pondelok, 1. septembra 2014

That guy 20.




Ráno ...

„ TY SKURVYSYN! VYJEBANÝ KOKOT!“ Zrazu ma zobudil prudký pohyb. Jeho ruka vyletela k môjmu krku a zatlačila. Cítil som slabší prísun kyslíka. Ten kokot ma normálne začal škrtiť. Podstatne väčšou váhou akú mal oproti mne ma prisadol a ja som nemal žiadnu šancu. Veľké plus pre jeho presilu robilo to, že som stále nebol celkom pri zmysloch, dlho do noci som čítal a myslel na jej červenkastú pokožku.
 „ PREČO SI JEJ TO UROBIL!“ Kričal a ja som si zrazu uvedomil, že ju určite svojím kričaním zobudil. Príde sem? Zlízne si to tak ako ja? Alebo po nej nemá ochrankár ako on žiadne právo kričať?
„ Kurva pusť ma ty kokot.“ Zahromžil som a snažil sa vymaniť spod jeho tela.
„ Zbil si ju ako obyčajnú kurvu ty hajzel. Myslel som si, že ju máš rád a preto som Vás nechal ale ty! Ty kokot! Dostanem ju čo najďalej a ty pôjdeš do piče!“ Nadával, jeho stisk stále silnel a ja som nevedel čo robiť. Mám sa do neho pustiť? Budem mať dosť síl na to aby som zmlátil niekoho kto je ako on? Samozrejme bijem sa sto percentne viac krát ako on ale toto je príliš absurdná situácia. 

Napadlo ma kto mu prikázal ma zmlátiť, napadlo ma, že je Liam tu a videl ju. Bonzla ma ona a už si balí kufre a odchádza? Prehnal som to? Nepovedala mi, že ju to tak bolelo, prečo mi to nepovedala? Zrazu som pocítil zlosť a nával adrenalínu a prudko som zatlačil do jeho tela. Neviem ako ale podarilo sa mi vymaniť sa z jeho zovretia, silou ho zhodiť na zem a posadiť sa na neho obkročmo aby som ho začal mlátiť. Nie preto, že by som chcel. Jednoduchu je to boj, ja bránim seba tak ako v bitkách ktoré sa niekoľko krát za týždeň stávajú v našom meste. Zamrzelo ma, že kvôli nej som niekoľko z nich vymeškal ale zato som pociťoval dostatočný príval energie na vyvinutie síl aby som ho poriadne sčapal. Pamätám si, ako sa mi zahmlelo pred očami a ja som udieral a udieral ...

„ Harry ! HAROLD prestaň! Prosím prestaň!“ Počul som kričiacu žena, pocítil som ako sa niekto dotýka môjho ramena. Krv ktorá mi tiekla z hánok prskala všade naokolo, jeho oko bolo spuchnuté a podliate modrinou. Kurva nech sa ma nikto nedotýka. Prudko som sa otočil za rukou ktorá stláčala moje rameno a zahnal sa. Len tak tak sa stihla odtiahnuť. Kurva! KURVA NIE! Chcel... v jej očiach bol strach, čupela ale kolená sa jej pod mojim nasratým pohľadom podlomili a ona dopadla na zem. Zodvihol som sa z Ashtona ležiaceho podomnou a kľakol si pre ňu. Bála sa ma. Videl som s akým strachom sa na mňa pozerá. Nie, toto som nechcel.

„ Blair... ty, ty sa ma nemusíš báť.“ Pokrútila hlavou a na lícach sa jej objavili krokodílie slzy. Posral som to. Stačila ale sekunda keď som sa ocitol pritlačený lícom k drevenej podlahe, moje ruky boli spojené vzadu a ja som cítil pevný stisk. Držal ma, Blair kľačala niekoľko metrov od nás a ja som sa cítil na piču. Prečo ma začal mlátiť, sám je na vine ako som vybuchol. Kurva, kurva hlava sa mi plietla a myšlienky odbehovali tam kde som to sám sebe zakazoval.

„ Ešte raz sa jej čo i len dotkneš tak ťa kurva zabijem!“ Ashtonov hlas bol príliš hlasný a moje bubienky boleli. Kurva prehnal som to. Vezme ju teraz preč. Nie, nesmiem mu dovoliť vziať ju preč.
„ Faajn vzdávam sa.“ Prehovoril som, on ma pustil a pomohol Blair postaviť sa.
„ Slečna zbalíte sa sama alebo Vám mám pomôcť?“ Nie, kurva nie on ju nemôže vziať preč. Pozliepal som sa na kolená a hľadal jej pohľad. Nesmie odísť, ja.. ja si svoj život viac neviem predstaviť sám. Nemôže tu byť ticho, bez jej smiechu a krásnej vône naokolo.
„ Zvládnem to, ďakujem Ashton.“ Jej oči boli zvláštne zatiahnuté smútkom. Venovala mi ešte jeden pohľad, vtedy som si ešte neuvedomoval, že bol posledný, otočila sa a s Ashtonom s pätách odišla.

