Fight off your demons 52.

„S-me kamaráti.“ Šepla som.

Urobil ku mne krok. Zhíkla som, čo ho povzbudilo. Prišiel až ku mne a prudko mi chytil tvár do dlaní. „Viem, že to chceš.“ Pokrútila som hlavou, slzy strachu sa mi vydrali z očí.

„Duke. Nie. Prosím.“

„Bojíš sa ma?“ Cuklo mnou. Pýtal sa ma to a pritom už dávno vedel odpoved. Prikývla som.

Rukami ma zatlačil k posteli. A rukou sa dotkol môjho pása. Chcela som kričať, ale bol rýchlejší. Druhou rukou mi prekryl ústa.

Cítila som sa slabá ako muška. Chcela som ho zabiť, chcela som ujsť. Druhý krát to už neprežijem.

„Isabella, nekrič. Nikto ťa nebude počuť.“ Hrozivo sa usmial. „Ani nevieš ako dlho som čakal na tento deň.“ Vzpierala som sa. Chcela som ho odsunúť, ale bol silný.

Rukou prešiel na moje stehno a pomaly vyhrnul šaty dohora, pritom mi dal preč ruku z úst.

„Duke prosím. Nerob to.“ Zasmial sa.

„Samozrejme že to urobím.“ Šepol mi do ucha. Vlasy mi uhládzal rukou a nechal moju nohu na pokoji. Fúkal na moje vlasy a potom ich znovu uhládzal.

Bože môj! Strach ma pohlcoval.

„Duke môžeme sa o tom porozprávať ked sa vyspíš.“ Skúšala som to touto cestou.

Ako keby sa ma ani nepočul no nakoniec sa postavil. Odľahol mi, myslela som si že prestal, že odíde a že som zachránená.

Prehrabol si rukou vlasy a začal si rozopínať gombíky na košeli. Hlasno som sa nadýchla.

„Nie.“ Šepla som a posunula som sa do stredu postele. Chcela som utiecť. Hned ako to videl sa ku mne prihrnul a priľahol ma. Vzal moju ruku do tej jeho a priložil si ju na polonahú hruď. Košeľu mal na sebe len pár gombíkov ju ešte držalo pokope. Plakala som veľmi, ale on si to nevšímal. Rukou som mykala sem a tam, len aby ma nechal. No pevne ju držal na svojej hrudi a pritom sa usmieval.

Potom mi odhrnul vlasy z pleca na chrbát. Sedela som tam opretá o stenu v strede jeho posteli a plakala. Hladil ma po líci a po krku.

Bože prosím. Prosím. Prosíkala som dookola. Liam zachráň ma, prosím. Milujem ťa Liam, milujem tak príd. Ked sa mi to stane znovu tak zomriem. Kričala som ako šialená, ale dole hrala hudba.

Och Liam, ako si mi stále chcel dobre, nikdy si mi neublížil a ja som mu verila. To preto som ti povedala všetky tie veci, lebo som mu verila. Liam. Liam. Liam. Myslela som len na neho a pritom som kričala no nepočula som sa. Počula som len svoje myšlienky až kým neprestal. Cítila som ako otváram ústa a kričím a on sa na mna vydesene pozeral.

Privrela som oči a bezvládne som ho chcela odtlačiť no nebolo treba, videla som veľké ruky ako ho odsotili na zem.

„Li?“ šepla som. Bol to on, videla som jeho starostlivé oči plné strachu. Strachu o mna.

„Kurva.“ Zanadával Duke.

Cítila som ako sa ma dotkol.

„Bella.“ Šepol, oči plné slz. „Môžeš sa postaviť?“ Očami som prehľadala izbu, Duke bol na zemi a zízal na Asthona.

„Bojím sa ho.“

„Teraz sa už nemusíš báť, som tu.“ Usmial sa a mne podskočilo srdce. Odpustil mi? Stále ma má rád?

