nedeľa 12. augusta 2012

She knows my name 1.



 Jednodielka, rozdelená na viac... komentárik mi necháte? pls :) 



Zayn


Sedel som na parkovisku pred školou a drzo som medzi ukazovákom a stredným palcom krútil zapálenú cigaretu. Je mi jedno, že som priamo pred školou, že sedím pod riaditeľovými oknami a on už určite sedí pri káve a pozoruje ma. Jemu to bolo jedno tiež. Venoval sa len futbalistom a roztlieskávačkám. Oni boli dôležití, oni získavali pre jeho školu poháre a trofeje. Riaditeľova odmena pre hráčov boli roztlieskávačky. Jedine futbalisti mohli chodiť na ich tréningy, jedine oni sa na nich mohli pozerať a obdivovať ich. Tie krásne tváre, tie dobré postavy, všetky boli ako modelky, ale jedna z nich bola najdokonalejšia. Hnedé rovné vlasy jej padali pod lopatky. Pri každom zasvietení slniečka na nich, odrážali červené odlesky ako nejaký drahokam. Jej úsmev ma oslňoval každé ráno, tak ako aj dnes. Vystúpila z červenej audi, napravila si krátku sukničku a z predného sedadla vzala univerzitnú bundu, ktorú si obliekla. Bola pánska, vyzerala presne ako tá moja. Škoda len, že ja som ju nenosil, nikdy som sa neradil medzi lídrov školy. Rozbili si zo mňa vtipy, utláčali ma, ak som sa nejako chcel presadiť potlačili do úzadia môj názor a z vedľajšej lavice vybrali nejakého futbalistu. Pri obede som nedostával porcie naviac, nemohol som sa predbehnúť v rade ako oni, nemohol som získať jej srdce. Bol som len malý, nenápadný chlapec, ktorý v ničom nevynikal. 


„ Dobré ráno Jawaad.“ Môj priateľ Danny. Jeho brat bol tiež futbalista, no Dan bol môj kamarát, moja spojka a jediný človek, ktorý ma v tejto hlúpej škole chápal. 
„ Dáš si?“ Kývol som hlavou a otočil som k nemu pokrčený balíček cigariet, teda zvyšku ktorý tam ostal. 
„ Že ťa to ešte baví.“ Odmietol, kývol hlavou na pozdrav skupine stojacej pár metrov od nás. Jeho brat Ant, Mike, Jenifer a Barby. Tá Barby, z ktorej som nemohol spustiť oči. Mike jej frajer, stál vedľa nej uhládzaj jej gaštanové vlasy, rukou pohladil lem sukničky, pobozkal ju na líce a potom sa spolu s Antom začali smiať na celé parkovisko. Potiahol som si posledný krát a zoskočil som z múrika. 
„ Ideme nie?“ Danny vstal a nasledoval ma. Nebavili sme sa o úlohách na dnešný deň, nebavili sme sa o ničom, obaja sme mali radi to ticho, ktoré nastalo vždy, keď som vošli do školy. 



„ Uvidíme sa na algebre, drž mi miesto.“ Kývol som mu na pozdrav a vybral som sa na hodinu angličtiny s pánom Crockom. Zadná lavica bola vždy moja, v triede som bol prvý, posadil som sa a z batohu som vytiahol knihu a skicár s ceruzkou. Mal som chuť kresliť, čarbal som náčry do skicáru, hral som sa s tieňmi a kreslil som Barby, sediacu v prvej lavici. Jej vlasy, oči a jemné rúčky. Profesor si ma nevšímal, vysvetľoval nejakú novú látku, celú hodinu písal na tabuľu, na konci nám zadal niekoľko stranový príklad na víkend a s úškrnom, ako veľa roboty nám dal, odišiel. Počkal som, kým sa trieda vyprázdni od futbalistov. Chcel som sa zastaviť pri Barby a povedať jej aspoň obyčajné ahoj. Zbalil som si veci, kráčal ku nej, ale predbehol ma Mike. Zazrel na mňa, tak som ho len obišiel a započul som pár jeho viet, kým som vychádzal z triedy. 
„ Naši odchádzajú na víkend do hôr, prídeš ku mne. Spravíme si romantický večer.“ Mračil som sa, na chodbe som narazil do Anta, vyslúžil som si buchnát do ramena od nejakého blondiaka a radšej som sa vybral k triede za Dannym. 