Posral som to? Naozaj som si toto všetko zapríčinil len jediným výpraskom? Kurva ty si kokot Harry. Premýšľal som, že sa postavím k dverám a proste zvolím taktiku neprejdeš cez tieto dvere len cez moju mŕtvolu ale pri myšlienke na to aký je Ashton silný a miestami agresívny, asi by som ako tá mŕtvola skončil ja. Neviem ako som sa odplazil do izby, zatvoril za sebou dvere a počúval. Chcel som počuť ako sa zhovárajú, ako sa balí a zapína si kufor. Chcel som si byť istý, že odíde a nechá ma tu samého. Napínal som uši aby som počul čo i len jediný zvuk.
Keď sa na schodoch ozval buchot, vedel som, že je ten správny čas. Okno v mojej izby bolo otvorené a z vonku sa ozýval nepríjemný dážď. Vyšiel som na chodbu, hľadajúc tú drobnú brunetku ktorá mi tak pomotala hlavu. Keď som zbadal jej telo ťahajúce veľký kufor, zhmotnil sa vo mne zvláštny hnev. Niečo čo ma prinútilo hnevať sa pretože odchádza.

„ Prečo si mu to povedala?“ Skríkol som. Nadskočila ľakom a ihneď sa otočila za mojim hlasom.
„ Ja..ja som mu nič nepovedala Harry.“ Videl som aký veľký strach má, popravde ma to ale neprekvapovala.
„ Povedala si mu, že som ťa zmlátil však? Povedala si mu aby ťa vzal preč a tím ...“ Chcel som povedať, že ma zničila, že ju nechcem nechať odísť a že ju tak trochu potrebujem. Tieto slová ale boli príliš silné na to aby som ich použil. Len tam stála, pozerala sa mňa tými najkrajšími očami aké som videl a ja som mal pocit, že s čochvíľa rozplače.
„ Nie, on prišiel do izby a ... ja za nič nemôžem.“ Jej hlas prešiel do príliš tichého a moja zlosť bola ešte väčšia, prečo to zakrýva?
„ Kurva vypadni už! Vezmi si svoje veci a chlapa ktorý ti skáče za zadkom a vypadni z môjho domu.“ Zakričal som, Ashton sa zjavil vedľa nej, vzal jej kufor a hltal ju pohľadom.
„ Harry prosím prestaň kričať.“ Keď jej Ashton vzal kufor podišla dva kroky ku mne ale zastavil som ju. Nemohol som cítiť jej blízkosť tak blízko. Bolo by to príliš riskantné. Teraz odíde a bude žiť niekde tam ďaleko a ja budem mať pokoj. To všetko som si snažil nahovárať, nejak nechápavo to fungovalo.
„ Som veľmi rád, že odchádzaš. Konečne budem mať svoj dom len pre seba a nebudú žiadne prekážky pre život aký som viedol predtým. Dúfam, že zabudnem na všetko čo si so mnou spravila a...“ Prerušili ma jej pekelné ruky dotýkajúce sa mojej hrudi. Položil ich na mňa akokeby chcela zastaviť všetkú tú zlosť.
„ Čo som s tebou spravila? Ublížila som ti? Pomotala som ti hlavu tak ako ty mne?“ Opýtala sa ma. Nie, Harry nesmieš sa jej dotknúť. Prikázal som si a prudko sa otočil ukladajúc svoje ruky na zábradlie schodiska.
„ Vypadni Blair, choď niekde kde panička ako ty môže žiť a ďalej poslúchaj svojho otca.“ Mal som na jazyku toľko vecí, toľko vecí ktoré by jej ublížili tak ako ona ublížila mne.
„ Odídem, naozaj idem preč pretože musím poslúchať ale nechápem prečo sa tu hráš na niečo, vlastne akokeby ti nikdy nezáležalo na tom čo sa medzi nami stalo.“ Vedel som, že má pravdu a jej vlastné slová som musel použiť na to aby odišla. Musel som.
„ SI obyčajná, malá štetka ktorá zneužíva prachy svojho otca. Nemysli si, že by mi na to čom sa dialo záležalo. Len som ťa využíval.“ Túžil som sa posledný krát pozrieť do jej krásne hnedých očí, urobil som to. Stála tam s rukami voľne priloženými k telu a po lícach jej stekali slzy. Teraz som si bol istý, že som jej ublížil.
„ ľutujem to všetko čo som ti dovolila robiť, ľutujem každý tvoj dotyk.“ Prehovorila a mne mráz prešiel cez chrbát. Bude to tak lepšie, odíde a ja prestanem myslieť na veci aké nemôžem.
„ Vypadni.“ Boli moje posledné slová. Bez akejkoľvek reakcie sa otočila rýchlo zbehla moje schody. Je koniec. Môj život sa vracia do starých koľají. Počul som buchnutie dverí a nasledovne zapískanie pneumatík. Je koniec.


