She knows my name 6.

Danny nás čakal pri ich stole s troma plne naloženými táckami jedla. 
„ Niekto je tu veľmi hladný.“ Zasmiala som sa, vyplazila som mu jazyk a posadila som sa chrbtom k futbalistom.
Zayn sediaci vedľa mňa sa hneď natiahol po vidličke a nabral si plné sústo rizota. S chuťou si ho vložil do úst a už naberal ďalšie. Nechápala som ako v ňom zmizol celý tanier za niekoľko minút. Danny si všimol moje pohľady na Zayna a občasný smiech. 
„ Stále takto je, neviem kde to v ňom mizne ale vidíš.“ Usmial sa a do úst si strčil kúsok svojej porcie. Prehrabávala som sa lepkavou ryžou, vyberala som mäso a kládla ho na kôpku. 
„ Babry ty vôbec nejdeš mäso?“ Vyrušil ma Zayn. On dojedol a pozoroval ma. 
„ Nie, už od malička. Zvieratká by sa nemali zabíjať.“ Zdvihla som varovne prst a usmiala som sa.
„ Milujem kurča, neprestanem ho jesť. Ale rešpektujem ťa.“ Zayn sa zasmial, ja som prikývla a ďalej sme sa venovali rozličným rozhovorom o nepodstatných veciach ktoré nás zaujímali. 

Zayn 


Práve som sa smial nad obľúbeným miestom Barby. Miluje hojdanie sa. 
„ Ty sa smeješ ale ten vietor vo vlasoch a pocit slobody je neuveriteľný, neopísateľný a naozaj úžasný. Kedy si sa naposledy hojdal?“ Šibrinkovala mi pred očami s vidličkou, na ktorej mala napichnutú kukuricu a smiala sa. 
„ Nehojdal som sa veľmi dlho.“ Odpovedal som jej a pomaly som otváral fľašu minerálky. 
„ Pôjdeme k nám a ukážem ti moju hojdačku uvidíš.“ Kukuricu zjedla a z rúk mi vzala otvorenú fľašku, napila sa. Páčilo sa mi ako prirodzene to robila. Nevadilo jej, že som polovičný Pakistanec a nič iné. 
„ Decká poďme už, je piatok a víkend, vypadnime odtiaľto.“ Vykrúcal sa Danny, svoj špinavý riad porozkladaný po stole poukladal na tácku a postavil sa, chcel ju odniesť ale všimol si to čo ja a zamrzol. Barby sedela futbalistom chrbtom, nevidela čo sa tam deje. Mike práve čistil mandle Jenifer a všetci sa na tom dobre zabávali. Bolo to priam nechutné. Chcel som Barb zastaviť, nech to nevidí, ale nemal som ako. 
„ Odnesieme riad a pôjdeme ku mne. Pôjdeš s nami Danny ....“ Otočila sa smerom ku košu a zastavila pohľadom na dvojici o pár stolov ďalej. Muselo ju to bolieť. Spolu s Mikom chodili už druhý rok, určite ho ľúbila. A on miesto plakania nad rozpadnutým vzťahom strčí jazyk do krku jej dobrej priateľky.
„ Myslím, že by sme sa mali pohnúť. Skočím si ešte do skrinky po knihy. Uvidíme sa pri aute chalani.“ Hovorila rýchlo a rozrušene. Danny na mňa žmurkol, vzal jej z rúk červenú tácku a ja som si ju rýchlo otočil k sebe. 
Nechápavo na mňa zazrela, vzal som ju oboma rukami za zadok a pritisol som sa na jej pery. V jedálni bol šum, hluk a vrava deciak, no po chvíľke nastalo úplné, hrobové ticho. Stále som ju bozkával, rukami som zo zadočku prešiel na jej kríže a prstami som kopíroval lem skladanej sukne. Odtiahla sa a prekvapene sa mňa zadívala veľkými očkami. 
„ Čo si to.. ty si ma.. pred celou školou..pobozkal?“ Asi som mal predtým uvažovať nad tým čo robím, nemal som konať unáhlene, ale mne to nevadilo. Jej asi ano. 
„ Prepáč mi to, nechcel som, ale vyzerala si tak smutne.“ Sklopil som oči k podlahe na svoje topánky. 
„ Nie! Nie! Bolo to fantastické! Len som sa bála ako by si reagoval sám, ak by som to spravila ja.“ Ona ma chcela pobozkať sama? Chcela to? Len sa bála? Moje vnútro sa roztancovalo, kým sa v jedálni znova rozozvučali hlasy, Danny odniesol všetky tri tácky a ja s Barby sme prešli ruka v ruke až k jej skrinke. Vzala si veci, a naložila nás so smiechom do auta. Vedel som však, že stále je prekvapená z môjho bozku. Určite sa o tom bude chcieť rozprávať len čo budeme sami dvaja. Dannyho sme odviezli domov a Barby ma vzala na sľúbenú hojdačku k nej na záhradu. 

