That guy 4.

ďakujem za tie krásne 4 komentáre ...♥ veľmi ... 

Harryho pohľad ...

Stála tam omotaná mojou perinou, oči veľké a tak veľmi vystrašené. Bála sa mňa? Bála sa mojej hudby alebo jej strach naháňalo niečo iné? Pár sekúnd som váhal, kolícajúc sa na špičkách či vykročiť a vziať ju do náruče. Mohol by som? Mohol by som si ju privinúť k sebe a poriadne sa nadýchnuť tej vône ktorá sa mi ešte teraz rozprestiera v celom aute? Bola tak svieža ako ranné slnko, ako kvapky rosy na čerstvej zelenej tráve. Cítil som ju hlboko v sebe. Vyzerala tak drobne a príliš ustráchane. Nastavil som ruky a dúfajúc či pochopí a nechá sa stratiť v mojom objatí som čakal. Netrvalo to príliš dlho. Perina klesla na studenú dlážku a ona tie tri kroky čo nás delili preskočila a omotala ruky okolo môjho pásu. Jej vlasy ma pošteklili na ramene, silno som si ju pritisol k sebe a nadýchol sa. Nikdy som nikoho nechcel objímať tak ako ju, nikdy som netúžil nikoho ochraňovať ako práve teraz ju. Jej drobná postava sa pod mojou ukrývala v tieni, prstami som jemne prechádzal cez jej chrbát, jemne

som hladil biele tričko a pritom si predstavoval, že ju takto držím navždy. Páčilo by sa mi to, ale..kurva, Liam. Moje zovretie povolilo a ja som doslova odskočil. Prekvapene zaklipkala mihalnicami, zaskočilo ju to. Čo kurva očakávala? Že stratím priateľstvo s Liamom Paynom len kvoli jej strachu? Na moment som zastavil svoje myšlienky. Nie ona neočakávala nič Harry, ona ťa len potrebovala objať pretože rodičov má na druhej strane zemegule.

„ Mala by si si ísť ľahnúť, nechcel som ťa zobudiť. Nebudem viac hrať ak viem, že spíš. Prepáč.“ Rýchlo som zo seba vysúkal vetu na ospravedlnenie a zmizol som. Na schodoch, keď už som bol presvedčený, že ma nemôže vidieť som si dovolil ešte raz sa otočiť. Stála tam s rukami pripaženými pri tele a hlavou mierne naklonenou na bok. Na jej tvári sa mihal mierne zmätený výraz. Nemôžem, je to dcéra Liama Payna, môjho dlhoročného priateľa, brata a najlepšieho kamaráta. Veľmi rýchlo som sa uložil s myšlienkou na pokušenie ísť sa na ňu pozrieť. Ako spí, ako asi dýcha? Sníva sa jej o mne? Zaspal som ...

Pohľad Blair ...

Blair: Oci kedy prídete? Chýbate mi...

Liam: ČO SA DEJE?

Musela som sa zasmiať nad myšlienkou ako sa hneď začne báť, bol to ten najlepší otec pod slnkom.

Blair: Oci neboj sa nedeje sa nič. Len sa cítim príliš sama vo veľkom meste a na novom mieste L

Liam: Zlatíčko vydrž to, už len niekoľko dní. Ľúbim ťa, nikdy na to nezabudni dobre? Stále ťa budem ochraňovať tak ako tvoju mamu. Spí a ja mám teraz ten najkrajší pohľad na svete. Milujem Vás obe.

Blair: Nik nemá lepšieho ocka než ja, Liam. Som sa narodila s neuveriteľným darom a to sú rodičia ako vy dvaja. Dávaj na ňu pozor je to náš poklad. Dobrú noc Liam.

Zasmiala som sa nad myšlienkou ako otca oslovujem Liam. Ešte mi odpísal, že mi želá dobrú noc tiež a ráno mám zavolať mame. Ľúbila som ho, ľúbila som oboch. Moja myseľ pomaly upadávala do ľahkého spánku. Cítila som vánok, cítila som vôňu jemného parfumu. Nevedela som ale komu tú vôňu priradiť. Viečka mi oťažievali, zdalo sa mi, že Harry stojí pri mojej posteli a prstami si prehrabáva vlasy. Bol tam naozaj? Zaspala som ...

Harryho pohľad ....

