streda 9. júla 2014

That guy 14.

Normálne si nepamätám o čom poviedka je ... asi by som mala začať písať pokračovanie... hoci ešte je z čoho pridávať ale no ... :) Máte sa tiež tak unudene ako ja? čakám na deň D ... och



„ Pokojne Pán Styles, je to len obyčajná dávka morfia. Uľaví sa Vám. Blair, donesieš mi prosím
vatový tampón?“ Otočil sa k nej akonáhle dohovoril ku mne. Pomaly sa postavila z konca postele a len s tichým prikývnutím zmizla za dverami.


Mám doma tampóny? Zamyslel som sa.
„ Pán Payne mi dal príkaz strážiť jeho dcéru a ja som platený od toho aby som ho poslúchal. Pán Styles toto všetko je len pre okolnosti aké sa dejú. Ak sa môžem spoľahnúť a nechať ju pri Vás jednu noc, urobím to. Môže tu ostať a postarať sa o Vás zatiaľ čo ja nájdem spôsob ako vylepšiť ochranu Vášho domu kým budeme  bývať tu.“ Polke vecí ktoré mi tmavovlasý chlap hovoril som nerozumel ale jedno dávala zmysel. Ostane tu, ostane pri mne a on ju nedovedie. Po jeho preslove o tom prečo je tu, sa Blair vrátila. Na tampón naniesla trochu dezinfekcie, smrdelo to hrozne a to nehovorím o štípaní. Ihla prerezala moju kožu a len čo sa jeho hlava odobrala z mojej spálne, Blair mi začala umývať krv z tváre, cítil som ako bolesť ustupuje a ako prestávam cítiť jej dotyky.

Kurva naozaj to funguje. Cítil som ako mi oťažievajú viečka. Posledné čo si pamätám je ako sa nakláňa, ako sa jej krásne oči usmievajú, ruky kladie na moje kľúčne kosti a opatrene ma hladká. Jej ústa sa dotýkajú môjho líca, bozkáva ma do kútika úst. Potom zaspávam mysliac na Ashtona a jeho slová, bezpečnosť v dome a môže tu ostať. Nemôže, som pre ňu nevhodný. Nemôže pretože je pokušenie.


Zobudil som sa na prudkú bolesť hlavy. Bolo to horšie ako som predpokladal. Teplo ohraničujúce moje telo bolo priam neznesiteľné. Nedarilo sa mi otvoriť oči, pravé líce ma až tak veľmi bolelo až pulzujúca bolesť prechádzala do oka. Bol som si takmer istý, že moja tvár je sfarbená všetkými odtieňmi modrej a fialovej aké existujú. Na jazyku som stále cítil chuť krvi. Opatrne som jazykom prešiel po svojich zuboch aby som zistil či mám stále všetky. Boli tam, pevne držali no každý pohyb tvárou mi prechádzal do väčšej a väčšej bolesti. Kurva toto som posral. Vlastne sa to všetko stalo kvôli nej. Všetku tú bolesť som ale prijal len aby mohla ostať pri mne, inak by som sa po príchode domov s kamarátom ktorého meno som si nepamätal opil a do ďalšieho dňa by som musel opäť vyzerať ako učiteľ na škole hudobného umenia. Keď sa brunetka ležiaca na mojej hrudi pomrvila, jej pravidelný dych sa zmenil a ja som vedel, že sa prebudila.

„ Ochh.. do riti, do riti...“ Okamžite sa prudko posadila čím mi ruky zatlačila do hrudníka a ja som od bolesti zasyčal.
„ Mrzí ma to, prepáč mi to.. oh ty už si hore?“ Ospravedlňujúco na mňa pozerala spod mihalníc. Pravé oko som mal atak opuchnuté, že som sa ho ani nepokúšal otvoriť.
„ Dobré ráno.“ Zašepkal som. Túžil som sa zobúdzať  vedľa nej ale ani zďaleka nie v takejto pozícii.
„ Prinesiem ti niečo od bolesti.“ Zašepkala a bez toho aby sa na mňa čo i len pozrela zmizla za dverami do mojej izby. Keď som zodvihol ruku aby som videl svoje hánky zhrozil som sa ešte viac. Polozaschnutá krv a rany. Obvykle to takto bolo po každej bitke ale dnes som to prehnal oveľa viac. Teda, všetko by dopadlo inak ak by mi nenapísala.

