nedeľa 9. februára 2014

Fight off your demons 36.



Sedela mi na kolene a  ja som jej prechádzal prstami po stehne,  ked mi prišiel e-mail od 
Abby.
„Ukáž, chcem si ho prečítať.“ Usmial som sa a otvoril ho.
Pán Payne,
Na zajtra máte štyri schôdzky. Prvú o 9:00 s Pánom Clintonom. Obed máte zarezervovaný o pol dvanástej v reštaurácií Luxury. Máte na mna ešte nejaké želania?
„želania? Čo tým myslela?“ Otočila sa na mna.
„čo ja viem, vieš aká je šibnutá. A ked sme pritom Bella, dnes mi prišiel e-mail.“
„Od koho?“ Zaujímala sa.

„Volá sa Vicky a bola moja šľapka, ale už som ju nevidel veľmi dlho, prisahám že som za nikým nebol. Neviem načo mi písala.“ Neviem prečo, ale bol som skurvene nervozny.
„Ukáž.“ Povedala.
Prečítala si ho.
„prečo si neodpísal?“
„Lebo nechcem, načo? Mám teba a ty mi stačíš.“ Usmial som sa a ona tiež. Rýchlo ma pobozkala. Ideme si urobiť niečo jesť a potom film, dobre?“ Prikývol som.
„Ale vyberám ja.“

O týždeň neskôr
Isabella

„Kde si?“ Volal mi z práce.
„Och bože...Doma.“ Zasmiala som sa. „Kde mám byť?“
„Ved sa len pýtam. Volám ti, lebo mi volala matka.“
„A?“ Nabádala som ho.
„O týždeň v sobotu ideme na ples. Musím tam byť, ako sponzor.“
„Aha a to mám ísť aj ja?“
„Samozrejme si moja priateľka Bella.“
„Dobre, tak fajn.“
„Pôjdeme kúpiť šaty.“
„Kedy prídeš? Je sobota Liam chápeš?“
„Daj mi hodinu.“ Povedal. Musela som zavrieť oči.
„Dobre. Čakám.“ A zložila som.
Sadla som si na sedačku a dalej pozerala nudnú šou. Ples. Jeho rodina. Nemajú ma radi. Kurva.
„čakáš?“ Opýtal sa hlas spoza mňa. Prudko som sa otočila a vypúlila oči.
„čo tu robíš?“ Stál tam v jehom z jeho silno modrých oblekov a bielej košeli s golierom bez kravaty. Košeľu mal rozopnutú až mu trčali tie jeho malé chlpky.
„Chcel som ťa prekvapiť. Ideme na obed? Je skoro dvanásť a som hrozne hladný. Abby mi nič nedoniesla.“ Dohovoril, prešiel okolo sedačky a postavil sa predo mna. Oči sa mi jemne zúžili.
„Ešte som tiež nejedla, takže pôjdeme. Apoň na chvíľku vypadnem.“
„Nepáči sa ti tu?“ Opýtal sa so strachom.
„Och jasné že páči, len sa nudím.“ Túto tému som uzavrela teraz sa o tom baviť nechcem.
„Prečo to nemáš zapnuté?“ Nechápavo sa na seba pozrel. Neuveriteľne ma vzrušoval pohľad na toho chlapa. Tie pevné ruky a svalnaté ramená.
„čo?“
„Tie gombíky? Chceš sa v práci pre niekým predvádzať?“ Opýtala som sa drzo. Zazdalo sa mi, že potláča smiech.
„Nie, len ma škrtila košela.“ Rozopol gombík od saka a dal si ho dolu.
„Nabudúce ju nechaj nech ťa škrtí.“ Odvrkla som a nahla sa doľava aby som mohla sledovať telku.
„Zdá sa mi že žiarliš. Je to tak?“ Naklonil sa a zaprel do pohovky. Tie ruky! Tá vôňa! Taká korenistá, presne ušitá na neho. A je môj. Naklonil sa a zapozeral na mna.
„Tak?“ Chcel odpoved.
„Ano.“ Vzdychla som. Jeho ruky presunul na moje nahé stehná a pokračoval hore. Pomaly dvíhal jeho tričko s Batmanom. Odrazu si kľakol na zem a rozkročil mi nohy, aby medzi nich vošiel.
Bozkával ma jemne na koleno, stehno až hore, kde prestal a pokračoval cez bruško až k prsiam. Ktoré začal ochutnávať.
„Bella keby si len vedela ako mi chýbaš ked som v práci.“ Šepkal do mojich prs. Zastonala som.
Tričko odhodil a prstami mi jemne šteklil bedrá. Bradavky pravidelne striedal.
„Chýbam? Veľmi?“ Pod návalom vzrušenia mi zlyhával hlas.
„Stále musím myslieť len na teba vieš? A potom sa len usmievam ked si spomínam čo sme robili v noci. A potom si všetci myslia že mám dobrú náladu.“
„Liam, pobozkaj ma.“ Skoro som kričala.
Podvihol hlavu od mojich prs.
„Nemôžem.“ Podvihla som obočie.
„Prečo?“
„Lebo potom nepôjdeme na nákupy.“ Usmial sa rýchlo postavil.
„A čo toto?“ Opýtala som sa a rukou ukázala na hrču v jeho nohaviciach.
„Och, neboj sa. Jeho to prejde.“ Vyškerený ma jedným ťahom vzal na ruky a kráčal hore do spálne.
„Obleč sa.“ Povedal a pustil ma na nohy. Zvonil mu mobil ktorý išiel dvihnúť do pracovne. Bože a čo na seba?
Pípol mi mobil, sms. Do riti tie mobily ma už serú.
Ahoj kráska čo tak káva? J Duke.
Čože ? Pre boha! Čo teraz? Nemôžem mu odpísať. Ked to poviem Liamovi asi ma zabije. Toto je už tretia sms-ka od neho za týždeň. Čo nechápe, že nemôžem? Ved vie aký je Liam.
„Láska?“ Stál hned za mnou.
„Ano?“ Rýchlo som mobil položila na poličku v šatníku a otočila sa na neho. Bol bez košele.
„čo si obliekaš?“ Opýtal sa milo.
„Prečo?“
„Vezmi si niečo čierne dobre? Beriem si čiernu košeľu.
Prikývla som a on sa usmial.
„čo?“
„Môžem sa pozerať?“ Oprel sa o stenu a prekrížili nohy.
„Nie. Chod.“ Zasmiala som sa.
„Bella videl som ťa nahú.“ Nadvihol obočie a pootvoril ústa.
„Je to zvrhlé.“ Smutne sa usmial.
„Nevieš s kým žiješ?“ Stál tam dalej.
Rýchlo som na seba obliekla čierne šaty a lodičky, celý čas som na sebe cítila jeho oči.