Prezliekla sa do legín a voľného trička, vlasy si stiahla do drdolu a s nádherným úsmevom ma za ruku viedla až k zadnej strane dvora a veľkému dubu. Z hustej koruny stromu viseli dva laná spojené úzkou doskou. Bola vybrúsená dohladka a nalakovaná. Strom mal v kmeni vyrezané veľmi pekným písmom celé jej meno Barbara Carttovská. Prešiel som po ručnej práci prstom, Barby si to všimla, posadila sa na hojdačku a jemne hompáľala nohami vo vzduchu. 
„ Vyryl ho tam môj dedko keď som bola maličká. Celá hojdačka je od neho.“ Otočil som sa k nej a neodolal som jemne som ju objal okolo pásu zozadu. Oprela si líce o moje líce a ruky zložila z lán na moje ruky. Nedržala sa, dôverovala mi. 
„ Je to nádherné, veľmi sa mi to páči.“ Usmieval som sa, poviem jej to? Chcel som, spravil som to. 
„ Páčiš sa mi Barby, čo takto obed v nedeľu u nás doma?“ Opýtal som sa.
„ Budem rada, ale zajtra pôjdeme na prechádzku. Ukážem ti kde chodím so psami.“ Prikývol som, Babry sa chytila lán po jej bokoch a ja som ju jemne rozhojdal. Smiala sa tak, že sa celou záhradou ozýval jej zvonivý smiech, kričala moje meno, páčilo sa jej to. Ja som sa tešil na čas strávený s ňou, na nedeľný obed a hneď ma napadlo, že musím mamke oznámiť nech nerobí mäso. 

Keď sme spolu sedeli sami pýtala sa ma rodinu. Rozprával som o našom živote v Pakistane. Pamätal som si veľmi málo, bol som vtedy len dieťa ale niečo áno. Hovoril som jej o našom sťahovaní sa a mojich vylúčeniach zo školy. Smiala sa keď som spomínal ako som vyhodil televízor von oknom keď som mal tri. Občas mi jemne stisla ruku. Ležal som na deke, ktorú priniesla z vnútra. Barby mala hlavu položenú na mojom bruchu a teraz hovorila ona. O svojom detstve, o najlepších priateľkách a ich sklamaniach. Až sme sa dostali k téme, ktorú som nemal rád. Teda mal, ale len keď som bol sám. 
„ Zaspievaj mi.“ Pokrútil som hlavou aj keď to nevidela.
„ Neviem spievať, nebudem spievať.“ Protestoval som, prstami som prehrabával uvoľnené pramienky jej vlasov, hladkal som ju po líčku. 
„ Zayn čo to hovoríš. Prosím, prosím a dostaneš pusu.“ Usmiala sa, použila ženské zbrane a ja som podľahol. O malý moment som spieval krátky úsek z tej istej pesničky, ktorú počula prvý krát. Len čo som dospieval let me love you, vystrela ruky do vzduchu a šťastne zatlieskala. 
„ Súhlasím s Dannym prihlásiš sa do xfactoru! Si dobrý! Páči sa mi to! Určite to dotiahneš daľeko!“ +-Smial som sa na jej presvedčení a pritom som hladkal útlu rúčku, ktorú mala položenú na mojej hrudi.

Darovala mi pár sladkých bozkov, dohodli sme sa na zajtrajšej prechádzke a potom som šiel domov. 
Safaa ma čakala v izbe, tak ako vždy. Musel som jej porozprávať o celom dni v škole, o hojdaní sa s Barby. Celý čas ma pozorne počúvala, ležali sme spolu v mojej posteli. Prerušila ma až, keď som jej hovoril o zajtrajšej prechádzke. 
„ Zayn?“ Opýtala sa tenkým hláskom. 
„ Čo máš na srdci zlatko?“ Prstami som uhládzal jej dlhé čierne vlasy, ktoré sme obaja zdedili po otcovi. 
„ Zajtra vezmeš aj Borisa?“ Vedel som čo sa chce opýtať, stále, keď som chodil s Borisom na prechádzky, chodila Safaa so mnou. 
„ Áno, Barby vezme svojho Huga a pôjdeme, prečo?“ V tme som sa usmieval. 
„ No vieš, stále sme chodili s Borisom spolu a teraz pôjdeš s ňou.“ Ešte trochu som ju musel ponaťahovať. 
„ Áno pôjdem ja, Boris a Barby s Hugom.“ Rukou som si zakrýval ústa, smial som sa tak, aby si to drobec nevšimol. 
„ Tak dobre Zayn. Ale potom mi o všetkom porozprávaš tak ako dnes, platí?“ Nastavila mi ruku, chcela si capnúť. 
„ Samozrejme drobec, a teraz už spi.“ Pohladkal som ju po líčku. Tak ako vždy, zaspí v mojej posteli a ja si pôjdem ľahnúť do tej jej. To som si myslel, no Safaa sa postavila, prešla do svojej postele a zakrútila sa do periny. 
Nebol som si istý či už zaspala, musel som jej to povedať. 
„ Safinka? Pôjdeš zajtra so mnou a Barby, nenechal by som ťa predsa doma.“ Počul som ako začala pišťať do vankúša. Pricupkala ku mne vtisla mi veľkú pusu a potom konečne zaspala znova pri mne.

