal ju, nech si po loptičku prejde sama.
„No. Odpovieš mi?“ znova sa venoval mne.
„Nie je to také ľahké, Zayn.“ Pozrela som mu do očí, no to som robiť nemala. Veľké hnedé oči ma doslova prebodávali, hľadeli mi do útrob duše a ja som zrazu nerozmýšľala. „Som tehotná.“ Šokovane som si prikryla rukou ústa a čakala na jeho reakciu.
„Vedel som to.“ Pousmial sa, jemne hodil loptu naspäť Cindy a opäť sa pozrel na mňa. „Tušil som, že to bude toto, len som to chcel počuť od teba. A čo budeš teraz robiť? Payne o tom už vie? Ako reagoval?“
„Si prvý, komu som to povedala, Zayn. Neviem... Netuším, ako to mám Liamovi oznámiť. Neviem, či chce dieťa. Či je naň pripravený. Či to nenaruší jeho kariéru.“ Zamračil sa, nechápavo nadvihol obočie a priložil mi dlaň na čelo, ako keď sa zisťuje, či nemáš teplotu.
„Jaja, pozri sa na mňa a Bašku. Cindy má štrnásť mesiacov, neplánovali sme, že ju budeme mať a narušila nejak chod mojej kariéry? Nie.“ Namietal.
„Ale...“
„Keď zvládam výchovu malého dieťaťa ja, Paynovi to pôjde ako po masle. Je úplne iný, než som ja a myslím si, že ja som dobrý otec. Som so svojou rodinou tak často, ako to len ide a zatiaľ sa mi Barby nesťažovala.“ Usmial sa.
„Ja viem, ale ako vravíš, Liam nie je ty. Neviem, ako on bude reagovať na moje tehotenstvo. Neviem, či náhodou nebude chcieť kvôli tomu odísť zo skupiny. A vieš, že ja ho nedokážem postaviť pred to, aby si vybral medzi rodinou a prácou. Viem, že práca je pre neho dôležitá rovnako ako dýchanie.“ Zayn s ľahkým úsmevom pokrútil hlavou, vstal a podal mi ruku. Vytiahol ma na nohy a okamžite si ma pritiahol k sebe a pevne ma stisol v objatí.
„Viem, že čokoľvek urobíš, urobíš to správne, Ajč.“ Vtisol mi bozk do vlasov, pustil ma a zohol sa po dcérku. „Tak poď drobec, maminka uvarila papať. Upiekla tatinovi kurča, teraz ťa naučím, že kurča chutí dokonalo na hocaký spôsob.“ Vzal ju do náruče, Cindy ho objala okolo krku a so smiechom ukazovala niekam za Zayna. „Tata, Evin! Ujsov Evin!“ pozrela som smerom, kam ukazovala. Na strome na záhrade sedel sivý holub.
„Áno, princezná. Louisov Kevin. Teraz ideme papať.“ Vykročil s ňou dovnútra a ja som ho mlčky nasledovala.
„Myslela som, že ten obed budem musieť presunúť na terasu. Čo ste tam tak dlho robili?“ Baška už prestrela na stôl, uprostred stála polievková misa, z ktorej sa parilo.
„Baš, ale ja vážne nechcem veľa, jasne?“ upozornila som ju, keď do ruky vzala môj tanier a naberala polievku na varechu.
„Zješ koľko ti naberiem.“ Zasmiala sa, položila predo mňa tanier a čakala, kým začnem jesť.
Jedna lyžica. Druhá, tretia. Žalúdok znova zaprotestoval, ale nútila som sa pokojne jesť. 
„Jaja, si okey?“ zo sústredenia ma vyrušil Zayn, keď ma chytil za ruku.
„Ehm... Myslím, že...“ naplo ma a ja som sa radšej poponáhľala na poschodie, kde mali toaletu. „Už mi bude dobre, Baši, len asi nebudem obedovať, prepáč.“ Zahľadela som sa na kamarátku, ktorá stála opretá o zárubňu.
„V ktorom mesiaci si? Alebo týždni?“ usmiala sa a vytiahla z kozmetickej skrinky zubnú kefku, aby som si mohla vyčistiť zuby.
„Končím tretí mesiac.“ Pustila som si vodu a na kefku som naniesla malú bodku Colgate pasty.
„Liam sa teší?“ pokrútila som hlavou, nevie o tom.
Baška ma viac nemučila otázkami, dovolila mi na chvíľku si ľahnúť v hosťovskej izbe, zobudil ma až pohyb na posteli, kedy som sa prebrala a keď som sa otočila na druhý bok, zbadala som najskôr jeho hnedé oči a hneď potom široký úsmev.
„Chýbala si mi, kráska.“ Pobozkal ma, ľahol si a pritiahol si ma na hruď. „Aká bola cesta? Doma je všetko v poriadku?“ vyzvedal a ja som len nemo prikyvovala na jeho vyslovené otázky.
Na chvíľku stíchol, jeho telo sa automaticky naplo a ja som očakávala presne tú otázku, ktorú mi položil. „Čo sa deje?“
Sadla som si, nohy som si zložila do tureckého sedu, narovnala som sa a zhlboka som sa nadýchla. 
Ako mu to poviem? Pôjdem okľukou? Alebo mu to poviem narovinu? A čo tak tehotenský...nie, ten ostal doma.
„Jajuš, prosím ťa nenapínaj ma toľko.“ Liam si tiež sadol, posunul sa ku mne, objal ma a tvár si schoval do priehlbiny na mojom krku. „Láska, čo je zle?“ teraz si bude myslieť len to najhoršie. 
„Liam... Ja-„ hlas mi hneď na začiatku zlyhal a ja som v očiach ucítila slzy. „Pamätáš si, keď som ti volala, že musím ísť na vyšetrenie k doktorovi?“ prudko zodvihol hlavu a v očiach mal neopísateľný strach.
„Si chorá? Je ti niečo? Niečo vážen? NENAPÍNAJ MA TOĽKO!“ zvýšil hlas a ja som vedela, že on to tak nemyslí. Je len nervózny. Bojí sa.
„Liam, som tehotná.“ Šepla som rozklepaným hlasom a čakala som na najhoršie. Ale to čo prišlo prekonalo moje očakávania.
Liam vyskočil na nohy, rozšírené zreničky hnedých očiek uprel na mňa, pohľadom preskakoval z môjho bruška do očí a naspäť. 
Stál tam minútu? Dve? Možno aj desať minút. Dýchal plytko, rýchlo a prekvapene habkal.
„Ja... Nie ty!“ ukázal na moje bruško. „My dvaja... Dieťa?“ ak by som nebola taká nervózna a vydesená, asi by som ho rozpučila, pretože vyzeral ako dezorientované šteniatko.
Náhle sa prudko otočil, otvoril dvere a s hlasným smiechom utekal dole schodmi. „JA BUDEM OTCOM!“ radostne skríkol dole, odkiaľ sa ozval už len smiech našich priateľov a Zaynovo pokojné:
„My vieme.“

