Jednodielka, rozdelená na viac... komentárik mi necháte? pls :)
Zayn
Sedel som na parkovisku pred školou a drzo som
medzi ukazovákom a stredným palcom krútil zapálenú cigaretu. Je mi jedno, že
som priamo pred školou, že sedím pod riaditeľovými oknami a on už určite sedí
pri káve a pozoruje ma. Jemu to bolo jedno tiež. Venoval sa len futbalistom a
roztlieskávačkám. Oni boli dôležití, oni získavali pre jeho školu poháre a
trofeje. Riaditeľova odmena pre hráčov boli roztlieskávačky. Jedine futbalisti
mohli chodiť na ich tréningy, jedine oni sa na nich mohli pozerať a obdivovať ich.
Tie krásne tváre, tie dobré postavy, všetky boli ako modelky, ale jedna z nich
bola najdokonalejšia. Hnedé rovné vlasy jej padali pod lopatky. Pri každom
zasvietení slniečka na nich, odrážali červené odlesky ako nejaký drahokam. Jej
úsmev ma oslňoval každé ráno, tak ako aj dnes. Vystúpila z červenej audi,
napravila si krátku sukničku a z predného sedadla vzala univerzitnú bundu,
ktorú si obliekla. Bola pánska, vyzerala presne ako tá moja. Škoda len, že ja
som ju nenosil, nikdy som sa neradil medzi lídrov školy. Rozbili si zo mňa
vtipy, utláčali ma, ak som sa nejako chcel presadiť potlačili do úzadia môj
názor a z vedľajšej lavice vybrali nejakého futbalistu. Pri obede som
nedostával porcie naviac, nemohol som sa predbehnúť v rade ako oni, nemohol som
získať jej srdce. Bol som len malý, nenápadný chlapec, ktorý v ničom nevynikal.
„ Dobré ráno Jawaad.“ Môj priateľ Danny. Jeho
brat bol tiež futbalista, no Dan bol môj kamarát, moja spojka a jediný človek,
ktorý ma v tejto hlúpej škole chápal.
„ Dáš si?“ Kývol som hlavou a otočil som k nemu
pokrčený balíček cigariet, teda zvyšku ktorý tam ostal.
„ Že ťa to ešte baví.“ Odmietol, kývol hlavou na
pozdrav skupine stojacej pár metrov od nás. Jeho brat Ant, Mike, Jenifer a
Barby. Tá Barby, z ktorej som nemohol spustiť oči. Mike jej frajer, stál vedľa
nej uhládzaj jej gaštanové vlasy, rukou pohladil lem sukničky, pobozkal ju na
líce a potom sa spolu s Antom začali smiať na celé parkovisko. Potiahol som si
posledný krát a zoskočil som z múrika.
„ Ideme nie?“ Danny vstal a nasledoval ma.
Nebavili sme sa o úlohách na dnešný deň, nebavili sme sa o ničom, obaja sme
mali radi to ticho, ktoré nastalo vždy, keď som vošli do školy.
„ Uvidíme sa na algebre, drž mi miesto.“ Kývol
som mu na pozdrav a vybral som sa na hodinu angličtiny s pánom Crockom. Zadná
lavica bola vždy moja, v triede som bol prvý, posadil som sa a z batohu
som vytiahol knihu a skicár s ceruzkou. Mal som chuť kresliť, čarbal som náčry
do skicáru, hral som sa s tieňmi a kreslil som Barby, sediacu v prvej lavici.
Jej vlasy, oči a jemné rúčky. Profesor si ma nevšímal, vysvetľoval nejakú novú
látku, celú hodinu písal na tabuľu, na konci nám zadal niekoľko stranový
príklad na víkend a s úškrnom, ako veľa roboty nám dal, odišiel. Počkal som,
kým sa trieda vyprázdni od futbalistov. Chcel som sa zastaviť pri Barby a
povedať jej aspoň obyčajné ahoj. Zbalil som si veci, kráčal ku nej, ale
predbehol ma Mike. Zazrel na mňa, tak som ho len obišiel a započul som pár jeho
viet, kým som vychádzal z triedy.
„ Naši odchádzajú na víkend do hôr, prídeš ku
mne. Spravíme si romantický večer.“ Mračil som sa, na chodbe som narazil do
Anta, vyslúžil som si buchnát do ramena od nejakého blondiaka a radšej som sa
vybral k triede za Dannym.
Algebra mala byť ďalšia hodina, nechcelo sa mi,
vytiahol som Dannyho von, zapálil som si a potom som šiel domov. Dan so mnou,
plán bol náhodný skype s nejakými babami. Zabavíme sa.
Barby
„ Oh ty dobrosrdečný človek Barby, čo ťa to
včera napadlo?“ Prisadol si ku mne na trávnik Ant. Mike ani Jenifer dnes na
tréningu neboli, obaja včera darovali krv, Jen nemusela prísť na náš tréning a
Mikovi bolo zle, ostal doma. Nedostatok červených krviniek. Sľúbili sme si dnes
romantický večer, teším sa. Doplníme červené, a možno to konečne príde, konečne
sa oddám chlapcovi, ktorý si to zaslúži.
„ Neviem, proste som nechcela aby z toho mali
problém, keď sa ulievame mi, stále nás niekto podrží.“ Obraňovala som svoju
včerajšiu reakciu na otázku profesora algebry
„Kde je pán Malik s pánom Riachom?“ Pýtal sa profesor, prišlo mi chlapcov ľúto.
Automaticky som zalovila v pamäti po dobrej výhovorke a postavila som sa.
„ Ospravedlňte ich pán Miles, Zaynovi prišlo
zle, chcel ísť domov a keďže dnes je piatok a ošetrovňa je v tieto dni
zatvorená odišli domov bez dovolenia. Je to len posledná hodina.“ Usmiala som
sa svojím úsmevom, ktorý zmohol každého, profesor Miles len pokrútil hlavou,
tak ako moji ostatní spolužiaci a začal sa venovať výkladu novej látky.
„ Neznášam toho pakistánca, je to taký idiot.
Myslí si, že ak jeho matka je Angličanka a otec pakistánec on si môže len tak
napochodovať do anglickej školy a učiť sa tu s nami.“ Hundral Ant, vôbec som ho
ale nechápala. Jeho brat Danny sa s Zaynom kamaráti, sú veľmi dobrý priatelia,
prečo ho nemôže rešpektovať aj on?
„ Nemohol by si prestať? Má britské občianstvo?
Má, neviem čo viac riešiš. On ťa nerieši, on do teba nerýpe nechaj ho tak.“
Odbila som ho a keď som konečne zbadala zvyšok dievčat, ochotne som sa
postavila a kráčala im naproti.
„ Uvidíme sa v pondelok v škole, maj sa Ant.“
Zakývala som mu, pridala do poklusu a viac som sa incidentom nezaoberala.
Pondelňajšie ráno bolo niečím iné. Slniečko
vykúkalo spod typických anglických mrakov, usmievalo sa. Obliekla som si
uniformu, tenisky a baseballeovú bundu, tak ako vždy. Naštartovala som, cestou
som vyzdvihla Jenifer a ďalší týždeň školy sa mohol začať.
Hodina angličtiny prebehla rýchlo, profesor
skúšal. Schytal to Ant, ale keďže mali cez víkend zápas, nedostal žiadnu
známku. Pre dobro veci vyvoval k tabuli profesor aj Dannyho, ten dostal B +,
pretože sa počas odpovede začal tak smiať, že nemohol prestať. Pootočila som sa
k Zaynovi sediacemu úplne vzadu. Aj on sa smial, pod rukami skrýval nejaký
zošit a keď si všimol, že sa na neho dívam zbledol, zošit odložil a venoval sa
knihe angličtiny.
„ Počkajte ma v jedálni, hodím si ešte veci do
skrinky.“ Vtisla som bozk Mikeovi, Na líčko jeden Jenifer a sama som kráčala
davom k skrinke.
„ Taliančinu mi netreba, algebru áno,
účtovníctvo a telesnú tiež.“ Prehrabávala som obsah svojej skrinky, jedným
očkom som kontrolovala svoj makeup na malom ružovom zrkadielku prilepenom v
skrinke.
„ Prečo si to urobila?“ Trochu som sa odklonila
a jeho veľká ruka zatvorila dvierka mojej skrinky.
