Fight off your demons 4.

Isabella

flashback 

 

*„Mami idem na kamarátkinu oslavu, prídem ráno pretože budem u nej spať dobre?“ Usmiala som sa a tým som sa snažila zakryť moju malú lož.

„A kde to bude?“ Kontrolne na mna pozrela.

„U nej doma,  budú tam aj jej rodičia.“ Zatvárila sa podozrievavo. „Ved ju poznáš volá sa Oliv, moja spolužiačka. Tu máš mobil strápni ma a zavolaj jej.“ Dodala som a začal sa mi triasť hlas.

„Dobre Is, ale dávaj pozor! Máš len 19 a žiadny chlapci samozrejme.“ Mama mi pohrozila zdvihnutím ukazovákom.

„Jasné mami.“ Prekrútila som očami.

 Vbehla som do izby a hneď som volala Caroline.

„Tak ideme, kde mám prísť?“

„No ideme do toho clubu Now a potom k Oliv na párty. Ževraj už kúpila hrozne veľa chlastu a jej mama a otec odcestovali do Europy. Takže to bude párty roku, ale velmi sa mi tam nechce.“ Zasmiala sa Car.

„Tak prídem rovno do clubu! Daj mi pol hodinu a nevymýšľaj! Ja tam chcem isť a ty ideš so mnou.“ A zložila som.

 

*Pršalo ako z krhle, mala som v kabelke bundičku a tak isto dáždnik, ale nevládala som ju otvoriť. Tak ako mi každé dve minúty vyzváňal ton od Beynoceé, ktorý som mala nastavený na Caroline. Hľadala ma. Ušla som. Bez slova. Aj by som to dvihla ale nemohla som, moje ruky nespolupracovali.

Ludia prechádzali okolo, ale ničoho si nevšimli. Dážd mi spolu so slanými kvapkami zotieraj aj horké slzy. Moje nové šaty boli do nitky premočené a make-up mi stekal po tvári, mala som pocit že už ho ani nemám. A chcela som aby dážd zotrel aj bolesť nie len make-up.

Nadrogovali ma ale myslím že drogy už vyprchali. Pančušky som mala potrhané až ku kolenám a v hrudi veľkú dieru.  Nie, obrovskú dieru ktorá ma pohltila.

Začula som ako mi v priehradke v kabelke štrngajú kľúč, ale domov som ísť nemohla. Mala som kľúče od Car, ona bývala sama. Idem k nej a dúfam, že tam umriem.  

 

„Isabella. Och! Isabella.“ Šepot mi prenikal až do duše. Ten hlas by som poznala kedykoľvek. Chlpy sa mi zježili na celom tele a moja diera sa preberala. Odrazu nebola vyblednutá a sivá, bola žiarivo čierna a trhala ma na kusy.

 

Realita 

Prudko som sa posadila na posteli ale oči som nechala zavreté. Rukou som hmatala všetko okolo seba. Jemne som prstami prechádzala po prikrývke ale nič som necítila. Bála som sa otvoriť čo i len jedno oko.

„Bella!“ Kričala na mňa Caroline.

Otvorila som oči a pozrela som sa okolo seba. Bola som tam sama. Nikto tam nebol. Automaticky som si šúchala zápästia a aj hrdlo. Zvyk. Skurvený zvyk.

Bol to len sen Bella. Len sen.

„Si doriti hluchá?“ Kričala znova, počula som ako nahnevano vybehla schodmi.  

„Hmmm?“ Neprítomne som prikývla. Vošla som izby a ostala ticho. Pribehla ku mne a vzala mi vár do dlaní.

„Prestaň, nie som malá.“ Odvrkla som.

„Tento pohlad poznám.“ Zamyslela sa. „Nočná mora.“ Povedala skôr aby upokojila seba a nie mňa. Muselo to byť pre nu tiež ťažké.

„Hej, nočná mora.“ Bola som na ne zvyknutá, ale už pol roka som ju nemala takže ma to trošku prekvapilo. Odrazu sa postavila a začala vrieskať.

