piatok, 15. augusta 2014

That guy 18.



Ráno ...


„ Ehmm slečna vstávajte.“ Zobudil som sa na cudzí hlas, niekto stál nad našimi prepletenými telami a snažil sa zobudiť brunetku ležiacu po mojom boku.
„ hmm...hmm...hmmm.“ Niekoľkokrát zabzučala ale neodpovedala ma. Zaspali sme neskoro preto som vedel aká unavená bude.
„ Slečna nebudil by som Vás ak by nešlo o závažnú vec.“ Otvoril som oči a zbadal Ashtona len v teplákoch a sivom tričku ako sa skláňa a jemne jej prechádza po ruke.
„ Nechytaj ju.“ Zavrčal som, Blair sa pomrvila a jemne pootvorila oči.
„ Č-s-dje.“ Opýtala sa tak rozospato, zaklipkala očami a ja som sa musel rozosmiať. To ako zlato pôsobila aká rozospatá bola.
„ Slečna Váš otec je v meste, je na ceste sem a o niekoľko minút ..“ Ashton nedopovedal pretože sa pozrel k dverám. Z dolného poschodia sa ozývalo hlasné búchanie na dvere. Kurva ! Kurva ! To si z nás robí srandu?
„ Otec? Otec? Prečo si ma nezobudil skôr?“ Vyletela z postele, zrazu si uvedomila, že je len v podprsenke a nohavičkách a chaoticky sa začala obzerať okolo seba.
„ Čo teraz? Čo teraz? Harry rob niečo?“ Zachovaj chladnú hlavu Harry. Prikázal som si, fajn ak by som bol ktokoľvek iný toto by sa mi prepieklo len s modrinami a možno nejakou tou zlomeninou ale ak ju nájde u mňa v posteli, zabijem ma. Postavil som sa, natiahol sa po svojich trenkách. Búchanie neprestávalo, dokonca sa k nemu pridalo zvonenie zvončeka. Do riti, je nasratý?
„ Ashton choď otvoriť! Blair ty bež do svojej izby a zaši sa do postele! Ja sa oblečiem a prídem dole.“ Keď som vo svojej izbe ostal sám, popravil som periny tak aby to vyzeralo, že som spal sám a natiahol som na seba prvé čisté tepláky. Kurva musím vyzerať ako človek. Len čo som pootvoril dvere, počul som hlas svojho najlepšieho priateľa. Pohľadom som skontroloval izbu Blair, dvere mala zatvorené bezpečne, rozhodnutý teda zísť dole a privítať návštevu som pomaly kráčal po schodoch. Nie je nič čudné, že som práve vstal však? Kurva aký je deň? Nemal som byť dnes v práci? Samozrejme, že mal je streda. Len čo som sa zjavil dole a prinútil sa ako tak usmiať, zbadal som ich.
„ Mám zobudiť slečnu pane?“ Pýtal sa Ashton práve Liama. Ten sa vyzliekal zo saka, Bella už sedela na mojom gauči. Všimla si ma ako prvá.
„ Haaarold!“ Och, fajn buď normálny. V podstate to niesú tvoji svokrovci pretože medzi mnou a ich dcérou nič nie je.
„ Čo vy tu robíte? Prečo ste nám nepovedali, že prídete takto skoro?“ Rozhodil som ruky a Isabellu uväznil v objatí. Voňala dobre, pohľad na ňu mi pripomínal moju malú brunetku. Bola síce iná, jej oči mali farbu skôr po Liamovi ale nejaká to podoba tam bola.
„ Mali sme cestu okolo, ideme len na stretnutie a potom si ešte na mesiac odskočíme do Paríža. No a potom...“ Potom mi vezmete moje dievčatko preč. Doplnil som Liamovu nedokončenú vetu a potriasol mu podávanou rukou.
„ Som rád, Blair sa určite poteší.“ Prikývol som nad svojou vetu, určite bude rada, že jej rodičia sú tu.
„ Ashton nemôžeš ju ísť... Ashton?“ Otočil som sa hľadajúc chlapa ktorý tu snami býval už niekoľko týždňov, no on tam nebol.
