S najväčšou pomocou Marušky... lebo ja som sa nejak nevedela pohnúť ... takže Maruš Ďakujem!
„ Mamička povedz mu niečo! Nechcem tak
veľa darčekov.“ Dodala, hltavo čakala na moju reakciu. Nebola však
jediná, oslovením mamička ma
prezradila, stojí za to vysvetliť mu to?
Po jeho dlhom spýtavom pohľade som musela.
„ Darcy videla si aký pekný detský kútik
majú? Choď sa pozrieť zlatíčko.“ Poslúchla,
drobnou rúčkou sa pridržala Nialla a zoskočila zo stoličky.
„ Ty si jej matka?“ Opýtal sa ma
zaskočený, priložil si čokoládu k perám a neviem prečo, ale nahnevane
sa zahľadel na veľké sklenené okno za nami. Skupinka dievčat s foťákmi
v rukách sa rozžiarili a on sa žiarivo usmial. Čo je nejaká hviezda?
Sťažka som si vydýchla,
ešte vždy pre mňa nebolo ľahké priznať to. Priznať sklamanie, ktorého som sa
dopustila, aj keď svoju dcéru milujem. Zahodila som si šancu, nič z toho mi
však nevadí, ľutujem len to, že sa mi Darcy neprihodila až po vysokej, mohla
mať lepší život. Medveďa, kvetiny, a všetko ostatné, po čom by tá malá túžila.
Kútikom oka som sledovala ako sa deti, spolu s mojou dcérou, ktorá nikdy nemala
problém hrať sa s inými deťmi, veselo kreslia na tabuľu.
"Darcy nemá veľkú sestru. Má len mňa, a
svojho dedka."
Odvážila som sa pozrieť na Nialla, ktorý zo mňa
oči zjavne celý čas nespustil. Teatrálne som si odpila z kávy predo mnou, a
čakala akú reakciu vymyslí. Nebolo príjemne vravieť to, ťažšie to však mali
oni. Nikto nevedel ako správne zareagovať, v podstate to bolo vždy to isté.
"Prečo ťa volá Chloe?" Zaujímal sa s tým jeho upretým modrým pohľadom. S
úsmevom som pokrčila plecami.
"Zvykla si, jej prvé slovo bolo Chloe
a mne sa to páči.“ Vysvetlila som
mu to jednoducho. Oči som odtrhla od
kávy a znova som na neho pozrela mračil sa.
„ Čo je?“
"Ani raz za celý
čas si nespomenula iného muža, ako Darcynho starého otca. Teda, viem, že z
nejakého dôvodu pri nej jej daddy nie je, no ja..."
Zhlboka som sa nadýchla, a prerušila ho.
"Nie, nie je pri nej. On nie je vôbec. Ako
sa vyskytol, tak aj zmizol. Nepoviem ti, kto to je."
Hlas som stíšila až tak, že som posledné slová
šepkala. Nechcela som tú vetu dopovedať, "nepoviem ti kto to je, lebo to
sama poriadne neviem". Nebolo to správne, takto to pochopí, možno nie
správne, no podstata ostáva.
Niall
„ Odveziem Vás,
nepôjdete pešo.“ Ponúkol som sa.
Samozrejme aj zo zdvorilosti ale viac pre to, aby som ich spoznal. Táto malá
spolu s jej mamou mi padli do oka viac ako akékoľvek dievčatá ktoré
v poslednej dobre stretávam. Chcel som sa dozvedieť viac, chcel som byť
súčasť ich osudov. Veď pre niečo sme sa museli stretnúť. Dážď neustával, pršalo
ešte viac. Chloe držala Darcy za ruku, očami skákala zo mňa na upršanú oblohu a nakoniec
prikývla už druhý krát mojej dnešnej ponuke.
Liamov biely mercedes typu A, som pristavil čo najbližšie ku vchodu
kaviarne a obe som naložil. Jazdil som pomaly, snažiac sa dostať cez tie
milióny kvapiek k ich bytu bolo takmer nemožné. Pršalo husto, stierače vŕzgali pod nátlakom
vody a naša najvyššia rýchlosť bola tridsať kilometrov za hodinu. Znova som zaparkoval na najbližšie miesto
pri vchode do nízkeho paneláku a všetci traja sme spoločne preleteli
dnu. Chloe vytiahla kľúče, odomkla
a pustila nás dnu. Kým sa Darcy
sama vyzula, vyzliekla a mokrý kabátik prehodila cez stoličku
v kuchyni, zmizla v útrobách bytu a my sme osameli.
„ Ďakujeme, naozaj si
nám pomohol.“ Usmiala sa na mňa. Až
teraz som si všimol aký rovnaký úsmev s malou majú. Jemné jamky v líčkach Darcy zdedila po
svojej matke, zatiaľ čo kučeravé zlatohnedé vlásky zrejme po otcovi. Jej pohľad hnedých očí mi niekoho pripomínal,
ale nemohol som prísť na to koho.
