streda 15. augusta 2012

SHe knows my name 2.


Nesústredil som sa, do skicáru som znova rýchlymi ťahmi ceruzky kreslil jej obrazy tváre.  Jemné obočie, vytvarovaný noštek, plné pery, ktoré pravidelne natierala nejakým krémom v modrom obale a malé ušká.  Páčila sa mi veľmi, ale najviac vtedy, keď nestíhala do školy, vlasy si nechala rozpustené a v jemných vlnách jej padali po lopatky.  Ten jej dnešný ospravedlňujúci pohľad, nemohla za to, ale aj napriek tomu sa vinila, nechápem prečo. Je iná ako ostatní, je tak odlišná. Prečo potom musí patriť k roztlieskávačkám? Prečo musí byť tá naj pre všetkých? Nemohla by byť to najdokonalejšie stvorenie len pre mňa?  Vyniesol by som ju do neba, zniesol by som jej všetko na čo by si len ukázala. Nemohol som. Ja, Zayn Malik som bol polovičný Pakistanec, polovičný moslim a oproti nej som bol nič. Chcel som to zmeniť, nemohol som a to ma mrzelo najviac. Bolelo to, ale koho mám viniť? Seba samého. Nie, ja za to nemôžem, je mi to ľúto, ale nie. 

Danny sedel vedľa mňa. Videl, že znova kreslím Barby, vzdychol si a aspoň on robil poznámky z tejto hodiny.  Kreslil som rýchlo, hrot dobre ostrúhanej ceruzky sa míňal, farbil mi hánky na čierno a vytváral zvláštnu vôňu skombinovanú s novým papierom, ktorú som tak miloval.
Len čo zazvonilo Ant a futbalisti sa pozbierali, Babry mi ešte venovala smutný pohľad, pokrútila hlavou a odišla z triedy.
„ Idem ešte do knižnice pozrieť si internet, ideš so mnou?“ Počul som Dannyho hlas.
„ Nie, ponáhľam sa domov, pôjdeš so mnou na večernú?“ Typická večerná cigareta bola náš zvyk, môj zlozvyk.  Pozbieral si veci a vyložil stoličku.
„ Tam kde vždy,  tak ako vždy.“ Zasmial som sa a nasledoval som ho von z triedy. On odišiel doprava ku knižnici, skontrolovať veci na internete, ktoré si doma nemohol kvôli mame dovoliť a ja som rýchlym krokom kráčal von, musím sa im vyhnúť.

Nepodarilo sa. Banda hlupákov v baseballových bundách si ma odchytila, len čo som vystrčil nos z budovy školy.  Mike sa držal vzadu, Ant ma chytil pod krk a poriadne ma štopol k zemi.
„ No tak Malik bojuj za svoje práva, alebo Pakistanci nijaké nemajú?“  Nech mi nenadáva, nech ma radšej zbije. Pozbieral som sa zo zeme, pripravený na ďalší úder. Ant ma tak ako Mike v jedálni vyzdvihol  do vzduchu a dvoma ranami zasiahol môj žalúdok.
„ Sprostý čierny chlapec, prečo si tu?! Nechceme ťa tu!“  kričal niektorí z nich, nasledovala ďalšia rana do sánky. Cítil som ako sa mi zakýval zub, ako to bolelo.
„ Nepovieš nám nič? Odrezali ti miesto obriezky jazyk Malik?“ Nahneval som sa, cítil som ako mi tŕpnu svaly. Ak by tu stál on sám a ja, pokojne by som sa do neho pustil. No za ním stálo celú mužstvo a ja som bol sám a navyše bol to Dannyho brat.  Natiahol sa, chcel mi udeliť ďalší úder no namiesto toho som počul ženský hlas.
„ Čo to robíte? Zbláznili ste sa? Nič nespravil, prečo mu musíte ubližovať?“ Bola to Barby. Predrala sa cez všetkých chalanov a keď ma zbadala kľakla si ku mne na zem, na kolená.
„ Si v poriadku Zayn?“ Ona vie moje meno? Ona vie ako sa volám?  Nestihol som odpovedať, pretože ju Mike vytiahol na nohy a pritiahol drsne k sebe.  Otočila sa ku mne pokrútila hlavou a Mikeovi vrazila celou silou dlaňou do líca.
„ Nebudeš mu ubližovať iba sme sa rozprávali! Nespravil nič! Môžem sa baviť s kým chcem!“ Kričala som ňom, vážne sa ma zastáva dievča, o ktorom som si doteraz myslel, že nevie ani moje meno. Chcem ju, chcem ju ľúbiť  a dokazovať to, nech to stojí takúto bolesť a bitky ešte viac.
„ Chceš sa zastávať toho tu miešanca? Nemá  tu čo robiť a ja mu to dokážem!“ Kričal po Barby Mike.  Chcel ma ísť znova udrieť, ale zastavila ho. Ruku mu pritlačila na hrudník a rázne prehovorila.
„ Ešte raz sa ho dotkneš a rozídem sa s tebou Mike Stripe.“   Chvíľku bolo ticho, pozerali sa na ňu ako keby videli ducha a potom sa všetci prítomní, vrátane Mikea začali smiať ako zmyslov zbavení.  Ten idiot Barby štopol Antovi do náručia a prešiel ku mne.
„ Kvôli tebe ja neprídem o frajerku Malik na to zabudni!“  Zahnal sa celou silou a vrazil mi do zubov.
 Krv som mal už aj na tričku. Prečo rieši to, že som Pakistanec, nech ma bije a nadáva mi, ale ja predsa za to nemôžem. Som obyčajný človek.
Pocítil som ostrú bolesť v ľavom spánku a zrazu   som zblízka videl asfaltku.
„ Je koniec!  Nikdy som väčšieho idiota ako si ty nevidela Mike! Zadus sa svojím pokrytectvom a nikdy viac sa ku mne neozývaj.“ Všimol som si ako si rozopína retiazku na krku, dala si ju dole a vtisla mu ju do ruky. Potom som jej jemné ruky pocítil na čele.  Všetci futbalisti hromžili, sťažovali sa, Ant držal Mikea za ruky a vysvetľoval mu aká je Babry o ničom, aby na ňu zabudol. Obaja boli červený ako raky.