Algebra mala byť ďalšia hodina, nechcelo sa mi, vytiahol som Dannyho von, zapálil som si a potom som šiel domov. Dan so mnou, plán bol náhodný skype s nejakými babami. Zabavíme sa. 




Barby 



„ Oh ty dobrosrdečný človek Barby, čo ťa to včera napadlo?“ Prisadol si ku mne na trávnik Ant. Mike ani Jenifer dnes na tréningu neboli, obaja včera darovali krv, Jen nemusela prísť na náš tréning a Mikovi bolo zle, ostal doma. Nedostatok červených krviniek. Sľúbili sme si dnes romantický večer, teším sa. Doplníme červené, a možno to konečne príde, konečne sa oddám chlapcovi, ktorý si to zaslúži. 
„ Neviem, proste som nechcela aby z toho mali problém, keď sa ulievame mi, stále nás niekto podrží.“ Obraňovala som svoju včerajšiu reakciu na otázku profesora algebry 



„Kde je pán Malik s pánom Riachom?“  Pýtal sa profesor, prišlo mi chlapcov ľúto. Automaticky som zalovila v pamäti po dobrej výhovorke a postavila som sa. 
„ Ospravedlňte ich pán Miles, Zaynovi prišlo zle, chcel ísť domov a keďže dnes je piatok a ošetrovňa je v tieto dni zatvorená odišli domov bez dovolenia. Je to len posledná hodina.“ Usmiala som sa svojím úsmevom, ktorý zmohol každého, profesor Miles len pokrútil hlavou, tak ako moji ostatní spolužiaci a začal sa venovať výkladu novej látky. 



„ Neznášam toho pakistánca, je to taký idiot. Myslí si, že ak jeho matka je Angličanka a otec pakistánec on si môže len tak napochodovať do anglickej školy a učiť sa tu s nami.“ Hundral Ant, vôbec som ho ale nechápala. Jeho brat Danny sa s Zaynom kamaráti, sú veľmi dobrý priatelia, prečo ho nemôže rešpektovať aj on?
„ Nemohol by si prestať? Má britské občianstvo? Má, neviem čo viac riešiš. On ťa nerieši, on do teba nerýpe nechaj ho tak.“ Odbila som ho a keď som konečne zbadala zvyšok dievčat, ochotne som sa postavila a kráčala im naproti. 
„ Uvidíme sa v pondelok v škole, maj sa Ant.“ Zakývala som mu, pridala do poklusu a viac som sa incidentom nezaoberala. 



Pondelňajšie ráno bolo niečím iné. Slniečko vykúkalo spod typických anglických mrakov, usmievalo sa. Obliekla som si uniformu, tenisky a baseballeovú bundu, tak ako vždy. Naštartovala som, cestou som vyzdvihla Jenifer a ďalší týždeň školy sa mohol začať. 



Hodina angličtiny prebehla rýchlo, profesor skúšal. Schytal to Ant, ale keďže mali cez víkend zápas, nedostal žiadnu známku. Pre dobro veci vyvoval k tabuli profesor aj Dannyho, ten dostal B +, pretože sa počas odpovede začal tak smiať, že nemohol prestať. Pootočila som sa k Zaynovi sediacemu úplne vzadu. Aj on sa smial, pod rukami skrýval nejaký zošit a keď si všimol, že sa na neho dívam zbledol, zošit odložil a venoval sa knihe angličtiny. 



„ Počkajte ma v jedálni, hodím si ešte veci do skrinky.“ Vtisla som bozk Mikeovi, Na líčko jeden Jenifer a sama som kráčala davom k skrinke. 
„ Taliančinu mi netreba, algebru áno, účtovníctvo a telesnú tiež.“ Prehrabávala som obsah svojej skrinky, jedným očkom som kontrolovala svoj makeup na malom ružovom zrkadielku prilepenom v skrinke.
„ Prečo si to urobila?“ Trochu som sa odklonila a jeho veľká ruka zatvorila dvierka mojej skrinky. 
„ Čo tým myslíš?“ Nemôžem mu povedať len Bolo mi ťa ľúto, preto. 
„ Prečo si mňa a Dannyho ospravedlnila z hodiny?“ Zdá sa mi to alebo je totálne v rozpakoch?
„ Pretože ste moji spoluž..“ Objavil sa Ant.



