Thath guy 12.

2 roky a 4 mesiace a prekonali ste 4 00 000 návštev ... wow.... 

patrí Vám veľké ĎAKUJEM !!!!! 

Harryho pohľad ...

„ Heeeej Blair, dýchaj!“ Kričal som, stískal jej telo pod vodou. Nebolo to hlboké ale o to viac bola voda v Temži studená. Cítil som ako mi chlad preniká cez tepláky, ako môj mobil bublinkuje pretože ostal vo vrecku nohavíc. Mikina ostala ležať na brehu, vytiahol som ju von. Dýcha? Nedýcha? Tlak mi stúpol pri pohľade na jej nevládne telo, to až takto som ju zničil? Opatrne som sa vyškrabal aj s jej telom na breh, položil ju do trávy. Skupinka ľudí čo sa zbehla nás pozorovala, ani jeden ale nespolupracoval. Mám zavolať záchranku? Alebo ju proste vziať domov? Keď som jej pár krát uštipol líce, zamrvila sa a ja som si vydýchol. Prefackám ju? Nie, nemôžem. Jej pootvorené oči ale znamenali, že ma vníma.
„ Ako sa voláš?“ Opýtal som sa naliehavo hľadiac do jej vystrašenej tváre.
„ Blair .. Blair Payne.“ Odpovedala mi potichu ale z jej pohľadu bolo vidieť, že je pri zmysloch.
„ Pôjdeme do nemocnice Blair, nemusíš sa báť.“ Po vyslovení tejto vety som cítil ako mi chytá oba zápästia a nespokojne krúti s hlavou.
„ Nie prosím Harry len do nemocnice nie, ak sa to dozvie môj otec...“ Jej hlas sa zlomil a znova začala kašľať. Môže byť naozaj v poriadku?
„ Ale čo ak...?“ Nesúhlasil som, predsa len som bol zodpovedný za jej život.
„ Harry prosím, proste ma vezmi domov.“ Zapišťala a ja som zacítil ako okolo mňa obtáča svoje paže. Vzal som mikinu pohodenú neďaleko nás a zabalil ju do nej, samozrejme, bola jej veľká a pochyboval som o tom, že bude teplá ale aj to bolo niečo. O niekoľko minút pri nás stálo auto s mojím kamarátom. Keď som ju uložil na zadné sedadlá stiahla ma k sebe. Znova ma pevne objala. Neostávalo mi nič iné len ju hladkať po mokrých vlasoch a čo najskôr sa dostať domov.


Pohľad Blair ...

Jeho telo ma hrialo, túlila som sa najviac ako to šlo ale stále mi bola zima. Rukou mi prehrabával totálne mokré vlasy, držal ma pevne.
„Nemohli by sme trochu pridať?“ Ozval sa k šoférovi, ten mu odpovedal a zrazu som pocítila ako sa moje telo zabára do sedačky, viac do Harryho. Naozaj sme leteli Londýnom. Občas som sa pokúšala hýbať prstami, klipkať očami ale skrehnutie od ľadovej vody bolo stále väčšie a väčšie. Nepomáhal ani pocit, že ma drží tak blízko seba a dokonca je vyzlečený len do teplákou. Napadlo ma vyzliecť sa tiež, predsa len živočíšne teplo by bolo lepšie ako táto mikina , zavrhla som ho ale pri pohľade na jeho svalnaté ruky. Nemohla som pokúšať šťastie, nie teraz keď sa nevládzem brániť. Nechala som ho niesť ma, pritláčal si moje telo k svojmu, kým vyťahoval kľúče pridržiaval ma pri sebe tak blízko až som sa nosom dotýkala jeho krku. Voňal dokonale, za čistým posteľným prádlom, mydlom a detským púdrom. Kriste pane, z tej vône sa mi točila hlava a ak by som stála určite by som sa neudržala na kolenách. Teplo domu nás oboch zaplavilo, ja som však cítila ako ma nesie po schodoch a opatrne za nami zatvára dvere. Kam ma to priniesol? Prečo niesom vo svojej posteli? Zapišťala som od únavy, nechal ma oprieť sa o umývalo. Kúpeľna? Čo? Nieee, nieee Harry to nemôžeš.