O rok neskôr

„Miláčik, kde sú tie pásikavé dupačky, ktoré nám kúpil Louis?“
„V bielizníku.“
„A to tričko s írskym škriatkom?“
„Ale veď tričko s Niallovou podobizňou malý nemá.“ So smiechom som nakukla do spálne, kde Liam balil kufor na dovolenku.
„Láska...“ hodil na mňa vyčítavý pohľad.
„Tiež v bielizníku, zlatko, kde inde?“
Bol nervózny. Znova nervóznejší než ja, ale tešil sa na rodinnú dovolenku viac, než kedykoľvek predtým.
Malý James spinkal v postelke v obývačke a detská vysielačka nám len prehrávala jeho spokojné odfukovanie.
Spinkal pokojne, ani si neuvedomoval, čo sa okolo neho deje a ja som sa bála letieť lietadlom na tak dlhú trasu s polročným dieťatkom .
„A moje plavky si nevidela?“ dobre, Liam sa od narodenia nášho syna správal ako typický otec – nevedel, kde sú jeho veci, bol roztržitý a robil niekoľko vecí naraz, pretože ma chcel ušetriť od viacerých domácich prác, akou napríklad bolo balenie kufrov na dovolenku.
„Liam, choď k malému a daj mu papať.“ Vypla som vysielačku, pretože sa z nej ozýval plač. „Ja to dobalím. A upokoj sa, nebuď nervózny, pretože nikam nepôjdeme.“

„Ste si istí, že to zvládnete?“ pýtala sa Di, keď sa s nami prišli rozlúčiť v deň odletu. „Ak chcete, o malého sa postarám, veď je na mňa zvyknutý.“
„Chceme to risknúť. Keď sa to nebude tak zvládnuť, vrátime sa skôr. Ale chceme ísť spolu, ako rodina.“
„Prakticky rodinou ešte stále nie ste, nie? Ešte nie si Paynová.“ Namietal Louis so smiechom.
„Daj si facku, Tommo.“ Okríkla ho Barby. „Sú rodinou rovnako ako ty s Eleanor s malým Tomim.“
„Dobre. Dobre, dobre, dobre. Nezačnite sa zase hádať.“ Zasmiala som sa. „Musíme ísť, lietadlo odlieta o dve a pol hodiny a aj prídeme neskoro, nebudú na nás čakať.
„Prečo nie? Keď som letel s El na dovolenku, čakali na nás.“ Znova prehovoril Tommo.
„Mali ste súkromné lietadlo, Tomlinson.“ Obula sa doň Baška. Znova.
„NO TAK!!“ skríkla som, no tichšie, lebo James znova spinkal. „Dávajte na seba pozor, opatrujte sa, napíšem vám, keď pristaneme.“ Postupne som každého z nich objala.
„Ak by sa niečo dialo, volaj. Mám voľno, prídem za vami.“ Núkala sa Di.
„Diane! My to zvládneme.“ Ubezpečil ju Liam. „Viem, že nemáš čo robiť, ale Niall sa čoskoro vráti. Tak kľud, jasne?“ objal ju a otvoril dvere spolujazdca. „Láska, nasadáme.“ Pozrel na mňa.
Ešte raz som sa pohľadom rozlúčila s priateľmi, až potom som nasadla do auta.
Pri odlete držal Liam Jamesa pevne v náručí, prikryl mu ušká, tak ako na to upozorňovali stewardi a ja som cez okienko sledovala vzďaľujúci sa povrch Anglicka.
Lietadlo smerovalo do ďalekého Miami, let trval dlho a ja som mala čas uvedomiť si, že ak by som vtedy pred rokom od Liama odišla, nikdy by som neprišla na to, že je z neho dokonalý partner, no čo je najdôležitejšie, je to perfektný a starostlivý otec, ktorý si dokáže rozdeliť čas medzi veci, čo miluje – medzi rodinu a svoju prácu, ktorá je zároveň jeho najväčším koníčkom.