sobota 14. júna 2014

That guy 7.



Harryho pohľad ...

Chcel som aby kričala moje meno, chcel som aby to Blair počula.   Prirazil som silnejšie aby žena podomnou cítila moju veľkosť a ona zastonala.  Vzdych sa niesol celou spálňou, bol som si istý, že vie, že si ju beriem.  Musel som. Potreboval som sa zbaviť myšlienky na malú brunetku spiacu o niekoľko izieb ďalej. Potreboval som sa zabaviť a zamestnať svoju myseľ.   Vedel som, že sa chovám ako idiot ale musel som.  Odrazu sa domom ozval zvuk poplachu. Kurva horí alebo sa mi to len zdá? Nevypil som toho tak veľa aby som nevedel či mi horí vo vlastnom dome.


Urýchlene som zliezol zo ženy, natiahol na seba tepláky a po nej hodil môj župan.
„ Obleč sa a poď rýchlo von. Je to požiarni poplach niekde horí.“ Poslúchla ma a s panikou v očiach, nič nehovoriac sa obliekla a letela von.  Nevediac či mám hľadať príčinu požiaru alebo Blair som vyletel na chodbu.  Blair, hľadaj Blair ty idiot. Vletel som do jej izby. Sedela na okne a pokojne pozerala von.

„  Heeej Blair, poď rýchlo, niekde horí.“   Len sa pomaly otočila za mojim hlasom a uškrnula sa. Nechápal som prečo. Jej ľahostajnosť k vzniknutej situácii ma znervózdňovala ešte viac.   To ju mám viať na ruky? Hneď po tejto myšlienke som k nej pribehol, silno omotal ramená okolo jej tela a niesol ju von. Kým som sa dostal dole schodiskom a vyliezol aj s ňou na ulicu  zabralo mi to len niekoľko sekúnd. Hasičské auto už parkovala na príjazdovej cesta a niekoľko chlapov práve vystupovala.   Kurva kde horí? Snažiac sa očami nájsť plamene som ju stále zvieral v náručí. 
„ Pane odstúpte a vezmite svoju manželku a dieťa čo najďalej.“ Dostal som príkazom od muža v žltom overale. Poslúchol som, hoci plamene neolizovali žiadne z mojich okien, nechcel som riskovať. Blondína dávno stále na druhej strane ulice a zhrozene si pritískala môj župan k telu. Jediné čo ma ale zaujímalo bola Blair.  

Keď som bol v dostatočnej vzdialenosti od domu, položil som ju na zem. Stále pozerala na chodník, jej bosé prsty na asfalte museli byť strašne zaujimavé. Nedalo mi to, nadvihol som ruku a prsty jej zastrčil pod bradu. Plače? Neplakala, jej oči žiarili ako dva uhlíky a ja som nevedel či šťastným alebo strachom.

„ Si v poriadku?“ Naliehavo som sa opýtal. Zasmiala sa a z vrecka na jej saténovom župane vytiahla cigarety. Kurva, čo jej je? Nechápavo som pokrútil hlavou. Sused z vedľajšieho domu – Pán Collins sa zhrozene pridal k našej malej skupinke stojacej čo najďalej.
„ Postrážte ich prosím Vás.“  Zašepkal som jeho smerom a rozbehol sa k náčelníkovi práve vychádzajúcemu z domu.
„ Tak čo sa deje? Kde vznikol požiar?“  bol som zvedavý.
„ Pane, žiaden požiar nie je. Vo vašej pracovni niekto zrejme priložil cigaretu pod snímač, ten sa spustil. Jediné čo sme tam našli boli tieto zápalky a ohorok.“  Všetko spolu nadvihol v plastovom vrecúšku na úroveň mojich očí a pobavene sa zasmial.
„ Pekne ste nás prehnali, nabudúce  povedzte aby ten niekto fajčil vonku, prosím Vás, tieto výjazdy naozaj nie sú lacná záleži....“ Nepočúval som ho. Moje oči našli drobnú brunetku v ružovom župane stojacu na konci ulice. Jemne sa uškŕňala a pritom sporadicky poťahovala z cigarety.  Bola to ona. To ona  ...ale prečo? 

Nechápavo som pokrútil hlavou a vtedy do mňa udreli všetky hromy. Kurva ona to spravila naschvál. Videl som ako škodoradostne sa tvárila.   Ale prečo? Vadilo jej snáď niečo? Neviem prečo, moje nohy samé od zlosti kráčali jej smerom.  Chcel ju chytiť pod krk a zatriasť tým bezbranným telom, chcel som jej pevne stískať ten ružový krk a nenásytne ju bozkávať..kurva... moje myšlienky sa samé od seba menili na niečo čo som nechcel, niečo čo som nemal spraviť. Hnev vo mne vrel. Hneď po tom ako som zastavil pri jej osobe, stiahla sa. Cítil som a videl ako krčí ramená, hrbí sa, odhazuje špak a znova hypnotizuje svoje palce na nohách.

