piatok 24. mája 2013

Everyhing will be fine 6.

Marodujem - pod perinou - s čajom - unudená - ubolená - s penicilínom :( - preto takto krátko - z AW nemám ani čiarku - notebook je nedohľadne - Ajč má instagram Háhá - koniec bude ... možno ešte ...ak B. bude chcieť .. :)


Zaparkoval som to len niekoľko metrov  od  verejných záchodov na prvej benzínke. Patrila k tým menším, našťastie tam nebolo veľmi veľa ľudí.  Barby si svoje čierne tričko obliekla znova a kým som ja zo zadných sedadiel vzal svoju peňaženku, kde som mal ukryté všetko poklady pre túto situáciu – peniaze a prezervatív.  Nasledoval som Barby do prvých dverí s nalepeným panáčikom – WOMAN.

 Kým sme  prišli k malej bielej budove, celých tých desať krokov som sa pozeral na jej zadoček. Tak ladne ním krútila, vlnila bokmi, ukladala nôžku pred nôžku a provokovala ma.  
„ Haaaloooo?? Je tu niekto??“  Opýtala sa hlasno a ani keď sa po niekoľkým minútach nik neozval, chytila  golier môjho trička a vtlačila ma do kabínky.    Jej perám som vychádzal v ústrety a kým ma ona opierala o zatvorené dvere, oboma dlaňami som uchopil jej zadoček.   Stále keď som ho stlačila, použila zuby a uhryzla ma  do krku.   Naše vzrušenie a celú eufóriu len podotkol fakt, že sme na verejných WCkách.     Nevydržal som v jej moci veľmi dlho, chcel som sa chopiť nadvlády nad jej telom.    Surovšie ako inokedy som ju sotil do steny za nami a priľahol jej telo mojím. 
„  Si nadržaný bejby?“    Opýtala sa ma. Len som prikývol a rukou, ktorou som jej nedržal vlasy som  jej roztiahol stehná. 
Počkaj Elena, dám si ešte rúž.“  Ozval sa hlas, klopkanie opätkov nám len potvrdilo, že viac nie sme sami.
„ Psssst.“ Šepol som jej s ukazovákom priloženým na jej perách.  Zatiaľ čo sa v jej očiach leskla  hrozba z odhalenia a pohoršených výrazov dám, ktoré nám robili spoločnosť, som jej jemne prechádzal po nohavičkách a len čo sa dvere znova zatvorili a klopkanie opätkov sa vzdialilo na niekoľko krokov, vrazil som do mojej malej  dva prsty. Zastonala a pritlačila sa bližšie k môjmu telu. 
Naša návšteva záchodov netrvala dlho, mala ešte niekoľko vyrušení a keď sme so smiechom prišli na to, že sme zabudli na gumu,  unavený sme sa rútili po stále rovnej ceste až k nášmu luxusnému hotelu.