„ Nebolo to nič, ak by
som nejako ešte mohol pomôcť.“ Namiesto
potrasenia si s ňou som ju za podávanú ruku chytil a pevne uväznil
v objatí. Počkať tá vôňa, čo mi
pripomína. Vtedy som sa rozpamätal na
víkend s Liamom u jeho rodičov.
Zas ako raz sme s Tomom blbli a jeho mamka nás musela vziať do
parády, respektíve naše oblečenie. Louis
sa rozhodol, že v chladničke je veľa šlhačky a tak všetky veci
z kufrov skončili v práčke kamarátovej mamy. Aviváž, ktorú Karen používala a aviváž
ktorú používa Chloe museli mať rovnakú značku. Jemná kvetinová vôňa letnej lúky
sa mi zarývala do nosa.
„ Netreba, mal by si už
ísť a ešte raz ďakujem, neviem ako by sme sa v tomto lejaku dostali
na zastávku metra.“ A tak som sa
rozlúčil, dva poschodia bytovky som zletel peši a bez akejkoľvek nádeje,
že ich ešte niekedy uvidím, hoci som chcel, som naštartoval a vyšiel na
hlavnú cestu.
Chloe
„ Vaňa?“
Darcy preferovala sprchovanie, napriek tomu, že ja som milovala dlhé
nočné kúpanie.
„ Som unavená mami,
idem si ľahnúť. Dnes bez rozprávky, ten Niall bol celkom milý nie? Uvidíme sa
zajtra, ľúbim ťa a dobrú noc.“ Rozprávala príliš dlhé vety a veľmi
rýchlo. Takouto rýchlou angličtinou by ju
turista nerozumel. Vtisla som jej bozk na čelíčko a ani neviem ako zmizla.
Kým sa mi vaňa
napúšťala a ja som po kúpeľni lietala len v čipkovanom prádle, hlavou
mi behali myšlienky na blondiaka. Niekedy som ho už určite videla. Stretli sme sa a ja si to nepamätám?
Alebo hral v nejakom seriály? Nepracuje niekde v okolí? Nevedela som
si spomenúť, tak som myšlienky zahnala a do horúcej vody som prikvapkala
trochu gélu na uvoľnenie svalov. S jednou nohou vo vode a pohárom
vína v ruke ma vyrušil zvonček. No tak, teraz? Kto to môže byť?
„ Prepáč, že ruším ale
vaša ulica je neprejazdná a ani taxíky nechodia. Pešo ísť by bolo nemožné,
navyše bývam na druhej strane mesta a...“
Z krátkych vlasov mu kvapkalo a zimnú bundu mal premočenú no
poslednej nitky. Otvorila som dvere dokorán a vpustila ho dnu. Kým sa vyzúval a ja som z kúpelne
priniesla čistú osušku zamrzol a prebehol po mojom tele pohľadom.
„ Vyrušil som ťa?“
Ahoj Ajč musim sa ti z niečim zverit.. vieš pamatam si ked si začala pisat poviedku London ..bola to poviedka na ktoru som mysela cele dni milovala som ju. min. 3x som si ju celu prečitala .Ani Sama prečo tento komentar pišem ale strašne mi to chyba..Chyba mi tvoja aktivnost na blogu ja viem ze..si dospela a maš určite povinosti . Prepač ked som ta urazila ale musela som to sem napisat. A ešte jedna vec . Prehladala som 100 blogov spoviedkami ale ani jedna nieje tak užasne napisana ako tvoja poviedka London :) To je všetko .. :) ...
OdpovedaťOdstrániťĎakujem veľmi pekne, neboj sa drahá neurazila si ma nijak a vlastne máš pravdu... keď som začala písať London chodila som na vysokú a vonku. Nič viac, terz mám robotu a keď prídem večer domov nevládnem písať :( mne je to ľúto a plne si uvedomuje, že to tu upadá ... skúsim s tým niečo spraviť, uvidíme ak nie pristúpime k riešeniu "M" ... o tom potom keď sa bude realizovať :) ale Ďakujem ... som rada, že mám takých čitateľov <3
OdstrániťJaja.. wrr, nevadí, ja si počkám, ale nech je to čím skôr, strašne sa teším!!! A toto je asi prvá krát, čo mi ide ti normálne komentovať :D :D Still waiting who is THAT man, aj keď to tipujem na Liamka :D
OdpovedaťOdstrániť:) pracuje sa na výrobeee :)))))
OdstrániťAjc ja mimo poviedky...kto ti robi alebo kde robis zahlavie/logo blogu?rada by som si aj ja nieco spravila len nejak neviem ze kde... :-D
OdpovedaťOdstrániťsama si robím :) skicár a ideš.. hrám sa :) chceš spravím ti?
Odstrániťak by sa ti chcelo ;-)
Odstrániťmáš nejaké konkrétne požiadavky ?? :) kľudne mi Sabi napíš na fb
OdstrániťJo.....
OdpovedaťOdstrániťJe to krasne :) :*
OdpovedaťOdstrániťPočkej, počkej - To se do toho zaplete i Niall? Ach jáj, toto mi nedělej :D Je to krásné :)
OdpovedaťOdstrániťJe to nádherné :)
OdpovedaťOdstrániť*Denisa*