Naraňajkovali sme sa, Doniya vzala Borisa von ráno, Waliyha na obed. Safinka bola od rána nedočkavá, chodila po byte, stále si len chytala veci. Pripravovala topánky, asi tri krát si prečesala vlasy do iného copu až som jej konečne povedal, že ideme. O pol tretej sme spolu s Borisom čakali pred domom Barby. Borisa tak ako vždy držala na krátkej červenej vôdzke Safaa. Nebol som nervózny, celý ten čas som si v mysli premietal len vety od mojich krások. Barby hovorila, že chce spoznať moju rodinu a Safinka chcela spoznať Barb, nebude to teda problém. 
Rozprávali sa spolu, vtipkovali a naťahovali sa. Spadnutý strom pod lesom, na dosť priestrannej lúke im nahrádzal lavičku. Safaa sa smiala na celý les, Barby tiež. Hádzal som nastriedačku raz Borisovi, raz Hugovi. 
Lúka bola krásna, objal som Barby v momente keď Safinka hádzala psom palicu. Myslel som si, že nás nevidí, no videla. S krikom dobehla k nám, oboch nás pevne objala a usmievala sa ako slniečko. 
Prechádzka dopadla dobre. Barby sme odprevadili domov, pred domom som jej vtisol jemnú pusu na líce, predsa len bola s nami moja sestra. Domov sme prišli hladný a dosť špinavý. Vyslúžili sme si krik od mami, výsluch od ocka, kde sme tak dlho boli a potom sme sa vystriedali v sprche. Pripomenul som mamke zajtrajší obed a Barby, zaľahol som spať a v sekunde som bol mimo reality. 

Arabský šalát s jarnou cibuľkou, paradajkami, paprikami a uhorkou poliaty citrónovou šťavou a olivovým olejom som zakryl alobalom a vložil som ho do chladničky. Mamka dovárala kibbeh z tekvice. Jeden vegetariánsky pre Barby a jeden s mletou jahňacinou pre nás. Mal som rád oba, schopnosť skonzumovať celý plech sa prejavovala vždy, keď to mama varila. Pečená tekvica voňala na celý byt, Boris sedel v kuchyni a čakal, kedy sa mu ujde niečo pod zub. Ostávalo mi ešte spraviť kokteil z guavy. Ošúpal som ju, pokrájal a nahádzal do mixéru. Banán som si nechal na stole, keď príde Barby nakrájam ho, vložím do pohárov s kokteilom a môžeme jesť. 

K domu Barby som sa prešiel, potom som nám zavolal taxík a spoločne sme sa odviezli k nám domov. Bál som sa, strach mi spôsoboval zimomriavky. Nevadí Malik, ona je úžasná a tvoja rodina to pochopí. Snažil som sa usmievať sa, ale miesto toho som mal na tvári smiešnu grimasu a spotené dlane. Vo výťahu sme si vymenili pár rýchlych bozkov. Cítil som, že Barby je nervózna tiež. 
„ Bude to okey uvidíš.“ Zasmial som sa a jemne som jej stlačil ruku. Ona len prikývla a ticho zaklopala na dvere. Otvorila nám mama so širokým úsmevom, za ňou sa vynoril ocko v žiarivo bielej košeli a hneď vedľa neho boli v rade nastúpené všetky moje sestry. Doniya, Waliyha a Safaa. Tej oči žiarili tak ako na lúke včera. Tešila sa. 
„ Som rád, že si prišla Barby. Teší ma, že s nami stráviš čas.“ Otec sa formálne usmieval, formálne rozprával až kým sme si všetci spoločne neposadali za nízky stolík, ktorý nám slúžil ako jedálensky stôl. Môj otec je len polovičný moslim, ale zvyky dodržiavame. Nie všetky, väčšinu.