„ Zas si to spravila !  Ten telefón !  Načo si to zdvihla? Načo to bolo dobré?!“  Kričal známi hlas z balkóna  vedľa.   Liam a Ajč náš na pár dní prišli pozrieť, nevideli sme ich však vôbec.  Boli sme preč, dnešná noc bola prvá, ktorú sme strávili na jednom hoteli.   Izbu si zabookovali hneď vedľa nás, čo ma na jednej strane potešilo – mal som s kým fajčiť a na druhej nie – ich  dnešná hádka bola už tuším piata.
„ Ty sa môžeš podpisovať každej čo o to požiada a ja nemôžem telefonovať? Nevolala som  mame alebo kamarátke !“   Odkričala mu späť a hlaso tresla dverami na kúpeľni.    Barby za mnou vyliezla na balkón, práve vtedy keď Liam vyšiel na ten ich tiež.
„ Dáš mi jednu?“   Otočil sa na mňa.
„   Prečo si nevezmeš Jajinu?“  Ukázal som na čiernu krabičku položenú pod kvetináčikom s malou  palmou na ich balkóne.
„  Od nej nechcem nič, nie to ešte cigaretu.“ Zamračil som sa a ponúkol mu svoju.
„ Prečo? Je to také zlé?“  Pýtala sa Barby pripaľujúc najprv jemu, potom sebe.
„ Vážne?   Načo sme tu išli keď stále telefonuje? Stále niečo vybavuje.  TU je chorý jeden kôň, tu druhý a potom treba sa starať o bar.“  Hneval sa, chápal som ho a predstava toho, že som sa kedysi ja  hneval na moju Barborku sa mi nepáčila. Musí to pochopiť, je to ich  život.
„  Liam, ona bez toho nevie žiť...“    Hovorila Barby, on ju však prerušil.
„ Ale zjavne vie žiť bezomňa keď ani nepríde.“ Zamračila sa na balonové dvere v ktorých sa práve zjavila jej kučeravá hlava.
„ Fajčíš ???!!!!“  Ironickým tónom vpochodovala na balkón a vzala si jednu aj ona.
„ Ty môžeš nie?“  Osopil sa Liam a vyfúkol jej obláčik dymu priamo do tváre.
„ Nemal by si fajčiť,  škodí ti to.“  Odvrkla, pripálila si a postavila sa na druhú stranu. Obaja mali zlú náladu a obaja skončia v posteli, pretože inak  by ich vzťah nefungoval. Len som sa zasmial a čakal kým vypadnú a ja bude môcť mojej milovanej dokazovať ako veľmi chápem jej prácu a všetko okolo toho.   Našťastie to netrvalo dlho a ostal sme sami.

