Prudko som sa nadýchol a otvoril
som oči. Stála tak isto, s otvorenou pusou a prekvapeným výrazom. Danny stále
telefonoval, prechádzal sa po parku a gestikuloval voľnou rukou.
„ Bolo to úžasné, prečo si sa neprihlásil do
xfactoru Zayn. Máš tak nádherný hlas.“ Šepkala a nakláňala sa celým telom ku
mne.
„ Lebo spievam amatérsky, preto.“ Musel som sa
začať smiať nad jej výrazom, bola taká chutná.
„ Prihlásiš sa! Musíš! A vieš čo ešte?“ Opýtala
sa ma, a ruky strčila do môjho predného vrecka na klokanke.
„ Nie, čo?“ Do nosa sa mi opäť dostala jej
sladká vôňa vlasov. Cítil som ako do ruky vzala balíček cigariet a ostala stáť.
„ Prestaň fajčiť prosím.“ Prečo am tak musí
hypnotizovať, bál som sa veľmi. Čo sa stane teraz? Rýchlo som skontroloval
Dannyho, stále telefonoval, otočení chrbtom k nám.
„ Prestaň pre teba.“ Usmiala sa, naklonila a
vtisla mi pusu na zdravé líce. „ Ďakujem za ponuku, ale pôjdem ráno peši,
nechcem aby si mala problém z priatelenia sa s tebou.“ Cítil som ako sa mi do
líc hrnie červeň. Bude to takto stále? Stále z nej budem v rozpakoch?
Nedofajčení balíček skončil v koši, Danny sa
vrátil a všetci traja sme si uvedomili, že vonku je tma a zima.
„ Musím ísť, babka súrne potrebuje mamu a nemôže sa
jej dovolať. Uvidíme sa zajtra v škole Barby.“ Naklonil sa k nej a priateľsky
ju objal. Ruku stisnutú v päsť vystrel smerom ku mne, capli sme si.
„ Počkám ťa ráno dole?“ Opýtal sa ma, aj keď už
odchádzal. Barby ma jemne chytila za rukáv a potiahla. Usmiala sa a pokrútila
hlavou tak aby to Danny nevidel.
„ A-a-a zajtra sa zdržím, uvidíme sa v škole
okey?“ Prikývol, ešte raz nám obom zamával a zmizol v tme.
Cítil som sa v rozpakoch, líca mi horeli. Babry
ma stále držala za rukáv.
„ Môžem ťa odprevadiť domov?“ Chcel som byť
slušný, galantný a zapáčiť sa jej. Ruku som jej položil na jej, ktorá stále
bola na mojom svetri a opatrne som si s ňou preplietol prsty. V tichu, jemnom
šumení lístia a pravidelných krokoch som ju viedol smerom k ich ulici, až kým
som nezačul ako sa Barby jemne smeje.
„ Čo je smiešne?“ Opýtal som sa a hladkal som ju
po ruke.
„ Ideme zlým smerom, auto mám zaparkované pred
tvojou bytovkou.“ Chvíľku mi trvalo pochopiť čo je na tom smiešne ale keď mi
doplo začal som sa smiať s ňou. Všimla si to, zaklonila hlávku a pramienok
vlasov jej vypadol z uhladeného chvostu. Natiahol som ruku so zámerom napraviť
jej ho, prestala sa smiať a pod mojím dotykom ju zamrazilo. Prstami som skĺzol
k jej líčku, pohladil som ho a stále som sa jej díval do očí.
Pramienok som napravil, pritiahol som si ku k
sebe a objal som ju. Jej malé útle boky pasovali presne do mojich dlaní, hlavou
sa oprela o môj hrudník, vôňa jej vlasov mi prenikala do nosa. Pustila ma a v
tichu sme kráčali k paneláku, kde som býval. Jej auto bolo zaparkované rovno
pred vchodom do paneláku. Červený lak sa leskol aj v prítmí a svetle okolitých
lámp. Ostali sme stáť, Barby sa oprela o dvere, pohrávala sa so zipsom na
svojej mikine. Mám ju pobozkať? Alebo je príliš skoro? Chcel som sa jej opýtať
na ráno, ale predbehla ma.
„ Dannymu si povedal, že sa ráno zdržíš. Znamená
to, že si so mnou dáš raňajky v kaviarni na rohu a tak pôjdeme do školy?“ Myslí
to vážne? Chce so mnou jesť? Chce so mnou tváriť čas?