„ Harry prosím..mohol...oooooo preboha.“ Zapišťala keď ma zbadala stáť nahého v izbe. Chystal som sa do sprchy, netušil som, že sa vráti a bude niečo chcieť. Stále chodím už z izby nahý, mám to tak rád.
„ Nechcel som...“ Ospravedlnil som sa. Nie zato, že som pred ňou stál nahý, za včerajšok.
„ Je to moja vina, nechám ťa. Budem v kuchyni ak budeš potrebovať moju pomoc.“ Vychrlila zo seba pár slov a okamžite opäť zmizla. Musel som sa uškrnúť, hoci to bolelo.



Pohľad Blair ...


„ Slečna Vás otec mi práve volal, bude na skype o niekoľko minút, notebook je v mojej izbe slečna.“ Jeho prenikavý hlas sa ozýval z chodby, pomrvila som sa na stoličke a pohár s horúcou kávou som položil na stôl.
„ Už idem...“ Moje kroky sa ozývali v tichu ktoré pretrvávalo. Ashton toho veľa nenahovoril, robil si svoju robotu naozaj dobre ale bol neosobný. Nechápala som prečo, pozná ma celých 19 rokov, niekedy mám pocit, že so mnou bude dokonca môjho života. Prečo sa nemôže správať trochu osobnejšie? Prečo mi na to všetko nepovie svoj názor. Len čo som stúpila na prvý schod smerom na horné poschodie znova ma zastavili jeho slová.

„ Slečna...“ Oslovil ma, neotáčala som sa.
„ Váš otec je naozaj veľmi nahnevaný, nepovieme mu čo sa stalo dobre? Odteraz sa nič také nestane, inak sa so mnou budete musieť odsťahovať.“ Len som prikývla pretože som si bola istá, že vie moju odpoveď. Včerajšok len potvrdzoval moje chovanie k Harrymu. Nebola by som sa správala tak ochranársky, nebola by som k nemu tak milá a citovo založená ak by mi to nehralo do kariet. Otec bude nasratý a po tomto všetkom ma konečne nechá žiť. Vošla som do jednej z hosťovských izieb, bola to izba hneď vedľa mojej. Notebook na malom stolíku bol zapnutý a skype otvorený. Samozrejme čakal ma. Muž sediaci na druhej strane zemegule, môj otec.


Sedel za stolom, podľa skriniek za ním som vedela, že je v pracovni nášho domu. V nádeji, že budem potrebovať zachrániť som pohľadom prešla po obraze, mama tam ale nebola. To som ho nasrala až tak, že ju musel poslať preč? Sedel na stoličke, vedľa seba mal pohárik predpokladala som, že whisky a hlavu mal sklonenú do dlaní.
„ Ahoj.“ Ozvala som sa len čo som sa posadila. Nereagoval, ale aj na takú diaľku som cítila ako stŕpol. Bude kričať a ja tiež, vedela som to.