Liam ma vzal do luxusnej reštaurácie a potom nakupovať. Evidentne ho to vôbec nebavilo a bolo mi jedno aké budem mať šaty, ale on chcel tie najkrajšie. Vybrala som si také dlhé fialové. S čiernou čipkou na chrbte. Boli nádherné a aj krásne drahe. Trucovala som ako sa dalo. Presviedčala som ho že v jeho šatníku mám krásne šaty ale on si nedal povedať. Povedala som že si ich nevyskúšam, tak mi rozopol šaty a pred zrakom predavačky mi ich dal skoro dolu. Nakoniec ma prinútil a kúpil ich.

Týždeň prešiel ako voda a už tu bol deň plesu. Liam k nám zavolal kaderníka, ktorý mi urobil vlasy. Aspoň som sa mala s kým pobaviť. Caroline mi písala správy, ale aj tak som sa potrebovala vyrozprávať.
Ked som sa po dvoch hodinách líčenia a robenia vlasov prezrela so zrkadla skoro som odpadla. Mala som ich vypnuté hore, aby mi vynikla čipka na šatách. Nebola som síce zmachlená ale make-up mi vadil. Dnes prežijem aj červenkastý rúž, ktorý si musím pravidelne natierať na pery, aby som vyzerala dobre.
Liam mal na sebe čierne nohavice, fialové sako a čierny kabát. Bola som prekvapená že mal sako úplne rovnakej farby ako moje šaty. Potešilo ma to.
„Si nádherná. Vieš to?“ Začervenala som sa a bola ticho.
Jemne mi vzal ruku do dlane a nechal vstúpiť do čiernej luxusnej limuzíny. Sadol si vedľa mna a Asthon vyštartoval vpred.
„Hrozne sa bojím.“ Povedala som mu konečne po dni strachu.
„Som tu s tebou, nemáš sa čoho báť Bella.“ Šepkal, aj ked nemusel. Asthon nás nepočul a boli sme tam sami.
„Ja viem. A tvoja rodina...Nemajú ma radi. A nikoho tam nepoznám.“
„Poznáš mna.“ Povedal rázne, potom však zmäkol. „Chceš ostať radšej doma?“ Ano! Ale pre teba tam pôjdem.
„Nie Liam, chcem ísť.“ Povedala som, oprela hlavu o jeho hrud a on mi kreslil po ruke.
Dorazili sme pred honosný dom. Boli tam fotografi a veľmi veľa ľudí.
Vystúpili sme a kráčali po červenom koberci. Och aké otrepané. Fotoaparáty cvakali z každej strany, pri dverách stála Liamova mama a z druhej strany jedna z jeho sestier. Vítali hostí. No kurva, to bude večer. 

3 komentáre:

  1. Teraz sa maximálne teším na pokračko :) Som hrozne zvedavá, ako sa zachová jeho rodina :p
    A je to úžasné, ako vždy :) Páči sa mi ich vzťah, aj keď mám taký pocit, že sa niečo stane :p :)
    ♥♥♥
    Love love love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  2. prečo mám pocit, že ten ples nedopadne dobre????

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Neeee, nechci tam žádný zvrat :D Líbí se mi to takhle!!!! <3 <3 <3

    OdpovedaťOdstrániť