„ Čo to stváraš braček?“ Ku starostlivým rukám Barby sa pridali tie Dannyho. Pomohol mi postaviť sa, spolu sme odkráčali k autu Barby, kým ona zbierala obsah môjho batohu.  Danny mi pomohol na miesto spolujazdca, po chvíľke na neho kričal brat.  Otočil sa, počúval ho a potom sa naklonil ku mne.
„ Musím vziať domov auto, on ide s tým idiotom, večer platí?  Si okej?“ Prikývol som, tľapol som si s ním, tak ako vždy a on zatvoril dvere. 
„ Ideme ku mne, musím ísť rýchlo domov, ošetrím ťa a potom zaveziem domov. Neboj sa Zayn.“  Ona vie moje meno. Ten pocit šťastia bol neopísateľný.  Cesta do rezidenčného sídla Cartovských nebola dlhá, z rádia sa ozývali pesničky Ushera.  Nehovorili sme nič, Babry jazdila zodpovedne, podľa predpisov, ale šikovne a bezpečne.
Len čo ma posadila do luxusne zariadenej obývačky, ospravedlnila sa.
„ Na chvíľočku si odbehnem a hneď ti ošetrím rany.“   Vybehla hore po schodoch. Pomaly som si začínal uvedomovať čo sa to deje. Sedím v obývačke dievčaťa, ktoré žeriem už od prvého ročníka.  Chce mi ošetriť rany, ktoré som si zapríčinil sám, chce sa ma dotýkať a vie moje meno! Chcelo sa mi kričať, celé vnútro mi horelo túžbou, šťastím a vzplanutím. Držala ma za ruku! Ona ma bude ošetrovať!? Bolo mi dokonca jedna, že ten idiot urážal moju rodinu, že ma zbil a nadával na môj pôvod. Samozrejme, mrzelo ma to, bolelo to viac ako fyzická bolesť, ktorú mi ten idiot spôsobil.  Moja milovaná mama a 3 sestry, ktoré by každému len pomáhali a zniesli aj modré z neba. Ocko, ktorý ma vychovával pevne, ale s láskou a citom. Nikdy by som ich za nič nevymenil. Nikdy by som popularitu nevymenil za takú rodinu akú mám.

„ Už som tu, tak ukáž sa rytier.“ Usmiala sa, posadila sa na gauč vedľa mňa a kôpku čistiacich sprejov na rany uložila na stôl.  Tampóny, vaty a nejaká handrička.
„   Bude to trochu štípať.“ Automaticky som jej stisol ruku a čakal som na bolesť. Rozbitá hlava a natrhnutá pera. Jemne prechádzala tampónikom namočeným v alkohole po mojich ranách ale ja som nevnímal bolesť. Pozeral som sa do jej čokoládových očí a mal som chuť ju pobozkať, ale to nemôžem.
„ Veľmi to bolí?“ Opýtala sa ma starostlivo, pošúchala palcom po pokožke mojej ruky, zakýval som hlavou a ďalej som sa jej pozeral do očí. Vážne ju mám tak blízko.
„ Ako to Babry, že vieš moje meno?“ Musel som sa to opýtať. Najprv nechápavo zažmurkala a žiarivo sa usmiala.
„ Musím ho vedieť Zayn Jawaad Malik, si predsa môj spolužiak už nejaký ten čas.“ Ona o mne vie! Ona vedela, že existujem! Tá eufória spôsobila, že som sa posadil a vytiahol som ju k sebe. 
„ Čo teraz?“ Opýtala sa ma s jemným úsmevom na perách. Radosť som jej opätoval hoci som presvedčený o tom, že ja som sa tešil viac ako ona. 
„ Môžem?“ Opatrne som jej chytil obe ruky a začal som sa jemne kývať. Keď pochopila, že sa snažím tancovať pridala do tempa a zrazu sme tancovali. Musel som vyzerať dosť komicky, Barby sa ale smiala, až zakláňala hlavu, pár krát mi jemne stisla ruku.
„ Zayn? Môžem sa ťa niečo opýtať?“ Prikývol som a prestal som sa kývať. „ Prečo nenosíš baseballovú bundu?“ Vytvoril som grimasu. Vážne ju to zaujíma. 
„ Nevyzerám v nej dobre.“ Vyhlásil som, na čo ona pokrútila hlavou a dodala.
„ Myslím si, že by si v nej bol veľký fešák.“ Na líčkach sa jej vytrovil červený rumanec, sklopila oči a pustila ma.