Jemne mi nastavil ruku, aby som sa chytila. Prijala som ju a vychutnávala som si jeho dotyk na mojej koži. Postavil ma na nohy a bez toho aby sa ma dotkol mi napravil šaty, ktoré mi ten hajzel vyhrnul. 
„Asthon.“ Pozrel sa na chlapíka, ktorý stál nad Dukom a držal ho za golier. „Odveď ju preč.“ Letmo sa na mňa pozrel a potom uhol pohľadom. Asthon prikývol.
„Nie.“ Zaúpela som. Chcela som byť s ním, stačilo mi keď som tam len stála a mala možnosť sa na neho pozerať. 
„Bella. Prosím chod.“ Pokrútila som hlavou a postavila som sa pevnejšie. 
Nahnevane sa otočil k Dukovi, ktorého Asthon zdrapil a postavil na nohy.
„Mám s tebou nedoriešené účty.“ Povedal mu Liam. Duke sa zasmial.
„Ked pri tom nebude to dievča, porozprávame sa Duke a radím ti aby sa niekde schoval. Veľmi, veľmi ďaleko, tak že ťa nenájdem.“ Ešte nikdy som nepočula takú nenávisť v Liamovom hlase.
„Payne čo si o tebe myslíš? Nič na mna nemáš a ja mám ešte aj tvoje akcie.“ Usmieval sa, potom sa pozrel na mňa. „A aj tvoje dievča.“ Liam vyštartoval a dal mu päsťou do tváre. Duke spadol  znovu na zem.
„Scott som Liam Payne a a ty si myslíš, že by som len tak nechal aby mi nejaký skurvený trtko prebral moje peniaze?“ Hovoril tvrdo.
Duke sa chcel postaviť ale Asthon ho zachytil. 
„Nechaj ho.“ Povedal Liam. „Postav sa a udri ma, ani nevieš ako veľmi chcem aby si to urobil.“ Postavil sa pred neho. „No ták Duke udri ma.“ Liam mu nastavil líco. „Urob to a zabijem ťa.“ Prudko som sa nadýchla. 
„Kokot.“ Povedal Liamovi Duke.
„Tak ako som povedal, ked tu nebude ona.“ Krývol ku mne hlavou. „Potom sa my dvaja pekne porozprávame.“ Otočil sa a kývol na Asthona, ktorý ku mne prišiel a bal ma von. 
„Liam!“ Kričala som, aby išiel tiež, ale neotočil sa. Stál tam a povedal niečo Dukovi, on zbledol a chytil sa za ústa. Stratila som ich z očí, Asthon ma vyviedol von a nastúpila som do auta, v ktorom ma zamkol. Stál pri dverách a čakal, bol celý nervozny a pozeral len na vchodové dvere. Prezerala som si interiér na Liamovom mercedese a nič sa tu nezmenilo, nahla som sa a dotkla volantu. Vyšiel Liam a rozprával sa s Asthonom. Potom Asthon nastúpil do audi, ktoré som si ani nevšimla a odišiel. Liam prikráčal k autu a otvoril dvere, nastúpil. Ešte nikdy som nebola taká unavená, psychicky aj fyzicky. 
„Odveziem ťa domov, alebo ku mne?“ Povedal bez emócií, čo ma znovu dostalo na nulu. Takže je nahnevaný? Ježiši, kto sa má vyznať v tomto zasratom svete?
„U teba som doma.“ Bol ticho ani na mňa nepozrel. 
Zaspala som v aute. Pamätám si len že sme zastali a Liam na bral na ruky. Hlavu som oprela o jeho rameno a usmievala som sa. Cítila som jeho svaly, ako sa napínali pri chôdzi. Jeho vôňu, ktorá sa mi hneď dostala do zmyslov a na líci jeho strnisko, ako si ma nadvihol, keď otváral dvere. Potom som cítila už len mäkkú posteľ, vyvoňanú nim, už som bola spokojná. Zaspala som ihneď. 

Liam

Spala. Nedovili som si ľahnúť si k nej. Sedel som na kresle pri jej strane postele a pozeral som na nu. Rozmýšľal som nad tým čo mi povie ked sa zobudí. Ostane? Alebo nie? Ked nebude chcieť ostať, bude ju musieť odviesť Asthon, lebo ja by som to nezvládol. Ten mesiac  bez nej bol hrozný. Nemohol som nič robiť, lebo ona ma nechala. Nechcela ma a mala Duka. Myslel som si, že spolu niečo majú no ked som videl v noci jej oči, ako sa ho bála, pochopil som, že to tak nebolo. Som si istý že s ním nespala. Hajzel. Mal štastie že som sa ovládol, inak by som ho zabil. Pripúšťam, že som ju nechal sledovať ale nie preto aby som ju mal pod palcom. Mal som strach. Viem aký Duke je a že má ženy ako hračky. Nechal som ju sledovať lebo keby jej chcel ublížiť tak Asthon by hned zasiahol. No dobre, urobil som to aj preto lebo som žiarili, vlastne som to urobil hlavne preto. A dobre že som to urobil. Keby jej to urobil, keby ju znásilnil... Bože... Zabil by som ho vlastnými rukami. Nikdy jej nikto ubližovať nebude. Nechcelo sa mi vyzliecť z košele a nohavíc. No Bella mala na sebe šaty a topánky. Postavil som sa a presviedčal sám seba aby som to urobil. Bál som sa jej dotknúť, bál som sa žeby sa ma znova bála. Neviem čo mám čakať, či sa jej bude môj dotyk páčiť a dúfal som že mi dovolí ju aspoň chytiť za líčko. Odhodlal som sa a pomaly odkryl perinu kde mala nôžky. Vzal som jednu a dal jej dole lodičku, potom aj druhú. Spokojne sa pomrvila ked som jej znova zakryl nohy. Prešiel som k nej, ležala na boku smerom ku mne. Posadil som sa na zem do tureckého sedu a pozeral som sa jej ňu... Ako zúžovala obočie, lebo sa jej niečo snívalo. Ako sa jej rovnomerne dvíhal hrudník a ako jej trhalo kútikmi úst. Pár krát som sa zľakol že je hore, ale to sa jej len snívalo. Rozhodol som sa, že budem spať v kresle. Ked sa zobudí nechcem aby sa zľakla že je niekto pri nej a aspoň neutečie. Teda, dúfal som že to nemá v pláne.

Vzal som si vankúš a perinu a zložil som sa v kresle. Pred tým som si dal dolu nohavice a košeľu. Dal som si tepláky a tričko. Nemohol som zaspať a ráno som sa prebudil nato že mi do očí svietia slnečné lúče.

Dezorientovane som sa obzeral po izbe, Bella ležala v posteli a spala. Vydýchol som si.

Pomaly som sa postavil a šiel som dolu, kde bol Asthon a Maria.

„Pán Payne, kde je? Je v poriadku?“ Maria rozhadzovala v rukami, bála sa o nu.

„Spí.“ Povedal som jednoducho.

„Asthon... Pomohol si mi veľmi. Vezmi si dovolenku a chod kam len chceš, všetko ti preplatím. A ty tiež Maria.“ Maria prikývla, vedela že ked som to povedal tak to musí byť.

„Pane ja by som radšej ostal a...“ Pokrútil som hlavou a prerušil ho.

„Nie. Zaslúžiš si trochu pokoja. Obaja.“

Odišli hned potom ako som to dopovedal, mali dosť. Hlavne Asthon. Vlastne, celý čas spal v aute lebo sledoval Bellu. Musím mu dať zato odmenu. Sedel som v obývačke a mal som pustenú telku. Ani neviem načo lebo som obrazy vôbec nevnímal. Načúval som, či je hore.

Isabella

Nechápavo som sa posadila a zistila som, že tam Liam nie je. Perina a vankúš boli na kresle. Spal v kresle? Prečo? Bála som sa postaviť, ale počula som nejaké zvuky. Postavila som sa. Mala som na sebe šaty, no topánky boli uložené pri posteli. Usmiala som sa. Liam. Potichu som otvorila dvere a počúvala som, dal Marii a Asthonovi voľno. Len som stála a čakala. Nevedela som ako začať a ako bude reagovať. Sedel za telkou, mne chrbtom. Zavrela som oči a vystúpila som na prvý schod. Bol to hluk, ktorý bolo počuť. Liam znehybnel no neobzrel sa, zízal pred seba.

„Liam.“ Ozvala som sa ticho. Postavil sa a pozrel na mna.

„Ahoj.“ Slabo som sa usmiala, neopätoval mi to.

„Ahoj.“ Povedal. Z jeho hlasu sa nedalo nič vyčítať.

Boli sme obaja ticho. Len sme na seba pozerali, snažila som sa zistiť, či sa na nom niečo zmenilo. Bol stále rovnaký čo ma potešilo.

„Dlžím ti ospravedlnenie.“ Povedala som nakoniec.

„Nič mi nedlžíš.“

„Prečo si nespal v posteli?“ Chcela som vedieť, sklopil oči.

„Bella...“ Och ako len vyslovil moje meno. Tie krásne krojené pery bol ako zamat, pamätala som si ich hebkosť. Striaslo ma vzrušením a túžbou po ňom.

„Nemohol som.“ Vydýchol, stále pozeral do zeme.

„Prečo?“

„Bál som sa tvojej reakcie.“ Pripustil a konečne sa na mna pozrel.

„Bál si sa že sa budem báť.“ Vyslovila som to nahlas. Bolo to tak?

„Nie!“ Zvýšila som hlas. „Liam, nikdy sa ťa nebudem báť. Nikdy.“ Urobila som krok k nemu, ale on odstúpil.

„Nie si hladná?“ Opýtal sa a šiel do kuchyne. Čo to má znamenať?