Pohľad Blair ...
  
Nikdy som nepociťovala niečo čo by dokazovalo, že Ashton je otcov zamestanec. Nikdy som mu to nedávala najavo. Teraz som ale potrebovala aby sa ma nič nepýtal, aby ma nechal samú v mojich myšlienkach. Len čo sme vyšli z Harryho príjazdovej cesty slzy sa z mojich očí začali liať ešte viac.
„ Chcete o tom hovoriť slečn?.“ Opýtal sa ma a ja som cítila jeho pohľad v spätnom zrkadle.
„ Nie, Ďakujem Ashton...“ Vlastne to všetko bola jeho vina. Jeho vina bola, že si to vyložil tak ako to nebolo a nenechal ma vysvetliť mu prečo mám zadok červený na stolíku masť na schladenie. Prečo mi to povedal, to mu naozaj nezáležalo na to čo sa dialo? Neužíval si tie chvíľky tak ako ja? Ja som bola tá ktorá si to nechala užívať a plánovala som ho využiť na hnev môjho otca. Naozaj ho.. mám ho rada? Ja mám rada chlapa staršieho o desať rokov? Dovolila som mu robiť so mnou veci o ktorých som ani nevedela, že existujú. Potláčala som vzlyky keď sa Ashtonov hlas ozval znova.
„ Vybral som hotel v centre, budem mať izbu hneď vedľa vás a ľudia v otcovej pobočke už začali vybavovať všetky náležitosti ohľadom vášho bytu Blair, presťahujete sa do neho len čo to bude možné.“ Hovoril ale ja som ho nepočúvala. Zaujímalo ma len jedno, čo na to, že sa od Harryho sťahujem povedal môj otec?
„ Aký dôvod sťahovania si mu povedal Ashton?“ Opýtala som sa po minútach ticha. Žiaden byt, nič ma nezaujímalo. Chcela som len aby sa otec nehneval a aby už boli tu v Londýne. Aby som mohla objať mamu a byť pri nej.
„ Povedal som mu, že začínate chodiť na letný kurz ktorý usporiadala vaša nová univerzita a on súhlasil, že ak je to bližšie mám Vás presťahovať.“ Nejak sa mi nechcelo veriť jeho slovám ale nemala som silu riešiť to. Ak tomu otec verí a nevyšiluje teraz niekde, prežijem všetko. Chcela som ho vidieť a dotknúť sa tých neoholených líc. Pohladiť ho po sánke a zamotať prsty do kučier tak ako stále keď ma bozkával. Prisať sa na jeho ružové, plné pery ktoré boli toľko krát zranené a bozkávať ho až do bezvedomia. Môj krásny chlap plný bolestia smútku. Nepovedal mi toľko vecí, nevedela som prečo býva sám, prečo nie je pri rodičoch a nestretáva sa tak často so sestrou. Prečo si každý deň mení pyžamo a prečo sa sprchuje len s jedným sprchovým gélom už niekoľko rokov. Všetko mi sľuboval, chcel mi všetko vysvetliť a rozprávať ako vyrástol v malom meste ďaleko od centra Anglicka. Roztrasenými rukami som vytiahla telefón ktorý Ashton ráno dal a našla mamine číslo. Mám jej to všetko povedať? Mám jej povedať aká som... kurva, ja som zaľúbená? Nie je možné aby som do niekoho ako je on bola zaľúbená. Povedal mi tak odporné slová keď som odchádzala, že som presvedčená o tom, že ma niekto ako je on má rád. Nemám ho rada ani ja, nie nieje to možné.

Stačilo aby mi Ashton položil kufor do izby, zatvoril dvere so slovami, že bude naproti a ak sa niečo bude diať mám mu zaklopať a zmizol. Ľahla som si do postele chrániac svoje odhalené ruky dotyku s prikrývkami a vankúšmi. Nie, vedela som, že to nie je špinavé ale toto všetko nemalo nič spoločné s Harrym. Voňalo to luxusom a veci s akými som odmalička vyrastala ale nič z toho nemala ani najmenšie spojenie s jeho zelenými očami a prenikavým pohľadom. 