„ Musím si odskočiť pustiť psa, ideš so mnou?“ Preto sa musela ponáhľať domov? 
„ To je dôvod ponáhľania sa?“ Prikývla a ja som ju nasledoval za dom, na terasu, záhradu až k psej voliére. 
Veľký biely labrador ležal v tieni, ktorý vytváral strom. Jazyk mal vyplazený z papule a hlasno dychčal. 
„ Tvoj pes?“ Zaujímal som sa. 
„ Áno, môj jediný milovaný.“ Usmiala sa Barby, otočila kľúčikom a dokorán otvorila bráničku. 
„ Poď Hugo, predstavím Vás.“ Rozpráva sa s ním ako s človekom? A ja som si myslel, že to len ja som čudný a hovorím so svojím psom, Borisom. Labrador sa automaticky postavila, až teraz som mal možnosť vidieť, aký veľký je. Povyťahoval si zadné laby a elegantne priklusal k Barby. Siahal jej takmer po pás. 
„ Hugo toto je Zayn Malik. Zayn toto je Hugo, môj pes.“ Vyhlásila a ukázala smerom kde som stál. Hugo prešiel ku mne, už nie veľmi elegantne, skôr sa rútil a prvé čo spravil, skočil prednými labami na moje ramená a celým svojim dlhým jazykom mi oblizol tvár. Skčil som ju od bolesti, prešiel mi po ranách, bolelo to. Barby si to všimla a hneď mu prikázala odpochodovať. 
„ Hugo daj si odchod!“ Zdvihla hlas, poslúchol ju a začal voľne pobehovať po upravenej záhrade. 
Musel som zatvoriť oči, psov drsný jazyk spôsobil škody, bolelo to, viac ako predtým. Na líci som pocítil jej studené ruky. 
„ Bolí ťa to, prepáč mi to Zayn, neuvedomila som si čo ten somárik spraví. Naozaj ma to mrzí.“ Ospravedlňovala sa. 
„ Nič sa nestalo, nebola to predsa tvoja vina, inak je ale nádherný.“ Chcel som dodať, že na jej krásu ale nemá. Nemá také čokoládové oči ako Barby, neusmieva sa tak. Dokonca, keď stála pri mne, tak očarujúco voňala. Otvoril som oči, zodvihol ruku a položil som ju na tú jej. Mala studené prsty. 
„ Je ti zima?“ Mám jej snáď ponúknuť univerzitný sveter? Má to zmysel? 
„ Som okej, chceš ísť domov však? Odveziem ťa ale musíme ti prezliecť košeľu, ak prídeš domov v takejto krvavej mamka sa asi nepoteší.“ Neveril som vlastným ušiam, stará sa o mňa ako keby ma mala rada. Alebo je to tak? 
„ Zvládnem to, je to v pohode a navyše môžem ísť taxíkom.“ Stále držala ruku na mojom líci, šúchala sčervenanú pokožku a jemne sa usmievala. Modlil som sa však za to aby ma šla odviezť, mohol som ísť taxíkom, no jej auto znamenalo viac času spolu a to sa mi páčilo. 
„ Nie odveziem ťa, poď.“ Chytila ma za ruku, opatrne ma viedla cez dom, k jej izbe, tam na seba hodila ružový svetrík a spolu, ruka v ruke sme kráčali k jej autu pred domom. 

6 komentárov:

  1. Ty kokos to je inač dobré :DD asi ťa milujem ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Haha,to sa mi asi sníva. Ja už neviem čo mám napísať,už sa cítim ako stará platňa.ktorá sa zasekla na pár slovách. Nádhera,teším sa na ďalšiu. :* xx

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Perfektné to je! :) neviem sa dočkať ďalšej :) (konečne sa s ním rozišla! :D) dokonalé ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Jéééj, to je úplná nádhera :) <3

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ten Mike je idiot :( super, že sa s ním Barby rozišla..a to ako pomohla Zaynovi...to bolo...wohooo :D

    OdpovedaťOdstrániť