„ Odišiel vybaviť nejaké veci, čo keby si ju zobudil ty Harry a ja zatiaľ niečo skúsim vymyslieť na raňajky z toho čo sa nachádza v tvojej chladničke.“ Prikývol som na návrh Belly a ešte raz pozrel na Payna. Telefonoval a vyzeralo to na dlhý telefonát. Len som pozrel na Bellu, tá pretočila očami čím mi to len potvrdila a vybral som sa hore. Nespí, určite nespí. Pre istotu som niekoľko minút počkal pred dverami a potom som opatrne zaklopal. Keď som vošiel Blair ležala v perinách a vyzerala, že spí naozaj. Vedel som, že nie.
„ Heej baby pokojne otvor oči, sú dole. Chcú ťa vidieť.“ Usmiala sa a záporne pokrútila hlavou. Tak fajn, pokojne ju môžem zobudiť aj po svojom. Opatrne som sa naklonil a pritlačil pery na jej líco.
„ Vstávaj spachtoš, otecko prišiel.“ Len čo jemne zvrtla hlavu a moje pery sa dostali na tie jej, vtisla mi jazyk do úst a vplietla prsty do mojich vlasov. Neodolal som a bozk som jej opätoval. Jej noha vykĺzla spod periny a obtočila sa okolo môjho pásu. Prešiel som po dokonalej pokožke, zastonal a oprel sa rukami o čelo postele. Chutila tak dokonale, jej pery mi pripomínali čerešne.
„ Harold? Blair?“ Ozval sa známi hlas a ja som okamžite odskočil. Liam pravdepodobne nevedel kde má izbu, hľadal nás. Kurva! Rýchlo som sa postavil na druhú stranu postele a čakal na Paynovu osobu. Ako som predpokladal o chvíľku sa jeho postava zjavila vo dverách. Mračil sa, ale keď pohľadom našiel jeho malé dievčatko ležiace v perinách usmial sa.
„ Zlatko sme tu len na skoro, prepáč, že sme ťa museli zobudiť.“ Prihovoril sa jej zatiaľ čo kráčal smerom k posteli. Všimol som si dokonale zakasanú košeľu do nohavíc, kravatu ktorá ladila s jeho ponožkami a vlasy, tie mal presne také isté ako pred niekoľkými rokmi kedy sme sa videli naposledy.
„ Je tu mama?“ Opýtala sa Bella, bolo vidieť ako sa na neho stále hnevá. Myslím si, že je nahnevaná právom ale stále je to jej otec a ona ho nevidela už viac ako mesiac. Len čo sa Liam posadil na kraj postele, ona sa odsunula a pohľadom smerovala na okno. Liam sa otočil ku mne a zamračil sa ešte viac.
„ Vyzeráš akoby ťa práve niekto ošukal.“ Jeho pohľad smeroval na moje vlasy, kurva. Kurva, kurva, kurva to ona mi vplietla prsty do vlasov a ťahala za ne, kurva nieeee. Pohľadom som preskenoval miestnosť snažiac sa vytiahnuť niečo na čo sa vyhovorím a na padlo ma jediné.
„ Prievan, bol tu prievan vieš.“ Keď sa Liam pozrel na zatvorené okno jeho pohľad prešiel do totálne nechápavého a ja som sa snažil vymyslieť nejaký múdry argument na zatvorené okno a moje strapaté vlasy.
„ Je zatvorené.“ Prehovoril presne tak ako som očakával a z jeho výrazu sršali plamene. Ak sa dozvie, že som sa jej čo i len dotkol zabije ma. Na moment som si v hlave predstavil ako ma chytá pod krk a udiera mi hlavu do steny a zamrazilo ma. Samozrejme, že by som sa s ním nemohol biť. Vyhral by som, už dávno nie je vo svojej forme ale nemohol by som. Je to kamarát.
„ Zatvoril som ho keď som prišiel.“ Nemo sa mi zapozeral do očí a ja som sa v duchu modlil aby nepokračoval a uveril mojej totálne nelogickej kravine ktorú som mu povedal.
„ Fajn, môžeš nás nechať s Blair samých.“ Prikývol som a okamžite som zmizol.
Pohľad Blair ...
Harryho osoba zmizla vo dverách ktoré za sebou zatvoril a my sme osameli. Čo chce? Prečo sa so mnou chce rozprávať? Nevšimol si, že sa na neho hnevám.