„Vravela som ti aby si tej žene toho bavoráka nekradla kurva! Musela som to vyriešiť za teba.“

„Ale bola to sračka. Tá ženská sa skoro posrala ked tam nemala auto. Mám to aj na vid...“ Smiala som sa, ale Car bola nasratá tak som čušala.

„Nejde mi o to, mohli ta chytiť.“

„Nikdy nás nechytia!“ Protestovala som.

„Nie, ale ked budeš znova kradnúť pred fízlarňou tak už si nie som až taká istá.“

„Bola som trošku opitá.“ Usmiala som sa.

„Tak dobre. Počuj, ja idem preč. Máš na stole papiere a pôjdeš ich zaniesť do Payne industrial company, máš tam aj mapku kde to je. Dáš to Liamovi Paynovi a bud normálna.“ Upozornila ma a ja som len prikývla.

 

Priviezla som sa tam a zaparkovala som, rýchlo som si zapálila a potom som vošla dnu. Vyviezla som sa úplne hore a oznámila som nejakej blondínke že chcem niečo dať nejakému Paynovi. Sekretárka meno niečo na „A“ mu to išla oznámiť a o chvíľku som už stála v jeho kancelárii. Toto bol teda kurva kancel! Všetko dokonalé a krásne, páčilo sa mi to, ale nie natoľko, aby mi stál na viac ako 5 viet.

Poznala som ho. Prihovoril som sa mi v Malikovej firme.

 

„Ahoj.“ Povedala som nemiestne. Jednu nohu som si dala pod zadok a druhou som si pohopkávala.
„Mam tu pre teba niečo, Caroline nemohla, tak poslala mňa.“ Liam Payne na mňa čumel a ja som si znova namotávala žuvačku na palec.
„Páči sa Vám to tu?“ Opýtal sa sa.
„Trošku, ale chýba tu tomu život. Farby, jas a hlavne nejaké rastliny. Je to tu mrvte.“ Usmiala som sa.
„Slečna Isabella. Volám sa Liam Payne, ale vy ma môžete volať akokoľvek.“ Povedal a postavil sa. Seklo mnou, prestala som si omotávať žuvačku. Zamrzla som a prestala som dýchať. On práve vyslovil moje meno. Striaslo ma. Nikto mi už dva roky nepovedal takto. Nasrala som sa.
„Tak dobre budem ťa volať Idiot, ty si „slečna Isabella“ ...“ Povedala som najhnusnejšie ako som vedela.
„Idem preč, lebo sa ponáhľam. A nebudem tu vysedávať z kreténmi.“ Pokrútila som hlavou a rýchlo som sa rozbehla preč.
„Tak sa maj idiot.“ Otočila som sa a chcela som rýchlo vypadnúť, ked ...
„Dovidenia slečna Isabella.“ Znova sek. Stuhla som na mieste. Mala som chuť ho zabiť a dobodať nožom. Nenávidím ho. Vypľula som mu žuvačku rovno pred nohy a drbla som dvermi.

Behom som utekala do auta a tam som začala nadávať ako zmyslov zbavená. Po lícach mi začali stekať tie odporné slzy. Neplakala som už vyše roka. Ale prečo plačem? Som vyrovnaná a som v pohode. To čo sa stalo sa malo stať. Ale to meno ... Prekliate meno. Povedal mi Isabella. Neverím že mi to povedal. Som taká vytočená! Ale ked, ten spôsob. Jeho prístup a jeho kolínska. Páčilo sa mi to?

„Bella vážne sa ti to kurva páčilo? Ty špina?“ Zaziapla som na seba v zrkadle a naštartovala som.

Celý deň som na neho myslela a potom večer som zaspala ani neviem ako.

Ráno som šla hned do môjho servisu a mala som zopár zákazníkov. Odrazu som počula ako niekto tresol dverami a niečo zakričal, bol to Liam.

Mal rozbité auto  chcel aby som mu ho opravila. Urobím to, ale len preto lebo dobre zaplatí.

No znova mi to povedal. To meno.