„ Ahoj Blair ...“ Jeho hlas bol mierne zachrípnutý, keď konečne po dlhých minútach ticha zodvihol hlavu mohla som vidieť niekoľko dňové strnisko a ustarostený pohľad.
„ Ja viem, že sa na mňa hneváš a najradšej by si ma strieskal ale oci...“
„ Nič nehovor.“ Prerušil ma a prudko sa postavil. Stolička na ktorej sedel letela dozadu, s buchotom spadla na zem. Oprel sa o dlane na stôl a prepichol ma pohľadom.
„ Nevieš si predstaviť ako veľmi si ma najebala mladá dáma. Nevieš si predstaviť čo by som s tebou spravil ak by som bol tam.“ Nekričal no rozprával rázne.
„ Ja viem, ja viem..ale....“ Nemala som hovoriť nič, bohužiaľ toto som zdedila po mame a jednoducho som mu potrebovala povedať čo si o tom všetkom myslím ja.
„ Kurva Blair zatvor si ústa! Počúvaj ma a láskavo buď ticho ak ma nechceš najebať ešte viac.“ Skríkol až mnou trhlo a opäť sa pozrel na monitor. Videla som plamene siahajúce až ku mne, hnev a zlosť.
„ Okey.“ Presne som vedela čo povedať. Toto jedno slovíčko tak veľmi neznášala ja som ho potrebovala prinútiť premýšľať o tom ako sa správa. Trochu som potrebovala zahrať na jeho city.
„ Poslal som Ashtona pretože som mal nejaké povinnosti a musel som sa vrátiť aj z cesty s tvojou mamou. Ale tuším je to lepšie lebo neviem kto z nás by .. no to je jedno. Mladá dáma odteraz bude Ashton tvoj tieň. Nepôjdeš ani čurať bez toho aby o tom nevedel, nepohneš sa z domu bez toho aby nebol s tebou a nebudeš sa stýkať s nikým kto sa mu nebude páčiť. Samozrejme o chlapoch ani nehovorím. On bude ako ja ale ešte horší, rozumela si? Rozumela si mojim slovám Blair?“ Prekvapene som zaklipkala očami, naozaj je to všetko čo odomňa chce? Nemám mu povedať o tom ako zbitý Harry bol? Nie, to si nechám až na live prenos. Zrazu mi prišlo smiešne a nevedomky som sa uchechtla, nemala som to robiť.

„ Kurva ak ešte raz niečo vyvedieš tak ťa zatvorím vo svojom dome a nepohneš sa z neho kým nezomriem. Rozumela si mi?!“ Kričal, cítila som ako mi po lícach stekajú slzy. Kurva on nikdy nemal 19? Nikdy nevystrájal somariny a neprotestoval svojim rodičom? Prečo mi to robí?
„ Chce s tebou hovoriť mama. A aby som nezabudol – pôjdeš si kúpiť nový mobil, ak ti budem volať máš 1o sekúnd na to aby si to dvihla inak posadím tvoj zadok do lietadla a skončila si.“ Keď dohovoril prevrátil do seba pohárik ktorý mal stále na stole a zmizol. O niekoľko sekúnd po trepnutí dverami sa na obrazovke Ashtonovho notebooku zjavila známa tvár. Mračila sa, na čele sa jej tvorila jemná vráska, mala ju tam stále keď bola nahnevaná.
„ Blair zlatko, nesmieš ho takto rozčuľovať.“ Začala, stihla mi porozprávať ako sa mali, ako veľmi otec zúril a ona sa bála. Vedela som, že som ich jediné dieťa, pripomenula mi to, že som tu vlastne ani nemala byť a, že som vymodlené dieťa. Zdôraznila ako dôležitá osoba v ich životoch som a ako ma potrebujú, niekoľko krát mi povedala ako ma ľúbi a že sa o niekoľko týždňov prisťahujú do Londýna. Keď sme sa rozlúčili plakala som. Nie pre to čo sa stalo, preto aký bol. Nikdy ma nepochopí, nikdy.

„ Jeho zlosť prejde ale nemali by ste ho takto hnevať slečna. Ste jediné dieťa a ...“ Hovoril Ashton ale hneď som ho prerušila.
„ A nikdy by nedopustil aby sa mi niečo stalo? Aké si dostal inštrukcie? Dáš mi na nohu náramok aby si vedel kde som alebo čo?“ Zhrozene som zhíkla a vypochodovala z jeho izby. Stál medzi dverami a nič nehovoril. Keď som sa s neuveriteľným výrazom otočila na jeho osobu tak aby som mu videla do očí, zhrozila som sa ešte viac. Myslela som, že moja fantázia je príliš bujná ale to čo som práve povedala.. nie kurva to nemôže...

„ Je to pravda?“ Len prikývol. Znechutene som prskla a kráčala dole schodmi. Budem jeho väzeň. Potrebujem si zapáliť, možno niečo vypiť a zabudnúť na to koho dieťa som. Tak sebecký a majetnícky ochranársky idiot. Do riti !