Obloha už bola posiata drobnými lesklými hviezdičkami a my dvaja po divokom milovaní spokojný a šťastný.  Osprchoval som sa, Barby objednala veľmi neskorú večeru a potom vliezla do vane aj ona. Nechcel som vyrušovať, odpratal som sa na balkón aj s pivom a cigaretami a spokojne asa usadil v ratanovom kresle.  Keď sa jej  nežná silueta, odetá len v uteráku, objavila vo dverách práve som  si zapaloval tretiu cigaretu.    Úsmev jej vo svetle hviezd žiaril a pokožka s nádychom brondzovej sa leskla.
„ Poď sem.“ Šepol som potichu. Chcela si sadnúť do kresla vedľa mňa no stiahol som ju sebe na kolená.
„   Si hladný.“  Skonštatovala prechádzajúc mi prstami po neoholenom líci.
„ Po tebe.“  Usmial som sa, pramienok mokrých vlasov som uchopil  medzi palec a ukazovák a pritisol si ho k nosu.
„ Voniaš po jahodách.“    Jej cengavý smiech sa ozval balkónom a svoje červenanie sa ukryla na mojom ramene.  Cítil som ako jej horia líca, ako sa jej studené a mokré vlasy obtierajú o moju pokožku, cítil som ako veľmi ju potrebujem.
„ Poďme sa najesť, lebo inak zješ mňa a potom čo?“  Znova sa zasmiala a pritisla svoje pery na môj nos. Zastavil som jej vzpierajúce sa telo, omotal som si okolo neho ruky a pritláčal ju k sebe.
„ Nechoďme nikam,  chcem tu ostať navždy.“  Šepkal som hladkajúc ju, len čo povolila vzpieranie  klesol som dlaňami na jej stehno, odhrnul uterák ešte vyššie a nežne ho hladkal. Prechádzal som hore dole po jej hnedej pokožke,  nos  zaborený v  jej vlasoch a hlava úplne v oblakoch.
„ Cítim sa zamilovaný.  Zamilovaný do tej najkrajšej ženy a najdokonalejšieho stvorenia na svete. Mojej krásnej princeznej ktorá ma robí šťastným.“  Šepkal som, dívajúc sa jej do očí.  Leskli sa, len som nevedel či od svetla z mesiaca alebo slzami, jemne sa usmievala a objímala ma. 
„ Vážne by si niečo mal zjesť.“ Zahanbene som jej pozrel do očí,  mala pravdu.
„ Myslí to vážne bejby, milujem ťa. Nechcem aby sme sa takto hádali.“ 
„ Takto ako Ajč a Liam?“  Pýtala sa a ja som len prikývol.
„ Oni sú iný, rozumejú si ale  Payne musí pochopiť situáciu ako ty.  Ja viem, že to zvládne len mu to  dlhšie trvá.“ Usmiala sa smerom k ich izbe a potom sa čelom oprela o moje, pár krát mi cmukla na pery.
„ Chceš povedať, že mne to netrvalo dlho?“ Vyzvedal som.
„ Nie, ty si šikovný a prišiel si na to dostatočne skoro.“
„ Aj tak sa nechcem hádať.“  Oporoval som jej, cítil som ako mi stúpa červeň do líc.
„ Vedela si to?“  
„ Vedela som, že na to prídeš. Nemôžeš bezomňa žiť.“  Usmiala sa a pobozkala ma. Dlho a s istou dávkou lásky, tak intenzívnej až som pocítil šteklenie v bruchu.
„ Točí sa mi pri tebe hlava a cítim motýle v bruchu.“ Povedal som, zasmiala sa a znova sa skrútila na mojej hrudi tak, aby videla na hviezdy.
„  Si zamilovaný.“ 
„ Najviac na svete a to do teba.“  Rukami som objímal jej bruško a hladkal poodhalené rameno.
 „  Chcem rodinu a chcem ju s tebou.“   Šepkal som jej do vlasov, cítil som ako si vzdychla a položila svoje drobné rúčky na moje.
„ Budeš mať rodinu. Budeme mať rodinu.“   Odpovedala mi stískajúc mi ruky.
 Ležali sme na balkóne celú noc a dívali sa na hviezdy. Rozprávali sa o menách našich detí a tom, kde pôjdeme ak budeme starý.   Fajčili sme, jedli pripravenú večeru a popíjali k nej lahodné červené víno.  Malá nad ránom zaspala na mojej hrudi, more  prinášalo ranný studený vánok, rozhodol som sa teda vziať ju do postele. Len čo som sa postavil aj s ňou na rukách, oblapila ma okolo krku a pohmýrila sa.
„ Spinkaj láska.“  Položil som ju do postele, zatvoril balkónové dvere  a ľahol si k nej.  Bola celučičká iba moje, privinula sa na môj hrudník a s perami na mieste môjho srdca pred tým než znova upadla do spánku zašepkala „ My dvaja patríme k sebe...“  Usmial som sa sám pre seba, vedel som to. Vedel som to už ten prvý krát, keď sme sa stretli a ona mi rozbila nos priamo na parkete.  Už v tú noc. 

6 komentárov:

  1. dokonalosť!:) ja som sa rozplakala normálne .. :) užasné to je :)) neskutočne sa teším na dalšiu :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Já už nevím co mám ksakru psát! Přijdu si divně, když píšu dokola pořád to samé, ale když ono je to pokaždé tak dokonalé! :D
    Miluju to; nechci, aby tahle story někdy skončila : :3

    OdpovedaťOdstrániť
  3. bože, bože, bože, dokonalé!
    pri tom zabudnutí na gumu som sa narechtala :D a pri tom konci som sa rozplynula ... :333333
    teším sa na ďalší diel :)
    skoré uzdravenie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Krasa!!... :-D Nechcem koniec!!.. :-D
    Viki

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nádherné, krásne, ach chcela by som niekedy zažiť niečo podobné, takú romantiku a mať muža, čo ma bude ľúbiť tak, ako Zayn ľúbi Barby ... píšeš neskutočne, tie opisy, milujem tvoje písanie, teším sa na pokračovanie a prajem skoré uzdravenie ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. ja tak strašne milujem tvoje príbehy :) Sú také...ani to neviem opísať :) Mega úžasné :) Pri niektorých plačem,pri niektorých sa smejem :) Je to úžasné :) Píšeš najlepšie poviedky EVER <3 :)

    OdpovedaťOdstrániť