Musím to niekomu povedať, musím to povedať mame. Vytočila som jej číslo a zatvorila pevne oči. Toto ma bude stáť veľa úsilia. Len dúfam, že jej mojimi slovami neublížim.
„ Ahoj zlatko, môžem ti zavolať za malý moment len dobalím veci.“ Ozval sa známi hlas a ja som okamžite prepukla v plač. Oh nie.
„ Mami ja s tebou potrebujem hovoriť teraz.“ AK mi zavolá o niekoľko minút už nebudem mať odvahu povedať jej o tom čo sa medzi mnou a Harrym stalo.
„ Prepáč dievčatko moje, hovor. Som sama tvoj otec je na nejakom stretnutí. Čo sa stalo?“
Začala som rozprávať o tom čo sa medzi nami dialo. V všetkých jeho dotykoch, o tom ako sa správal ako som nechala blondínu utiecť len aby si všimol môj záujem o neho, o tom ako som chcela nahnevať otca. Drobné detaily som vynechala. Priznala som jeho malý výprask, povolila, že sa mi to páčilo. Povedala som jej všetko, končiac tým ako mi nadával keď som odchádzala. Bála som sa jej reakcie, bála som sa čo mi povie na to s otcom a všetko okolo Harryho. Môj plač prešiel len do vzlykov a ja som sa zahrabala do perín. Potrebujem chlad, tmu a spánok a mamu. Ktorá je niekde úplne inde. Do riti.
„ Blair uvedomuješ si čo sa s vami stalo?“ Ozvala sa po pár sekundách spracovávania celého môjho priznania.
„ Mami ty to nechápeš? Chcela som ublížiť ockovi a ublížila som sebe. Vlastne nechápem prečo, on je hajzel ktorý si chcel užiť a ja som mu to dovolila. Nemám ho rada ale jeho slová ma ranili, nikdy mi takto nikto nič nevykričal.“ Hlas mojej mami preskočil a ja som počula jej smiech.
„ Blair zlatíčko nehovor, že ho nemáš rada. Zo strany matky ti musím povedať, že celé to bola veľká somarina a ak by si to pojala trochu z inej strany a povedala mi o tom mohli sme sa vyhnúť mnohým veciach a už dávno by si bývala tam kde si teraz.“ Karhavo dohovorila a ja som si uvedomila, že má pravdu.
„ Ale máš aj druhú stranu mami? Povedz mi prečo sa takto cítim, prečo to bolí?“ Bola som zvedavá. Neznáma odpoveď ktorú som chcela počuť sa ale zďaleka nezhodovala s tou od mojej mami.
„ Blair ty ho miluješ.“ Počula som ako sa mi vzduch zasekol v pľúcach a telefón mi z ucha skĺzol o niekoľko centimetrov nižšie. Ja ho milujem? Nie, toto sa nemohlo stať ... Nikdy som nikoho nemilovala. Používaš často slovíčko nikdy Blair, nikdy nehovor nikdy ak nevie čo sa stane. Ozvalo sa moje podvedomie.

„ Mami môžem ti zavolať večer?“ Odpovedala mi jasné áno, dodala, že sa bude snažiť tlačiť na otca aby mohla prísť sama a potom ma požiadala aby som nespravila žiadnu hlúposť, akú robia zamilovaný ľudia. Som naozaj zamilovaná do Harryho?

Moja myseľ začala pracovať na plné obrátky a ja som si to začala uvedomovať. Jeho dotyky ktoré mi prerastali cez hlavu. Bol rozdiel keď sa ma dotýkal na začiatku keď som prišla a teraz? Bol, jasne som cítila, že som prahla po tom aby jeho brušká prstov hladili moju pokožku, potrebovala som to aby sa jeho pevné telo dotýkalo toho môjho a aby ma jeho ústa bozkávali. Tie krásne tvarované pery, ako často som o nich uvažovala? Dosť často an to aby som si teraz v hlave dokázala vytvoriť presný obraz jeho úsmevu, tých jamiek v lícach a chuti po mentolkách ktoré stále cmúľal.

  

2 komentáre:

  1. A do riti.... Ajč!!! Ja ťa asi zabijem! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ČOOOOOOOOOOOOO?!?!?!?!? nie!!!!! Do riti ja chcem hneď ďalšiu!!!!!!!!! ^^

    OdpovedaťOdstrániť