„ Nebudeš z toho mať problémy v škole?“ Opýtal
som sa, dúfaj zápornej odpovede, aby som sa mohol tešiť na jej spoločnosť už od
rána. Sadne si ku mne aj na obede?
„ Je mi to jedno, chcem byť s tebou.“ Hlas na
konci vety stlmila, videl som ako sa červená. Nikdy som nemal väčšiu chuť
usmievať sa, takže toto je pocit zamilovanosti. Dovolil som si jedným prstom
znova pohladiť ju po líčku, cez hnedé očká som jej videl až do duše. Bola tak
čistá a nevinná. Krásna a dokonalá.
„ Bude mi potešením pozvať ťa na raňajky,
stráviť s tebou čas a...“ Nedopovedal som, spoza mňa sa ozýval štekot. Hneď som
vedel o akého žiarlivca ide. Venoval som Barby ospravedlňujúci pohľad a otočil
som sa k štekajúcemu sa psovi.
„ Boris! Chovaj sa slušne! Toto je Barby, moja
kamarátka.“ Poškrabal som ho po hlave a pootočil som sa k Barby.
„ Toto je Boris Malik, čestný člen našej veľkej
rodiny.“ Barby si čupla, Boris k nej hneď pribehol a začal jej oblizovať ruky.
Nikdy to nerobil nikomu cudziemu, neprejavoval k ľuďom dôveru.
„ Teší ma pán Boris Malik, vy ste ale krásny.“
Maznala sa s ním, škrabkala ho za ušami. Boris priadol ako mačka, obšmietal sa
Barby okolo nôh, bolo na ňom vidieť, že sa teší.
„ Páčiš sa mu.“ A aj mne. Dodal som si v duchu a
konečne som si všimol môjho ocka prichádzajúceho k nám.
„ Zayn si to ty? Zľakol som sa koho ten
rozmaznanec znova otravuje.“ Zasmial sa môj otec a zahľadel sa na Barby čupiacu
pri našom psovi. Postavila sa a zahanbene sklopila pohľad k zemi.
„ Barby toto je môj otec Yasser, Oci toto je
moja spolužiačka Barby Cartovská určite vieš kto sú jej rodičia.“ Dodal som.
Otec podal Barby ruku, prijala ju jemne mu ňou zatriasla a usmiala sa.
„ Takže ty si tá Barby o ktorej mi Safaa
hovorila. Si ešte krajšia ako ťa Zayn opisoval.“ Usmial sa a ja som pocítil ako
mi do líc nahŕňa červeň. Prečo o tom musí hovoriť? Nie nie nie, oci nestrápňuj
ma. Mal som svoju rodinu rád, potreboval som ju a bol som vďačný za to, ako
spolu dokážeme vychádzať, ale nech to otec nehovorí pred dievčaťom ktoré sa mi
tak veľmi páči.
„ Oh ďakujem pán Malik, som veľmi rada, že Vás
môžem spoznať. Zayn o svojej rodine veľmi nerozpráva.“ Hanbil som sa, zároveň
som bol vzrušený z toho všetkého čo sa dialo. Niečo v mojom vnútri horelo,
plamienok sa mihotal v závanoch jej vône. Lákala ma k sebe ešte viac.
„ Zayn je .. Zayn je Zayn. Volaj ma Yasser
Barby, kľudne mi tak hovor, aspoň sa potom cítim mladšie.“ Zasmial sa a jemne
ju uštipol do líčka. Myslel som si, že sa Barby odtiahne, že sa jej môj otec
nebude páči, no ona sa miesto toho začervenala a jemne si uštipnuté miesto
pošúchala palcom.
„ Váš syn je výnimočný chlapec, musí byť pyšný
otec.“ Ďakoval som za tmu, ktorá nás obklopovala, určite som bol celý červený
od hanby.
„ Synak dones túto slečnu niekedy na obed veľmi
rád by som ju spoznal bližšie.“ Usmieval sa, zapol Borisovi vodítko k obojku a
očami skákal z Barby na mňa a späť. Toho som sa bál, nemôžem ju vziať k sebe.
Sme moslimovia. Sme iní ako ostatní. Sme príliš odlišní, čo ak sa jej to nebude
páčiť?
„ Veľmi rada! Tešilo ma pán Malik, teda Yasser.“
Cítil som sa zvláštne, otáčal som sa k otcovi, k Barby kým ma znova
neprekvapila.