„ Dobré ráno Sarah, ako sa máme?“ Môj hlas pôsobil zvodne a príliš sexuchtivo. Plne som si to uvedomoval, pretože som sa rozhodol, že si dnes spravím výnimočný večer so sexi kolegyňou. Musel som, potreboval som rozplýlenie kým je to malé dievča v mojom dome a ja mám dosah. Len čo sa blondýna s veľkými modrými očami otočila začal som naplno flirtovať. Dnes bude krásny deň v škole a ešte krajší večer.

Okolo obeda som na displeji mobila našiel správu od Louisa - Zajtra je zápas! Nezabudni! J Samozrejme, že som zabudol. Nasrato som zliezol na obed a v tom ma napadlo, že Blair nemá čo jesť. Chladnička bola síce plná ale navarené nebolo nič. Len čo som dostal možnosť vzdialiť sa z ruchu jedálne, prekĺzol som zadným vchodom do uličky, vyhodil dve fajčiace dievčatá, stihol si obzrieť ich mladé zadočky a len čo som si zapálil vytočil som Blair.

B- Prosím?

H- Ahoj, tu Harry. Prepáč, že ťa vyrušujem ale napadlo ma, že asi nemáš čo jesť.

B- Kázal ti otec zavolať mi? Som dospelý človek, žena ktorá sa o seba dokáže postarať. Prosím nerob si starosti, proste sa uvidíme večer.

H- Nerobím si starosti, len som chcel ...

Ozvalo sa pípanie. Zamrznutý s cigaretou ktorá mi od prekvapenia spadla na trávnik a ešte stále hore som pozoroval omietku bielej školy a nemohol uveriť tomu čo som práve počul. Dospelý človek, žena... žena... žena... Nie STOP! Prikázal som svojej hlave premýšľať, hoci niekde podvedome mi jej hlas stále pripomínal to jedno slovo a ja som mal neuveriteľnú chuť otestovať či je žena a ako veľmi. Prekonával som sa, na hodine s pokročilým pianistom Jackom som prehliadal jeho pár chýb, musel ma na nich upozorniť on. Bol som úplne mimo svojej kože, až kým neskončila história klasickej hudby, týmpádom skončila moja posledná hodina a ja som letel do kabinetu.

„ Tak kedy sa dnes uvidíme Harold?“ Bože ako nenávidím keď ma tek niekto volá, oslovila ma kolegyňa blondýna.

„ Čo keby som po teba prišiel okolo 6? Uvarím večeru, dáme si na terase môjho domu.“ Rozhodol som sa v momente, že bude lepšie mať ju u seba. Opijem ju a ona potom ostane spať vedľa mňa. Pokušenie ísť sa znovu pozrieť na Blair a stáť nad jej spiacim telom bude preč, pretože budem mať pri sebe ju. Usmial som sa nad svojím plánom a blondýnu pobozkal na obe líca. Červenala sa, dúfam, že bude lepšie v posteli než vo všetkom inom čo robí.

Pohľad Blair ...

Niečo pred treťou sa otvorili dvere a jeho topánky klopkali smerom ku mne. Sedela som v kuchyni, lepšie povedané na ostrovčeku v strede kuchyne, bosé nohy mi viseli dole a spoločnosť mi robila horúca čokoláda. To jediné okrem kávy som u Harryho našla, čaj nemal. Keď sa objavil v kuchyni, zbadal ma a zastavil v strede dverí.

„ Zabudol som na teba, prepáč .... nesiem nejaké polotovary.“ Usmial sa zvláštnym úškrnom a položil tašky na zem. Okamžite som vyštartovala a začala som vybaľovať. Zeleniny, mäso, zemiaky a mrazený koláč? Nehovoril, že nesie polotovary? Videl moje prekvapenie ale zdalo sa mi, že on sám je zaskočený.

„ V tej ... druhej taške?“ Po jeho zvláštnom tóne som si uvedomila, že sa niečo deje. Už ostávala len prísť na to čo. V taške so zeleným nápisom ASDA bolo naozaj niekoľko krabičiek polotovarou. Pár polievok do hrnčeka, mrazené hranolčeky a niečo čo sa zúfalo malo podobať na hamburger. Keď som si uvedomila rozdiel, zamrzelo ma to. Tak on... och.

„ Takže ty ideš variť večeru a ja mám jesť polotovar zohriaty v mikovlnke? Ďakujem, nezavadziam ti tu? Alebo ti otec nedal málo peňazí za to, že ma strážiš? Vieš čo, vlastne nemusíš, idem sa zbaliť....“ Otočila som sa a nechala ho s otvorenými ústami stáť v strede kuchyni. Pôjdem do hotela a bodka, niesom z tých čo bývajú niekomu na obtiaž.