Medzi dverami do kuchyne kde som práve pochodovala so záujmom navštíviť zásuvku kde si Harry schovával niekoľko krabičiek cigariet, som ale zastavila. Stál opretý o kuchynský pult, v rukách zvieral pohár čistej vody a jeho doráňaná tvár vyzerala ešte horšie.
„ Neospravedlňoval som sa za to, že si ma videla nahého. Bolo to za včerajšok.“ Priznal potichu. On môže za to, že sa stanem väzňom pre vlastného otca. Kurva tak toto mu nedarujem, keď môžem trpieť ja, môže aj on. Preletela som kuchyňu, zastavila prudko pred ním a nadvihla ruku tak aby som sa mohla dotknúť jeho líca.
„ Tak veľmi som sa bála.“ V jeho očiach bolo vidieť úľavu, odpustila som mu tieto slová to dokazovali. Síce zasyčal od bolesti ale objal ma, nos zaboril do mojich vlasov. V tej chvíli som vedela, že to nebude tak ťažké. Zvediem ho a budeme zlý obaja.



Harryho pohľad ...


Niekoľko hodín som sa díval na to ako spí. Ležala a spokojne odfukovala, pozoroval som jej vlasy uložené na vankúši a malý nos ktorým krútila, predpokladal som, že sa jej niečo snívalo. Okolo nej sa rozvíjala nádherná voňa margarétok a ak by som nesedel určite by sa mi podlamovali kolená. Esencia zmiešaná s jej vôňou ma dostávala do kolien. Nad ránom som začul buchot z kuchyne a to ma prinútilo ísť sa pozrieť. Svietila len malá lampička a na linke bol položený pohár s mliekom.
„ Nemôžete spať?“ Ozval sa hlas z pootvorených dverí balkóna. Vedel som, že je tam Asthon.
„ Bol som pri Blair ... ale to nie je tvoj problém.“ Odpovedal som mu znechutene, ak by tu nebol všetko by bolo ľahšie.
„ Pane nehnevajte sa ale ona je môj klient. S jej otcom spolupracujem už niekoľko rokov a on si želal aby som sa o jeho dcéru postaral. Musím mu vyhovieť, to on mi dáva rozkazy.“ Hovoril tak potichu a rázne až ma striaslo. Harry musíš sa správať slušne pretože ak sa rozhodne vziať ju preč nebudem mať šancu sa brániť. Vedel som to, stále som si to pripomínal v hlave.
„ Ja viem, len ju proste chcem vo svojom dome.“ Vzal som z šuflíka cigarety a vyšiel k nemu. Ulica bola tmavá tak ako vždy, tichá a mierne mokrá.
„ Tak to býva ak Vám na niekom záleží.“ Jeho slová ma prekvapili. Záleží mi na nej? Mám ju rád? Ja?
„ Ehm... pôjdem si ľahnúť.“ Nemohol som mu povedať o tom aký zmätok mám v hlave, nemohol som sa priznať, že sám seba nachytávam ako myslím na jej telo, ako sa mi páči a.. do riti. Páči sa mi.


Potichu som vyšiel hore, cez pootvorené dvere som nakukol do jej izby. Stále spala, zatvoril som a odišiel do postele. Celú noc moju myseľ zamestnávala jej krásna tvárička, oči a nádherné vlasy. Nemohol som prestať, pomaly som si uvedomoval čo sa stalo. Bude to len horšie, viem to.




4 komentáre:

  1. Nenormálne sa mi to páči :) Vždy sa tam toho tak veľa deje :3 A ten kvázi vzťah Medzi Haroldom a Blair - perfektné!
    Teším sa na ďalšiu :) A inak, Liam ma normálne desí :D
    Love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jeeeeeeejo xx krasa :) nikdy mi take nieco nedokazalo sediet na Liama, myslim spravanie :D :) ale to je fajn a vzruso predstavit si ho takeho :D a Harry ju konecne nezna tvaricka sa objavuje :) :D zlaty <3 a Blair pazuriky.. och ako sa tesim!! :) paci sa mi to xx klobuk dole pred tebou ;) Blue Dein

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Já musím přiznat, že jsem z toho nějaká přepadlá teď. Nevím, asi pomalu vyprchává to počáteční nadšení. Nevím čím to je, ale je to fajn, píšeš dobře, moc se těším na další díl :) Třeba jen teď nemám vhodnou náladu na povídku :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Brutálne toto <3 Stále tu vravím, ako je táto poviedka neskonale dokonalá a že ju milujem,ale inak to ani nejde :3
    Harry & Blair áááách
    -Ajča

    OdpovedaťOdstrániť