„ Blair čo si to vystrájala?“ Opýtal sa ma tak pohoršeným hlasom akoby som spáchala nejakú vraždu.
„ Nič, len som sa snažil žiť. Snažila som sa konečne žiť tak ako chcem. Vonku, s chlastom a...“ Nedopovedala som s chlapcami, pretože to nebola pravda. Až na jedného, ktorému on tak
bezvýhradne veril a on spravil toto. No moje myšlienky neboli to niečo čo zastavilo moju reč, to on. Prudko sa postavil z postele a skríkol.
„ Kurva pozeraj mi do očí keď sa s tebou rozprávam!“ zamračila som sa ale predsa len som pomaly otočila svoje telo. Musela som, vedela som totiž, ako nasratý by bol ak by som ho neposlúchla.
„ Otec prestaň, prestaň mi už hovoriť ako mám žiť? Ty ma nechápeš, nechápeš ako potrebujem žiť vo svete svojich rovesníkov a správať sa tak ako oni.“ Nechal ma dopovedať ale potom kričal opäť.
„ Ja sám tomu veľmi dobre chápem! Ja som mal tiež osemnásť!“
„ o mesiac mám dvadsať!“ Zvrieskla som späť. Nevie to alebo čo?
„ Ja viem! Nekrič keď sa s tebou rozprávam!“ Už nekričal ale jeho hlas bol rázny. Bol totálne najebaný, viac ako inokedy viac ako kedykoľvek čo som si pamätala.
„ Mal som dvadsať ako ty! Chodil som za kurvami a robil im to čo chcú všetci robiť tebe! Videl som to ako dievčatám ubližujú a ako sa kurva na každom kroku! Nechcem aby si bola taká ako tvoje rovesníčky! Nechcem aby si sa opíjala každý víkend v inom klube a potom najebaná šoférovala domov! Nechápeš to!“
„ Robil si to aj ty! Robil si to, že si preťahoval ženy a ktovie koľko detí ešte po svete máš otec! Mama mi hovorila aký kurevník si bol!“ Kričala som späť vediac, že som to prehnala. Svoju minulosť nevyťahoval rád a už vôbec nie to ako žil pred tým ako spoznal mamu. Jeho líca horeli od hnevu, sánka sa mu triasla.
„ Kurva ty to nechápeš! Nechápeš, že nechcem aby si skončila ako tvoja matka!“ rozzúrene tresol po perine pri mojich nohách. Neudrel ma, vedela som to ale bol vážne nahnevaný.
„ Ako moja matka? Ako skončila? Našla teba a tvrdí, že je tá najšťastnejšia žena pod slnkom.“ Skočila som mu do kriku a posadila sa. Hlava sa mi z včerajšieho opojenia s Harrym točila a veľa pridávali aj tie dva poldecáky čo som vypila.
„ Kurva nechápeš, že sa ťa len snažím chrániť.“ Zrazu jeho hlas prešiel do šepkania, posadil sa na posteľ a hlavu si zložil v dlaniach. Bolo mi ho ľúto, naozaj ale nechápala som prečo je taký ostražitý. Na párty nechodím, nikdy som nemala priateľa a ešte niekto ma.. fajn, tak ma pobozkal Harry.
„ Otec...“ Prehovorila som potichu ale on len pokrútil hlavou. Nie, nebude tu hrať svoje hry na moje city a ja cúvnem a znova začnem poslúchať.
„ Nikam na párty nechodím, nebavím sa s nikým a som stále v tomto dome, môže ti to potvrdiť Ashton. Len občas sa potrebujem prejsť po meste SAMA a potrebujem premýšľať.“ Rozhodola som sa ho upokojiť, nemôžem ho nasrať ešte viac lebo ma vezme do LA a tam ma bude mať pod plným dozorom.
„ Presťahujete sa do Londýna, budem bývať s vami a nastúpim na vysokú tak ako si to stále chcel, len sa prosím upokoj.“ Klamala som, ale to nebolo dôležité, potrebovala som jeho kľudnú myseľ na to aby mi dôveroval a nechal ma tu naďalej s Harrym.
„ Blair ja ... nechcel som kričať.“ Ospravedlnil sa, nikdy nepoužil slovíčko prepáč, on nebol z tých a ja som vedela, že ho to naozaj mrzí. Teda, aspoň som si to myslela.