Harryho pohľad ...

Siahol som prstami po jej legínach a opatrne ich začal sťahovať dole, látka sa lepila na jej stehná ale moja túžba po tom uvoľniť jej svaly bola silnejšia.
„ Nieeee nerob, nerob prosím.“ Do očí sa jej nahrnuli slzy, vyzul som jej obe tenisky a stiahol aj ponožky. Keď sa postavila a zrejme mi plánovala utiecť postavil som sa a zatienil ju svojou výškou.
„ Baby prosím. Prisahám, že sa ťa ani nedotknem, len sa potrebuješ zohriať a tieto veci ti bránia.“ Kývol som smerom k mokrým nohaviciam ležiacim na zemi. Netušil som prečo ale zrazu som mal pocit, že mi verí.
„ Zodvihni ruky.“ Prikázal som jej. Prekvapilo ma poslúchla a ja som jej mokré tričko pretiahol cez hlavu. Musel som sám seba prekonávať, krotiť všetky svoje vášne a túžbu po jej tele, moja myseľ nespolupracovala.

Znova som si ju vzal na ruky, nechal jej hlavu klesnúť na moje rameno a opatrne som vošiel do sprchovacieho kútu. Voda z horného kohútika sa dotkla našich tiel, príjemne teplá a jemná. Cítil som ako mi rukou zachádza do kučier, ako sa ma opatrne dotýka. Nemal som ale silu držať ju viac takto blízko seba, preto som nechal moje nohy klesnúť a opatrne som sa s ňou v náručí posadil na zem. Kachličky boli vyhriate. Myslel som si, že sa odtiahne a vyhodí ma. Mihalnice sa dotýkali jej líc ktoré konečne chytili jemnú ružovkastú farbu, pootvorila oči a zadívala sa na moje tričko. Musel som si ho nechať, nemohol som sa vyzliecť celý. Boxerky boli premočené ale nebolo to tak nepríjemné ako voda z Temže.
„ Si špinavý.“ Zašepkala a lem môjho bieleho trička žmolila v rukách. Pozoroval som jej dlhé nohy ako sa zapiera a pomaly sa otáča. Oprela sa o môj hrudník nahými prsiami. Prisahal som, že sa jej ani nedotknem. Neodolateľná túžba sa striedala so strachom, ako jej je? Cíti sa príjemne alebo nie?
„ To nie je doležité, je ti už teplo?“ Opýtal som som sa po niekoľkých minútach. Prikývla a ďalej ma hypnotizovala. Bože ako veľmi som sa jej potreboval dotknúť. Odhrnúť jej pramienok vlasov za ucho a pohladiť ju po tvári. Dotknúť sa tých dokonalých bokov, pokožky ktorá bola hnedá od prirodzeného slnka. Kurva Harry ovládaj sa. Myslel som na Liama a Bellu na to ako ho naseriem ale nič nezaberalo. Proste som sa naklonil k nej a nechal jej drobné ruky aby ma vyzliekli z premočeného trička. Pozerala sa mi celý čas do očí. Znova sa otočila chrbtom a nechala ma hladiť ju po ramenách. Prechádzal som po jej hebkej pokožke, dotýkal sa záhýbov ktoré boli zakázané a masíroval jej šiju.
„ Ak je ti dosť teplo, mohli by sme sa presunúť do izby.“ Navrhol som, na znak nesúhlasu pokrútila hlavou, kolená si pritiahla k hrudi a nechala vodu zmáčať ju ďalej.


Pohľad Blair ...