Nemohla som viac čakať a hned ako odišiel išla som domov. Ten chlap vo mne vzbudzoval nervozitu a ked vyslovil moje meno, mala som sto chutí ho zabiť. Myslela som si že pôjdem taxíkom, kedže som Paynovi dala svoje auto, ale ono stálo pred servisom. Poobzerala som si ho, či mi nešibe. Dnu na prednom sedadle bol biely papier, kde bolo napísané „dakujem, kľúče máš na stole , po moje auto si prídem vo štvrok. Liam Payne.“ Pribehla som k dverám do servisu, odomkla som a podišla k stolu. Moje kľúče tam boli! Ako sa tu kurva dostal? Určite to nebol on, kto ich tu dal. Má nato svojich ľudí. Ale ako? Nikto tu nemohol prísť! Schmatla som kľúče a nastúpila som do auta, papier som vzala do ruky a usmiala na na neho. Predstavila som si ho ako to píše. Prečítala som si to ešte raz až potom som si všimla že dole v rohu je ešte niečo napísané. „Ešte raz dakujem Isabella, zachránila ste mi život.“ Striaslo ma, paprier som hodila za seba a zanadávala som. To meno! Zlý pocit ma prenasledoval. Ked som prišla domov, Car bola so Zaynom hore. Nerušila som ich a išla som rovno od sprchy, potom do postele a moja nočná mora sa vrátila.

Flashback 

*„Slečna Casio, ste tehotná.“ Usmial sa doktor a mne sa podlomili kolená.

„Prosím?“ Opýtala sa Caroline sediaca hned pri mne. „Kurva.“ Dodala potichu a oči uprela na zem.

Bola som rada že sa nepozrela na mna, slzy sa mi navalili do očí a nevedela som sa ani pohnúť.

„Nechcem to.“ Vypadlo zo mna. Car sa na mna pozrela a pokrútila hlavou.

„Bella...“ Chcela niečo povedať, no umlčala som ju rukou. Chcela povedať aby som si to nechala no ja nemôžem. Ten skurvysyn... pomyslela som si.

*“Testy nás utvrdili v tom že ste potratili. Hned musíte isť na prečistenie. Nemalo by to zanechať trvalé následky, kedže je to len prvý mesiac tehotenstva.... Je mi to ľúto.“

Doktor začal vypisovať papiere. Potatila som... Cože? Ako to? Už som si nato začínala zvykať. Caroline ma presvedčila aby som si dieťa nechala a teraz toto? Nevedela som či sa mám tešiť, alebo plakať. Tak som nerobila nič, len som sedela a čakala čo bude dalej.

V hlave sa mi  miešali spomienky a ja som sa trhala ako blázon. Chcela som sa zobudiť a nie sa znova pozerať nato čo sa stalo... Ale nešlo to, spomienka pokračovala.

*“Pani sestrička.“ Ozvala som sa a na vozíku som sa prisunula k nej. Musela som byť na vozíku, aby som sa nevysiľovala chodením. Trápne.

„Ano slečna pán doktor Vás už čaká.“ Sestrička sklopila zrak.

Vozíkom som prišla do ordinácie.

„Počkajte odtlačím vás k stolu.“ Povedal doktor a ja som sa usmiala nad jeho láskavosťou.

Stoličku od stola vzal a sadol si oproti mne. Povzdychol si.

„O-operácia prebehla dobre, ale vaše telo to počas nej zvládalo veľmi zle.“ Hovoril potichu a pomaly.

„A?“ Naznačila som mu, aby hovoril dalej.

„Slečna Isabel.“ Stuhla som.

„Volajte ma Bella.“ Povedala som na mna až príliš tvrdo.

„Tak Bella, musím Vám niečo oznámiť .... už nikdy nebudete môcť mať deti. Vaše telo neprijalo taký nápor a potrat vám narušil maternicu.“ Hovoril rýchlo ale jemne. Najprv mi to nedochádzalo.

„Ten vyjebanec ma znásilnil a otehotnela som....A ja? Ja? Nemôžem mať deti?“ Kričala som na plné hrdlo. Vstala som z vozíku a utekala som do izby. Zamkla som sa a plakala som.

Už nikdy nebudem veriť nijakemu chlapovi! Budem svina! Dobrá Bella je preč, oddnes budem vyjebaná suka a budem robiť peklo všetkým okolo mňa. Už nikdy nebudem dobré dievča! Kurva! Do riti! Kurva!