„ Možeš ma objať?“ Navrhol a ja som prikývla. Keď sa jeho ruky omotali okolo jeho tela okamžite som si spomenula na Harryho. Nikdy som necítila rozdiel medzi objatím od otca a od niekoho iného, niekoho ako je Harry.
„ Poďme dole, mama ťa chce vidieť.“ Kývol hlavou smerom k dverám a natiahol sa po môj župan na konci postele. Dávala som ho tam ráno, vtedy keď som bola oblečená a pripravená ísť do školy, v noci keď som išla spať stále skončil niekde na zemi. Kurva všimol si to.
„ Nespala si vo svojej posteli?“ Otočil sa na mňa s otázkou v očiach a ja som vedela, že ak mu teraz nepoviem dobrý argument prečo som nechala župan tak a nespala som vo svojej posteli, spojí si to s Harryho strapatými vlasmi a zabije ho, alebo nás?
Argument Blair, proste vymysli nejaký ten argument. Začínala ma chytať dávka paniky ale našťastie sa rozleteli dvere do mojej prechodnej izby a v nich sa zjavila ona. Vlasy mala uhladené, vyžehlené a stiahnuté v chvoste na boku, natiahnutá v teplákoch a tričku s potlačou. Jej vôňa chloe sa okamžite rozľahla po celej miestnosti a ja som ostala sedieť, nevediac či sa mám rozbehnúť a skočiť jej do náruče ako niekedy alebo čo robiť.
„ Mami...“ predsa len som vyskočila a začala ju objímať. Tak veľmi som ju potrebovala cítiť pri sebe. Jej ruky držali moje telo pevne, tisla ma k sebe a ja som nechápala keď ma na lícach začali štekli slzy.

„ Zlatko neplač, Blair vieš, že on to všetko tak nemyslel.“ Poznamenala a presunula naše objatie na posteľ. Schúlila som sa do klbka, nechávajúc si hlavu na jej kolenách. Jej prsty prečesávali moje vlasy, cítila som sa zrazu tak pokojne.
„ Myslel, chce mať kontrolu nad každým mojím krokom mama, chce vedieť všetko a ja mu nikdy neodpustím, že mi to spravil. Nikdy som od neho nechcela veľa, odmietla som prácu v jeho spoločnosti a on to nechápe.“ Plakala som neuvedomujúc si hlúposť celej tej situácie. Práve mama bola tá ktorá mi niekoľkokrát v minulosti spravila výstup pri bezpečnosti, ktorá ma zasvetila do všetkých vecí s chlapcami a ukázala mi všetko spojené s životom dospievajúcej ženy. Otec sa stránil, ale pamätám si jeden krásny deň, kedy som ako žiačka končiaca základnú školu konečne dostala pozvanie na rande od lámača dievčenských sŕdc na našej škole. Volal sa Stenly Coop.
Keď si ma niečo pred piatou vyzdvihol na svojom červenom bicykli, bola doma len mama. Síce nezdieľala radosť z môjho rande v autokine kde ma Sten, ako som ho prezývala, vzal na film na deke, kúpil pukance a voňal za silnou pánskou voňavkou. Páčilo sa mi to, cítila som ako mi pri jeho slovách o deji filmu horia líca, ako sa mi chvejú ruky. Celý večer bol super, pri scénach s bozkami sme sa obaja pýrili a čakali na koniec nášho dňa, čakali na odvahu toho druhého aby podstúpil tento bozk a posunul tým náš vzťah na inú úroveň.