„ Kde si tak dlho? Mike nechce začať obedovať bez teba Barby, poď už.“ Postavil sa medzi mňa a Zayna a hlavou naznačil smer k jedálni. Nerozlúčili sme sa, ak by som bola sama uričte b som mu to vysvetlila, takto sme sa nedostali k ničomu. Vážne som nechápala prečo ho tak nikto nemá rád. Vyzerá milo, má krásne oči a ten jeho úsmev. Neprestala som sa neho myslieť ani keď som sedela vedľa Mikea. Sedeli s Dannym na druhej strane jedálne, potichu jedli svoj obed, 



Mike niečo rozprával, smial sa a spolu s Jenifer rýpal do Anta, tak ako každý obed. Zvyšok futbalového družstva si prisadlo na voľné miesta nášho veľkého, dlhého stola. Hluk, grganie a pretekanie sa v jedení mastných hranoliek. 
„ a počul som, že sa náš pakistánec obšmietal kolo tvojho dievčaťa.“ Počula som vetu, zrazu som pocítila silný styk na zápästí. Mike ma chytil tak silno až som bola presvedčená o tom, že budem mať modrinu. 
„ Čo chcel ten miešanec? Barby?“ Otočila som sa k nemu tvárov a nadvihla som obočie.
„ Normálne sme sa rozprávali, o škole a tak, nič viac.“ Chcela som ho odbiť, byť zlá a brániť spolužiaka, ale ako? Ako sa môžem postaviť kapitánovi nášho futbalového tímu? Nemôžem, stratila by som miesto hlavnej roztlieskávačky, líderky školy a nebola by som to ja. Prepáč Zayn Jawaad Malik, ty za to nemôžeš. Povedala som si v duchu a prísne som samej sebe zakázala dívať sa k ich stolu, nechcem mať problémy. 



Zayn

Myslel som na ňu a jej hnedé očká.  Ako sa na mňa pri tej skrinke pozrela, ako si rúčkou odhrnula neposlušné vlásky z čela . Nemôžem  ju milovať, je to predsa Barby, ona patrí s kapitánovi tímu, ona je Mikeova a jeden bez druhého sa ani nepohnú.   Majú spolu tréningy, šatne hneď vedľa seba. Ako pri ňom ako vyzerám ja? Malý čiernovlasý chlapec s tmavšou pokožkou a veľkými hnedými očami. Žiaden športovec, len obyčajný chlapec z Bradfordu s zlou povesťou a žiadnymi kamarátmi.  Chcel som byť učiteľ angličtiny, on bude známi futbalista, koho si asi Barby vyberie?  Nevnímal som Dannyho komentovanie dnešného obeda. Zemiaková kaša a fašírky? Hnusné, nechutné a nejedlé.
„ Musím ísť za bratom, má moje kľúče od auta a končí už teraz, počkáš ma pred učebňou?“ Prikývol som, vzal som si aj jeho tácku s nedojedeným obedom a kráčal som k stojanom. Odnesiem to, prejdem okolo stola kde sedí ona a potom zmiznem na poslednú hodinu.  Kým som čakal až sa dostanem na rad, očami som hľadal jej roztomilú tváričku a krásny úsmev.   Zrazu som pocítil niekoho dlaň na mojom ramene.
„ Spravila som to preto, lebo si môj spolužiak a spolužiaci si majú pomáhať nie?“ Nechápal som.
„ Si rozttlieskavačka ja outsider prečo by sme si mali pomáhať?“ Namietal som, no po jej odpovedi som ostal zahanbený ako nikdy.
„ To znamená, že ty by si mi nepomohol len preto, že som roztlieskávačka?“  Toto som pokašľal, ale tak to bolo.  Nemali sme sa radi, oni nemali radi mňa, prečo by som mal niekomu pomáhať? Hoci, pre jej krásny úsmev by som spravil čokoľvek.
„ Nie, to som nepovedal, chcel som... au čo to robíš?“ Niekto do mňa zozadu silno štopol.  Baseballová bunda? Čo iné som mohol čakať.
„ Robíš si srandu Malik? Vypadni od mojej frajerky?“  Zrazu okolo mňa stál tucet futbalistov na čele s Mikeom.
„ Pakistánsky chlapec, čo to robíš?  Chceš mať problém?“ Bol som v pasci, Babry sa na mňa previnilo dívala, ale jej chyba to nebola. 
„ N-nechcem, len stojím v rade a Babry vedľa mňa.“ Jej meno som zdôraznil, aj keď som vedel, že za toto dostanem výprask ak sa nestiahnem.
„  Viac to nerob!“ Päsťou tresol do tácok, ktoré som dral v rukách. Nedojedený obed sa rozčapil na mojom sivom svetri,  časť mi kvapkala na topánku, a kúsok som mal na vlasoch.  Celá jedáleň vrátane futbalistov a Mikea sa smiala.  Vo vnútri som vrel, mal som chuť mu vraziť do zubov.
„  Malik ešte raz sa ozveš k mojej priateľke vlastnými rukami ťa zmastím tak, že ťa vlastná matka nepozná.“ Vyprovokoval ma, išlo to do extrémov a ja som mal adrenalín rád.  Trochu som ho odsunul nabok, za ním stála Barby a v očiach mala strach.
„ Vyzeráš dobre Barby, dnes sa mi veľmi páčiš.“  Ja som to povedal? Ja som to vážne vyslovil?  Cítil som ako mi horia líca, ako ma Mike chytil za límec svetra a vyzdvihol ma do vzduchu.
„Dobijem ťa ako psa ty drzý miešanec!“  Kričal,  stále sme stáli v strede kruhu futbalistov, až kým sa dovnútra nepredrala pani Jaxonová.  Malá, sivovlasá učiteľka, pred ktorou mal rešpekt nejeden žiak tento školy, aj Mike.
„ Všetci do svojich tried! Dávno zvonilo! Mike zložte toho chlapca na zem, a odkráčajte do svojej triedy.
„  Po škole pakistánec!“  zašomral Mike, vedel som, že je zle. Dostanem výprask. Nemám šancu oproti jeho svalom.   Keď okolo mňa prechádzala Babry naznačila perami prepáč a odišla za svojím priateľom. Čo teraz? Pôjdem zadným vchodom? Alebo pôjdem domov už teraz? Pani jaxonová ma prekukla.
„ Pán Malik ani neuvažujte nad skorším odchodom, sama Vás prídem skontrolovať na hodinu a choďte sa umyť.“  Prikývol som a rýchlym krokom som sa vybral k záchodom. V hlave mi blúdila len
jedna jediná myšlienka  máš problém Malik, bude to bolieť.  Ani to že si Pakistanec, hrdý na svoj pôvod, nebolí  a urážajú ťa, nebolí tak ako to, čo príde po tejto hodine. 



 Pokračovanie - zajtra? :)  

8 komentárov:

  1. Zajtra?!?!? hneď teraz!! veď to je dokonalosť!!! :) och, milujem to!!! teším sa na ďalšiu!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. wau..neviem sa dočkať pokračovania :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Niééé,zajtra ?? Jóój ! ´:D Ale nie,nádhera,úžas a svelá myšlienka,ktorá ma prekvapila ako vždy v podaní tvojej tvorby. Krása,pokračuj. Teším sa na ďalší diel ;) xx

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Zajtra? Hneď! :) Ľúbim to veľmi :) Zayna mi je tak ľúto, uf :'( :D veľmi sa teším na ďalšiu časť, perfektné to je ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. prosím ťa daj už dalšiu ja nevydržím :D je to uplne suprové :))

    OdpovedaťOdstrániť
  6. páni :D úplne úžasné :D je mi Zayna ľúto...iba pre jeho pôvod ho takto šikanovať...chudáčik :-(

    OdpovedaťOdstrániť