„ Čo tým myslíš?“ Nemôžem mu povedať len Bolo mi
ťa ľúto, preto.
„ Prečo si mňa a Dannyho ospravedlnila z
hodiny?“ Zdá sa mi to alebo je totálne v rozpakoch?
„ Pretože ste moji spoluž..“ Objavil sa Ant.
„ Kde si tak dlho? Mike nechce začať obedovať
bez teba Barby, poď už.“ Postavil sa medzi mňa a Zayna a hlavou naznačil smer k
jedálni. Nerozlúčili sme sa, ak by som bola sama uričte b som mu to vysvetlila,
takto sme sa nedostali k ničomu. Vážne som nechápala prečo ho tak nikto nemá
rád. Vyzerá milo, má krásne oči a ten jeho úsmev. Neprestala som sa neho
myslieť ani keď som sedela vedľa Mikea. Sedeli s Dannym na druhej strane
jedálne, potichu jedli svoj obed,
Mike niečo rozprával, smial sa a spolu s Jenifer
rýpal do Anta, tak ako každý obed. Zvyšok futbalového družstva si prisadlo na
voľné miesta nášho veľkého, dlhého stola. Hluk, grganie a pretekanie sa v
jedení mastných hranoliek.
„ a počul som, že sa náš pakistánec obšmietal
kolo tvojho dievčaťa.“ Počula som vetu, zrazu som pocítila silný styk na
zápästí. Mike ma chytil tak silno až som bola presvedčená o tom, že budem mať
modrinu.
„ Čo chcel ten miešanec? Barby?“ Otočila som sa
k nemu tvárov a nadvihla som obočie.
„ Normálne sme sa rozprávali, o škole a tak, nič
viac.“ Chcela som ho odbiť, byť zlá a brániť spolužiaka, ale ako? Ako sa môžem
postaviť kapitánovi nášho futbalového tímu? Nemôžem, stratila by som miesto
hlavnej roztlieskávačky, líderky školy a nebola by som to ja. Prepáč Zayn
Jawaad Malik, ty za to nemôžeš. Povedala som si v duchu a prísne som samej sebe
zakázala dívať sa k ich stolu, nechcem mať problémy.
Zayn
Myslel som na ňu a jej hnedé očká. Ako sa na mňa pri tej skrinke pozrela, ako si
rúčkou odhrnula neposlušné vlásky z čela . Nemôžem ju milovať, je to predsa Barby, ona patrí
s kapitánovi tímu, ona je Mikeova a jeden bez druhého sa ani
nepohnú. Majú spolu tréningy, šatne
hneď vedľa seba. Ako pri ňom ako vyzerám ja? Malý čiernovlasý chlapec
s tmavšou pokožkou a veľkými hnedými očami. Žiaden športovec, len
obyčajný chlapec z Bradfordu s zlou povesťou a žiadnymi kamarátmi. Chcel som byť učiteľ angličtiny, on bude
známi futbalista, koho si asi Barby vyberie?
Nevnímal som Dannyho komentovanie dnešného obeda. Zemiaková kaša
a fašírky? Hnusné, nechutné a nejedlé.
„ Musím ísť za bratom, má moje kľúče od auta a končí
už teraz, počkáš ma pred učebňou?“ Prikývol som, vzal som si aj jeho tácku
s nedojedeným obedom a kráčal som k stojanom. Odnesiem to,
prejdem okolo stola kde sedí ona a potom zmiznem na poslednú hodinu. Kým som čakal až sa dostanem na rad, očami
som hľadal jej roztomilú tváričku a krásny úsmev. Zrazu som pocítil niekoho dlaň na mojom
ramene.
„ Spravila som to preto, lebo si môj spolužiak
a spolužiaci si majú pomáhať nie?“ Nechápal som.
„ Si rozttlieskavačka ja outsider prečo by sme si mali
pomáhať?“ Namietal som, no po jej odpovedi som ostal zahanbený ako nikdy.
„ To znamená, že ty by si mi nepomohol len preto, že som
roztlieskávačka?“ Toto som pokašľal, ale
tak to bolo. Nemali sme sa radi, oni
nemali radi mňa, prečo by som mal niekomu pomáhať? Hoci, pre jej krásny úsmev
by som spravil čokoľvek.
„ Nie, to som nepovedal, chcel som... au čo to robíš?“
Niekto do mňa zozadu silno štopol.
Baseballová bunda? Čo iné som mohol čakať.
„ Robíš si srandu Malik? Vypadni od mojej frajerky?“ Zrazu okolo mňa stál tucet futbalistov na čele
s Mikeom.
„ Pakistánsky chlapec, čo to robíš? Chceš mať problém?“ Bol som v pasci,
Babry sa na mňa previnilo dívala, ale jej chyba to nebola.
„ N-nechcem, len stojím v rade a Babry vedľa
mňa.“ Jej meno som zdôraznil, aj keď som vedel, že za toto dostanem výprask ak
sa nestiahnem.
„ Viac to nerob!“
Päsťou tresol do tácok, ktoré som dral v rukách. Nedojedený obed sa
rozčapil na mojom sivom svetri, časť mi
kvapkala na topánku, a kúsok som mal na vlasoch. Celá jedáleň vrátane futbalistov a Mikea
sa smiala. Vo vnútri som vrel, mal som
chuť mu vraziť do zubov.
„ Malik ešte raz
sa ozveš k mojej priateľke vlastnými rukami ťa zmastím tak, že ťa vlastná
matka nepozná.“ Vyprovokoval ma, išlo to do extrémov a ja som mal
adrenalín rád. Trochu som ho odsunul
nabok, za ním stála Barby a v očiach mala strach.
„ Vyzeráš dobre Barby, dnes sa mi veľmi páčiš.“ Ja som to povedal? Ja som to vážne
vyslovil? Cítil som ako mi horia líca,
ako ma Mike chytil za límec svetra a vyzdvihol ma do vzduchu.
„Dobijem ťa ako psa ty drzý miešanec!“ Kričal,
stále sme stáli v strede kruhu futbalistov, až kým sa dovnútra
nepredrala pani Jaxonová. Malá,
sivovlasá učiteľka, pred ktorou mal rešpekt nejeden žiak tento školy, aj Mike.
„ Všetci do svojich tried! Dávno zvonilo! Mike zložte
toho chlapca na zem, a odkráčajte do svojej triedy.
„ Po škole
pakistánec!“ zašomral Mike, vedel som,
že je zle. Dostanem výprask. Nemám šancu oproti jeho svalom. Keď okolo mňa prechádzala Babry naznačila
perami prepáč a odišla za svojím
priateľom. Čo teraz? Pôjdem zadným vchodom? Alebo pôjdem domov už teraz? Pani
jaxonová ma prekukla.
„ Pán Malik ani neuvažujte nad skorším odchodom, sama Vás
prídem skontrolovať na hodinu a choďte sa umyť.“ Prikývol som a rýchlym krokom som sa
vybral k záchodom. V hlave mi blúdila len
jedna jediná myšlienka máš problém Malik, bude to
bolieť. Ani to že si Pakistanec, hrdý na
svoj pôvod, nebolí a urážajú ťa,
nebolí tak ako to, čo príde po tejto hodine.
Pokračovanie - zajtra? :)
Zajtra?!?!? hneď teraz!! veď to je dokonalosť!!! :) och, milujem to!!! teším sa na ďalšiu!! :)
OdpovedaťOdstrániťZlaté to je :)
OdpovedaťOdstrániťwau..neviem sa dočkať pokračovania :)
OdpovedaťOdstrániťNiééé,zajtra ?? Jóój ! ´:D Ale nie,nádhera,úžas a svelá myšlienka,ktorá ma prekvapila ako vždy v podaní tvojej tvorby. Krása,pokračuj. Teším sa na ďalší diel ;) xx
OdpovedaťOdstrániťZajtra? Hneď! :) Ľúbim to veľmi :) Zayna mi je tak ľúto, uf :'( :D veľmi sa teším na ďalšiu časť, perfektné to je ;)
OdpovedaťOdstrániťprosím ťa daj už dalšiu ja nevydržím :D je to uplne suprové :))
OdpovedaťOdstrániťwow dalsiu ! :)
OdpovedaťOdstrániťpáni :D úplne úžasné :D je mi Zayna ľúto...iba pre jeho pôvod ho takto šikanovať...chudáčik :-(
OdpovedaťOdstrániť