Dýchaj, dýchaj dievča. Hovorila som si v hlave sama pre seba. Opar z horúcej vody ktorá naše telá bičovala nás obklopoval, hmla z vlhka sa stále zväčšovala. Pozorovala som mliečne sklo sprchovacieho kútu, hmlilo sa stále viac a viac, Harryho telo ukryté za mojím telom na privádzala do ešte väčších mdlôb. Nevedela som kde je sever, kto ma tak bezpečne stíska. Hlava sa mi točila, cítil som sa akoby sa moje telo malo čochvíľa roztopiť. Potrebovala som vzduch, čerstvý vánok a menej tejto vlhkosti.
Teplo ktoré sa mi zarývalo do pokožky bolo príjemnejšie ale zdalo sa mi, že je toho akosi priveľa. Keď som sa otočila tvárou k Harrymu pretože mi niečo hovoril a ja som ho počula naozaj zle, cítila som ako mi z končatín vyprcháva posledná energia. Človek by nikdy nepovedal ako Vás môže zničiť jediný beh s chlapom ako je on. Bola som presilená, unavená a teraz až príliš horúca. Jeho oči som poriadne nevidela, jediné na čo som dokázala zaostriť boli jeho ústa. Tak dokonale tvarované do srdiečka, tak krásne ružové a priam stvorené na bozkávanie? Potrápila som svoju hlavu ale naozaj som si nemohla spomenúť ako sa bozkával ako chutili jeho bozky. Pocit na omdletie však pretrvával ... Harry pobozkaj ma posledný krát. Vyslovila som.

Harryho pohľad ...

„ Harry pobozkaj ma...“ Jej hlas sa zlomil. Naozaj som mal chuť spraviť to, nechať si jej chuť prejsť bunkami a nasýtiť sa vôňou akú mala len ona. Nemohol som ale pretože sa jej telo zlomilo a ona prudko dopadla na môj hrudník. Do riti. Zanadával som, postavil sa a niesol ju von.

Stihol som ju obliecť do pyžama, predtým zavolať môjho kamaráta ktorý bol lekár a vypnúť vodu. Snažil som sa zamestnávať si ruky čo najviac ako to šlo, hlavne keď som ju obliekal. Nechcel som zneužiť situáciu a obchytkávať ju keď nebola pri zmysloch, tuším by sa potom na mňa nahnevala. Obtočil som jej telo ľahkou prikrývkou a pootvoril okno. Mysliac na to čo bola jej posledná veta než zamdlela som letel dole po schodisku, John s lekárskou taškou už stál pri dverách. Nasledoval som ho, zatiaľ mu povedal všetko čo sa stalo. Len čo som zastavil pred jej izbou, nakukol dnu a zacapol mi dvere pred nosom so slovami, že potrebuje súkromie. Opäť som potreboval zamestnať svoje neusporiadane myšlienky, všetky mokré a špinavé veci som hodil do práčky, spravil si čaj a s miernym úškrnom si sadol za počítač. Liamovi som napísal, že sme potopili oba naše telefóny a potom som klikol na stránku Apple-u a objednal nám nové. Pocit viny, že som ju vytiahol behať a takto dokaličil sa dostavil. Kurva ak by som nechal mohli sme sedieť doma a.. och ja som idiot. Keď sa po niekoľkých minútach vo dverách kuchyne zjavil John, prisadol si ku mne a odpil zo svojho čaju, nemohol som vydržať a okamžite z neho ťahal informácie.
„ Bolo dobre, že si ju hneď vzal do teplej sprchy ale mali ste tam ostať len niekoľko minút. Jej organizmus zažil príliš veľký teplotný rozdiel. Je slabá a navyše unavená z behu. Naozaj si ju ťahal tak ďaleko? Harry si blázon... nemá takú kondičku ako ty.“ Karhal ma kamarát a ja som sa hneval sám za seba. Dozvedel som sa, že potrebuje oddych a dostatok tekutín. Pichol jej infúziu a večer jej ju príde vymeniť. Nasratý na celý svet som pochodoval po kuchyni, premýšľal nad tým či si budem pamätať čo odomňa žiadal a nechal ju oddychovať lebo mi to John prikázal. Za iných okolností by som vletel do izby a staral sa o ňu, no on poslal sestričku z nemocnice ktorá to zobrala na seba. Keď ma znova vyhodila spoza dverí izby, ani som Blair nevidel, ale ona trvala na tom, že Blair spí, odišiel som na balkón.

Po niekoľkých vyfajčených cigaretách som sa vrátil k počítaču, čakal ma tam email. Zhrozene som sa díval na obrazovku môjho notebooku a uvedomoval si aký problém mám.