Len čo ma jeho červený bicykel priniesol pred dom, podal mi tašku z jeho košíka a oprel svoju mašinu o stojan len aby ma mohol ísť vyprevadiť až k dverám, nemohla som sa dočkať. To spojenie našich pier malo byť neuveriteľne dokonalé a plné dospelosti. Poďakovala som sa mu za krásny večer, poznamenala ako veľmi mi chutili pukance a že by som si rada zopakovala niečo podobné napríklad u nás, keď budú mama s otcom v práci. Samozrejme súhlasil a keď mi dôrazne pripomenul, že je Stenly Coop a s ním je všetko dokonalé malo sa to stať. Jeho hlava sa mierne naklonila nabok a oči sa privreli. Pokukovala som po ružových perách, čakala, že ma chytí za ruku a poboká. Miesto toho sa rozleteli naše vchodové dvere a z nich vyletela kopa nahnevananých buniek. Oblečený len v trenírkach, už len to pre mňa bola hnaba vybehol môj otec z domu a chudáka Stena chytil pod krk tak, že mu nohy vyseli vo vzduchu a jeho líca nabrali fialovú farbu. Bál sa, tak strašne sa ho bál až sa na jeho nohaviciach začala zväčšovať mokrá škvrna. Otec po ňom kričal a ja som v nápore toho všetkého čo sa deje nevedela či mám plakať alebo sa smiať. Odvtedy ma nikto z okolia mojich spolužiakov nepozval na rande, nikto mi nanavrhol ísť s ním von ani mi nelajkol fotku na facebooku. Zozačiatku ma to hnevalo ale potom som ho zrušila a vykašľala sa na to.
Pamätáms i ešte jeden pokus z mužskej strany. Theo Horan. Syn jedného z otcových najväčších partnerov. Jeho oči boli tak modré, vlasy mal dokonale premelírované a nagélované na stranu. Každý piatok chodil praxovať do otcovej kancelárie. Sedávala som tam často a pozorovala ho. Pozorovala som ako si dôkladne ukladá ceruzky od najmenšej, ako píše krajším písmom ako ja až kým ma mama jeden piatok neprichytila.
„ Blair... Blair, snívaš alebo...oh Theo? Páči sa ti?“ Opýtala sa ma po časti kedy som neodpovedala a pozerala sa na chlapca na druhej strane chodby.
„ Mami no tak...“ Bolo to trápne, nemala vedieť, že sa mi niekto páči. Ale predsalen to bola moja mama, moja najlepšia priateľka.
„ Páči sa mi aký je dokonalý, jeho strýko je Niall však?“ Opýtala som sa hoci odpoveď bol jasná. Mal v sebe niečo z Horanovcov, čo mali len oni.
„ Je Blair, ale s ním je neradno sa zabávať. Je to síce puntičkár ale jeho strýko robí nekalé veci Blair, nechcem mať v rodine niekoho ako je on.“ Po týchto slovách mojej matky som si prestala robiť ilúzie na blondiaka z chodby. Ešte niekoľko krát sme sa stretli na konferencii kde ma vzal otec s mamou ale bolo zrejmé, že Theo ma niečo v sebe. Stačil jediný pohľad na mamu a obe sme vedeli, že to nie je dobré.
„ Mala by si sa ísť najesť, zlatíčko pozri sa ako si schudla. Harry ťa nekŕmi?“ Opýtala sa ma prechádzakúc palcami po mojom bruchu.
„ O ňom som chcela hovoriť mami.“ Odbočila som od témy, ale potrebovala som sa uistiť v určitých veciach.
„ Nie je ti pri ňom dobre Blair, ublížil ti snáď?“ Prečo hneď musí myslieť na to najhoršie? Och...
„ Nie mami, neublížil, prečo ťa to hneď napadlo?“ Rozhorúčene som sa opýtala vediac odpoveď, ale aj tak ... bola to ona.
„ Lebo to sme my mami.“ Usmiala sa a ja som jej úsmev opätovala. Vtedy sa v dverách objavil otec. Mal jemne rozviazanú kravatu a pár gombíkov rozopnutých.
„ Poďte sa najesť, nenechajte nás samých.“ Poznamenal. Usúdila som, že pri stole je aj Harry a Ashton a mala som pravdu. 

2 komentáre:

  1. Juj už som sa zľakla že ich Liam načape! Takéto stresy mi tu nerob :D Nechcela by som mať za otca Liama -.- je k nej zlý -_- Každopádne milujem tooo <3 !!!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Liam je aký zlý :p Ale mne príde hrozne srandovné, ako Blair aj Liam nadávajú, keď sa rozprávajú, veď ja keby zahreším pred mojim ocinom, tak by ma aj dorazil :D
    Ale oni dvaja sa k sebe úplne hodia, je milé, ako sa Harry pomaly zamilováva :)
    ♥♥♥♥♥♥♥
    Love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť