Fight off your demons 55.

 Nech sa páči :) :)

Boli sme na obede a potom sme si večer objednali pizzu, bol tichý. A ked som sa ho pýtala povedal mi, že mu nič nie je. No niečo mu bolo a chcem vedieť čo to je.

Sedeli sme pred telkou a pozerali akční film. Netuším ako sa volal a o čom bol lebo ma zamestnával Liam a jeho zlá nálada.

„Už mi povieš čo ti je?“ Pýtala som sa hu hrubo.

„Nie.“

„Prosím Liam ja to už nevydržím správaš sa ako idiot.“ Pokrútil hlavou a chytil ma za nohu, ktorú som mala o neho opretú.

Liam

„Bella... Neviem ako mám začať.“ Vzal som ovládač a vypol som televíziu.

„Začni od začiatku.“ Na perách mala úsmev.

„Musím ti niečo povedať o niečom sa porozprávať a nechcem to.“ Nedokázal som sa jej pozrieť do očí, tak som sledoval čiernu obrazovku obrovskej telky.

„Hovor Liam, inak sa zbláznim.“ Nevedel som ako začať, čo jej povedať aby ju to neranilo aj ked som vedel že ju to raní tak či tak.

„Ked si odišla....no...“ Prudko sa nadýchla a odklonila sa odo mna, hned som vedel že čo si myslí.

„Bože Bella s nikým som nespal.“ Pokrútil som hlavou. „Nikdy by som to neurobil.“ Prižmúril som oči. Ta malá mi neverí?

„Bol som tu a hľadal som informácie. Zayn mi poslal pár vecí, žiadal som ho o to.“

„Pár vecí o čom?“ Chcela vedieť.

„O...No...O Bradovi.“ Vykoktal som sa a pozrel na nu.

Tvár mala bez emocií no ústa mierne otvorené. Jej tlkot srdca som počul až tu.

„čo si zistil?“ Opýtala sa šepky, zamyslene a bojazlivo.

„Viem kde býva, jeho životopis, to kde chodí, kde pracuje a viem aj...prečo ti to urobil.“ Zlyhal mi hlas. Kurva kto mal vedieť že to bude tak ťažké? Mal som jej to radšej poslať v sms-ke. Pokrútil som hlavou nad svojou debilitou a znova sa pozrel na nu.

„Povedz to.“ Vyhlásila.

„Bella niekto si ho najal aby ťa znásilnil. Niekto mu zato zaplatil.“ Hlboko vydýchla ako chcela zakrývať vzlyky.

„Vieš kto?“ Pokrútil som hlavou, no ona ma poznala tak ako nikto.

„Vieš.“ Z očí jej tiekli krokodílie slzy.

„Bella nepoviem ti to.“ Prudko sa postavila.

„Liam James Payne!“ Ziapala, až som sa bál. „Ihned mi povedz kto to bol!“ Nasucho som prehltol.

„Duke.“ Skrivil som tvár. Rukou si zakryla ústa a viac nevydržala. Rozplakala sa a utekala hore.

„Nechaj ma, chcem byť sama.“ Kričala a dupala po schodoch.

Nikdy som nič také nezažil, neviem čo mám robiť. Mám tak ísť?

Ten hajzel jej nestál ani za jednu slzu ale nechcel som riskovať že sa to raz dozvie a zistí že som o tom vedel. Už tretí krát by som jej odchod neprežil.

Býva v malej štvrti pri Bronxe, takže som predpokladal že bude ešte väčší kokot ako som si myslel. Mal frajerku, ktorá bývala asi 20 minút cesty autom od nás. Niekde pri meste v malom byte, ktorý aj tak ledva splácala. Všetky zdroje mi potvrdili že je väčšinou tam. Chcem som ho nájsť a zabiť. Bol to skurvený prijebanec, ktorý vzal pojebaných 50$ zato aby znásilnil Bellu. Nechápem ako toto môže niekto urobiť. Musel som jej po povedať lebo som mal v pláne ísť za ním a chcel som aby to vedela. Duke mu zaplatil, takže jeho nenechám na pokoji takisto.

Prešiel som po schodoch hore, počul som jej plač. Stál som za dverami a v ruke som mačkal čokoládu. Bez klopania som otvoril dvere, sedela v strede postele a rukami si objímala kolená. Ked ma zbadala natiahla ruky smerom ku mne.

„Li.“ Šepla.

Hned som sa k hej prihnal a pritiahol ju k sebe. Hladil som ju po vlasoch a chrbte. Viem ako to má rada a že ju to upokojuje.

„Prečo to urobil?“ šepla.

„Dala si mu kopačky a on sa s tým nevedel zmieriť. Povedal som mu to.“ Pozrela na mna. „Vtedy ked ťa chcel znásilniť som mu to povedal... Že to viem.“

„A čo o-n?“ Koktala pomedzi plač.

„Bol prekvapený, povedal som mu že sa má poriadne schovať niekde za štáty lebo ho prídem zabiť. Nie je hlúpy a vie že je v riti.“ Pritúlila sa ku mne. „No odísť nemôže. Vybavil som to.“

„Bojím sa.“

„čoho?“

„O teba. Bojím sa o te-ba.“

„Bella oni mi neublížia. Zato ja im áno.“

„Nechcem pomstu Liam.“ Pokrútil som hlavou a vtisol jej bozk na vlasy.

„Ja viem že to nechceš, ale ja musím. Nikdy by som nikomu nedovolil aby ti ublížil a to už vôbec nie nejakému bastardovi ktorý ani nedokončil školu a pre ktorého..nemôžeš mať deti...“ Rozplakala sa ešte viac. Uložil som ju do postele a poriadne ju poprikrýval. Sedel som pri nej, ona ležala na mojich stehnách a spala.

Rozmýšľal som. Ona nechce pomstu ale ja musím. Musím to urobiť aj keby som mal umrieť! Nikdy. Nikto. Nebude. Ubližovať. Isabelle. Nervy sa vo mne stupňovali. Musel som sa na nu poriadne napučiť aby som sa nepostavil a nešiel ich oboch hľadať už teraz. 

Isabella

„Si pripravená?“ Opýtal sa ma v aute.

„Nie.“ Nevedela som ani čo robím.

„Bella...“ šepol.

„Liam, už sa mi to nezdá byť tak dobrý nápad. Ideme domov.“

„Bud teraz, alebo nikdy.“

Pevne som zovrela jeho stehno, načo sa prudko nadýchol.

„A ked pôjdeme domov a budeme robiť čo len chceš?“ Zaklipkala som mihalnicami. Rýchlo ma chytil za bradu a pritiahol si moju tvár k tej jeho.

„Ver mi Isabella že by som ťa chcel umilovať k smrti hoc aj sto krát za sebou, ale musíš to vyriešiť.“

„Dobre. Ale pod so mnou.“ Prikývol a vystúpil z auta, prešiel okolo neho a otvoril mi dvere aby som vystúpila.

Šaty v námorníckej modrej neboli veľmi krátke, kedže si Liam vyslovene neželal aby som si kupovala šaty kratšie ako po kolená. Lodičky sa mi ľahko zapichovali do mäkkej trávi.

„Môžem?“ Pozrel na mna a prehodil mi vlasy na chrbát.

„Bojím sa.“ Zamračil sa.

„Som tu s tebou, nemáš sa čoho báť Bella.“ Jeho slová ma zahriali pri srdci.

Rýchlo sa ku mne natiahol a pobozkal ma. Jemne, nežne. Počula som ako klope na veľké biele dvere.

„Sviniar. Chcel si ma zabaviť.“ Nervozne som prešľapovala, zatiaľ čo sa Liam škeril.

„Ano?“ Ozvalo sa spoza dverí a zámok cvakol. Zmrzla som sa mieste.

„Ehm... Dobrý deň, ja som Liam Payne.“ Liam nežne podal ruku mojej mame, ktorá bola ako inak mimo. Mal na sebe jeden z jeho silno modrých oblekov, bielu košeľu, ktorú nemal úplne zapnutú takže mu trčali malé jemné chlpky z hrude. Jeho hlas bol jemný ako zamat, diabol jeden! Ked chce, tak vie byť aj slušný.

„Aha a čo si želáte?“ Isabella kurva tak to urob! Vyšla som spoza rohu a cítila Liamovu ruku na mojej, pevne ju stisol aby mi dodal odvahu.

„Mna asi pozná..“ Bola ticho. Zdalo sa mi že prešli hodiny, no pritom to boli sekundy. V tvári som videla spoznanie. Celá zbledla a oči jej zaliali slzy.

„B-ella?“ Vydýchla. Prikývla som a nasucho preglgla. Bože prosím len nech ma nevyženie.

Mama sa mi hodila okolo krku. Jej nečakaná reakcia ma vyviedla z mieri, takže som vypúlila oči a potom mi to došlo. Moja mama ma objíma! Moja mama. Na tento deň som čakala tak dlho.

„Och Bella, mysleli sme si že si sa odstahovala, alebo že si ...“ Nedopovedala, ale vedela som čo chcela povedať. Mysli si, že som mrvta. Liam mi pustil ruku, aby som ju mohla objať. Urobila som to. Pevne som ju chytila jednou rukou okolo krku.

„Mami.“ Šepla som, načo sa rozplakala ešte viac. „Tak hrozne si mi chýbala.“ Pustila ma a usmiala sa na mna. Vôbec sa nezmenila, len jej pribudlo pár vrások.

„Podte dnu, len podte.“ Liam nás nechaj vojsť ako prvé a potom zavrel dvere.

„Jane ? Miláčik? Kto to ...“ Otec zastal vo dverách a prestal hovoriť v polke vety. Bože. Slzy sa mi tlačili z očí. Kurva, toto som nechcela.

„Pane bože... “ Pozeral na mna, Liama, mamu. Zľakla som sa, aby nedostal infarkt.

„Otec.“ Prihovorila som sa. Ústa sa mu skrivili a rukou si prekryl ústa.

„Moja malá Bella.“ Hodila som sa mu do náručia.

„Takže ste ju prinútili, aby ti išla.“ Vyzvedala mama sediaca v malom kresle.

„Presne tak.“ Liam zvieral pod stolom moje koleno.

„Nedáte si kávu, čaj?“ Pýtala sa priamo Liama.

„Och Pani Casio, kľudne volajte ma Liam.“

„Och, tak Liam? Nedal by si si niečo?“ Pýtala sa ho, až jej zružoveli líca. Presne viem ako sa cítiš mami. 

„Nie vdaka ste milá, ale nebudem.“ Bože, ty si ale zdvorilí.

Rozprávali sme sa o hocičom, len nie o tom prečo som utiekla. Popravde? Bola som rada že túto tému nezačínajú.

Do izby vošiel nejaký chlapec v mojom veku.

„Dobrý.“ Pozdravil sa otcovi a mame a potom si nás všimol.

„Bella, Liam toto je Pablo, chodí nám strihať trávnik.“ Usmiala sa mama. Pablo sa na mna veľmi až veľmi nepríjemne usmieval.

„Ahoj.“ Povedal priamo na mna, akoby tam Li vôbec nebol.

„Och ja som Vás ani neponúkla koláčom a to je nedeľa.“ Mama na chytila za čelo.

„Stále mávate v nedelu koláč?“ Zasmiala som sa. Robila to od môjho detstva.

„Samozrejme dievčatko moje, John, pod mi pomôcť.“ Volala na otca mama. Bolo tak krásne ich vidieť. Prečo som len neprišla skôr? No keby nebolo môjho Liama ani by som tu nešla. Povzdychla som si.

„Hej. Tu som. Ako sa to voláš?“ Zasmial sa chlapec, ktorý mohol byť v takom veku ako ja.

„Bella.“ Odpovedala som slušne.

„Krásne meno.“ Žmurkol na mna, Liam zopol päsť na mojej nohe. Ups... Postavil sa, takže malého chlapca úplne zatienil.

„Ja som priateľ.“ Povedal tým jeho ostrým hlasom.

„Och ani som si ťa nevšimol.“ Povedal Pablo, už nie tak rezko. Liam podvihol obočie.

„A to ste manželia?“ Pozrel sa mi do očí.

Videla som ako Liam zopol svaly na rukách, ked sa chytil hrany stolu.

„Nie.“ Odsekol.

„Och aha.“ Mladý sa zasa vyškieral. Bože nerob to....

„Raz budeme, tak nemaj kurva provokačné reči.“ Hovoril, sánka pevne zaťatá. „ A teraz vypadni lebo ti ten úškrn vymlátim z tváre.“ Zaskočilo mi.

Čo to povedal ? Pre boha ! Celá moja osoba sa rozžiarila, on práve... Bože... Nechápavo som pozerala na chlapca, ktorý sklesnuto kráčal preč. Vošla moja mama.

„Tu máte deti, len sa ponúknite.“ Liam si rýchlo sadol a znovu sa usmieval ako slniečko.

„Dakujeme, už pôjdeme.“ Prehodil, ked sme dojedli. Mama na mna smutne pozrela.

„P-prídeš ešte niekedy?“ Skoro sa mi zastavilo srdce.

„Mami, budem chodiť stále.“ Uistila som ju, načo znovu začala plakať.

„Lubim ťa.“ Šepla mi, ked nás odprevádzali. Tie dva slová, ktoré som potrebovala počuť. Bože... Musela som predychávať, aby som dokázala odísť.

„Zavolaj nám.“ Usmieval sa otec, ked ma objímal.

„Jasné oci.“ Usmiala som sa a zakývala mobilom, ked som už mala uložené ich číslo.