„ PREČO.SI.TO.SPRAVILA?“ Opýtal som sa nazúrene zdôrazňujúc každé slovo. Chcel som kričať a zahnať sa rukou. Ale videl som aký strach má, túžil som sa pozrieť jej do očí a chcel som počuť vysvetlenie. Nepovedala nič, nepozrela sa na mňa.  Mal som však strach z dotyku, čo ak vybuchnem a naozaj jej ublížim. Nemôžem, nemôžem akokoľvek by som chcel, teda nechcel ale aj chcel, nemôžem pretože je to dcéra Liama Payna.  

„ Choď do svojej izby Blair prosím ťa.“ Prehovoril som potichu tlmiac svoj hnev, pohľadom som našiel blondínu stojacu ďalej. Mala totálne nechápavý výraz a jej pokožka chytila ešte svetlejšiu farbu od zimy vonku.
„ Odveziem ťa domov.“ Ponúkol som sa.
„ Nie, o pár minút tu bude môj manžel.“   Aspoň mám pokoj, nemusím sa trepať cez pol Londý... čo? MANŽEL? Dnešný večer sa rúcal stále viac a viac. Nieže by mi to bolo jedno, ale problémy som vážne naozaj nepotreboval. Chcel som sa zatvoriť pri svojom klavíri a hrať. Nechať svoje prsty pobehovať po nástroje ktorý tak zbožňujem.  Potreboval som si oddýchnuť, potreboval som si vybiť zlosť po tom všetkom čo sa udialo. Potreboval som aby sa odsťahovala a potreboval som zápas aby som mohol niekoho udierať hlava nehlava.

 Nechal som ich obe stáť,  malý moment som pozoroval hasičské auto ako cúva od môjho domu a potom som sa otočil a vošiel dnu. Dvere za mnou sa zabuchli a ja som svoje kroky zamieril do sprchy.  Musel som sa upokojiť.


Pohľad Blair ...


Sedela som v obývačke schúlená do akého klbka, hlava mi od únavy padala na operadlo gauča a oči som  držala ledva otvorené. Nemohla som spať.  Celú noc som počúvala jeho  hru na klavíri. S tónmi sa nemaznal tak ako naposledy, udieral do klávesov a hral až príliš dramatické  seansy. Ich melódie sa ozývali celým domom. Vedela som, že sa hnevá ale nechápala som prečo takto veľmi. Bol to vtip, len niečo čo ho malo pobaviť, mňa odbremeniť od tej štetky ktorá za ním chodila. Mali sme sa pohádať a potom ma mal pobozkať. Na sekundu som zaváhala nad myšlienkou či by som mu to dovolila.

Prerušili ma ale jeho kroky smerom dole z poschodia. Dupal, keď vošiel do kuchyne  silno tresol dvierkami od niektorej z skriniek. Jeho telefón pravidelne vibroval každých niekoľko sekúnd, nedvíhal ho. Zvonil už dobrú polhodinu. Od noci bol položený v chodbe na stolíku, sklo pod ním vibrovalo a vytváralo tak veľmi nepríjemný zvuk.   Keď sa jeho kroky priblížili a on zastaval v dverách obývačky, počula som ako sa nadýchol a ťažko ku mne prehovoril 
„  Ostaneš doma až kým sa nevrátim, nechcem počuť  nejaké protesty, ak sa tvoj otec dozvie čo si spravila ver tomu, že to prikrášlim a ešte dnes večer ťa posadím na lietadlo do Spojených štátov.  Nebudem trpieť decko ktoré sa nevie chovať. Si tu na návšteve, tak buď vo svojej izbe, čítaj si alebo neviem čo. Nerob bodrel a nehrab sa mi vo veciach. O jedenástej príde moja mama, vezme ťa na obed a potom ku mne do práce.  Mám pre teba job na ten malý moment kým sa tu tvoji rodičia neobjavia. Vieš, aby si sa viac nenudila ...“ Keď jeho preslov skončil, bez pozdravu sa otočil a vyšiel von. Stihol naťukať bezpečnostný kód a len čo zabuchol dvere počula som ako sa zamkla bezpečnostná zámka. Som tu zatvorená? To myslí vážne?   Nevládala som sa postaviť, nechcelo sa mi ísť hore po schodoch a ľahnúť si do postele, nechcelo sa mi nič. Nechala som svoje viečka klesnúť a hlavu spadnúť na operadlo. Chlad  neustupoval ale bolo mi to jedno, zaspala som. 

2 komentáre:

  1. Dobrý, nečekaný závěr...to jako vážně??? WTF??? :D :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nechápu, že nikdo nekomentuje. Já tu od soboty, kdy byl přidán další díl, byla už asi tak 100krát, jestli náhodou není zase další.... a pořád nic :( :)

      Odstrániť