„ Dobrú noc, dúfam, že sa uvidíme čoskoro.“
Zamrzol som keď Barby vystrela sebaisto ruku k môjmu otcovi, no on ju namiesto
toho chytil do svojho náručia a pevne ju stisol. Chcel som to spraviť tiež,
musel som však počkať. Ešte raz sa rozlúčili, otec na mňa nenápadne, aj keď to
Barby videla, žmurkol a spolu s Borisom odišli.
„ Máš super ocka, ten nápad s obedom sa mi páči,
ale to by si musel chcieť a..“ Musel som ju prerušiť.
„ Ty by si chcela? Chcela by si ísť na obed k
nám? Budú tam moje sestry a mama. Nehnusí sa ti to?“ Bál som sa.
Pokrútila hlavou a krok, ktorý nás od seba delil
prekročila veľmi rýchlo.
„ Zayn Malik čo to rozprávaš?“ Pozerala na mňa
nahnevane a zároveň nechápavo.
„ Sme moslimovia, sme iní, máme odlišné spôsoby,
iné jedlo.“ Chcel som pokračovať vo vymenovávaný všetkých zvykov, nenechala ma.
„ Hej prestaň. Je mi to jedno, ak by mi to
vadilo nestála by som tu.“ Neveriacky som sa jej zahľadel do očí. Videla to,
videla, že sa bojím.
„ Ver mi prosím.“ Musel vidieť ten strach v
mojich očiach, tú bolesť z odmietnutia a výsmechu.
„ Nespravila by som toto.“ Chytila moju tvár do
dlaní, privrela oči a jemne spojila naše pery. Nemal som odvahu akokoľvek
spolupracovať. Stál som ako soľný stĺp, nedýchal som a čakal čo sa bude diať.
Barby sa s jemným úsmevom odtiahla a potom znova rýchlo pritlačila svoje pery
na moje.
„ Páčiš sa mi, vezmeš ma k Vám na obed prosím?
Chcela by som spoznať tvojich rodičov a dievčatá.“ Neveril som vlastným ušiam.
Je to vôbec možné? Kým ona čakala na moju odpoveď, vzal som ju za obe ruky,
opatrne som si ich položil za krk a prisal som sa na jej pery. Nebola to
obyčajná pusa. Bol to bozk medzi mužom a ženou. Medzi mnou a Barby. Vkĺzla mi
jazykom do úst, hrala sa a jemne sa mi poddávala. Netrvalo to dlho, obaja sme
boli zadýchaný a červený.
„ O pol ôsmej ťa tu budem čakať.“ Povedala
šepky, prstami sa dotkla môjho líca a otvorila si dvere na aute.
Nastúpila, zatvorila dvere, ozval sa zvuk motora
a Barby otvorila okno na svojej strane.
„ Dobrú noc Zayn.“ Usmial som sa a cítil som ako
moje nohy nespolupracujú, ako sa vznášam a pľúca mi zlyhávajú.
„ Dobrú noc.“ Som zamilovaný.
wáááu je to perfektné :) oni sú strašne zlatíí :D teším sa na ďalšiu, skvelo píšeš :*
OdpovedaťOdstrániťnedá sa to ani slovami vyjadriť, aké je to úžasné :) <3
OdpovedaťOdstrániťÁááááááá ja zomieram...nádherná :D Talent sa v tebe nezaprie ;) :*
OdpovedaťOdstrániťbože, bože :D to bolo nádherné :D
OdpovedaťOdstrániťúžas, ja asi skolabujem...len tá predstava...nádhera <3
OdpovedaťOdstrániťMáš krásny blog! :) A čo je to za dieťa na tej fotke s Dan? Netuším, myslím si, že to bude dieťa niekoho z rodiny, možno aj Daniellina sesternica ... vážne netuším, koho to roztomilé dieťa je :)
OdpovedaťOdstrániťoh ! :) kráása :)
OdpovedaťOdstrániťje to totálne bombové :DD ale prečo jednodielovka rozdelená na viac?? toto je brutálna story!! šak to zanes do nejakého vydavateľstva a zajtra ťa v telke uvidím!!! :P
OdpovedaťOdstrániťTaky si myslim, ty kdyby jsi tvoje povidky vydala v knizce, byl by to bestseller! ;) jinak She knows my name je nadherna, doufam ze jen tak neskonci :*
OdpovedaťOdstrániť:)))) ach,nádhera :) strašne ale že STRAŠNE zlatý sú spolu :D perfektné :*
OdpovedaťOdstrániť