streda 1. októbra 2014

That guy 22.



Harryho pohľad ...


„ Nie.“ Nemožem, pre všetko sväté na tejto zemi. Čo si o sebe táto ženská myslí? Je opitá tak veľmi, že nevie chodiť a chce ma. Kurva Harry takúto príležitosť nezahadzuj. Ozvalo sa moje svedomie. Nemohol som. Pohľad do jej očí opantaných alkoholom ma privádzal do šialenstva. Bozkávala sa s cudzím chlapom a nechávala ho dotýkať sa jej tela, tela ktoré patrilo mne.
„ Ja sa ti tu ponúkam a ty... ma odmietaš?“ Jasne som videl ako sa si sťahuje ramienky od šiat. Kurva ja nemôžem. Nemôžem odolať.
„ Si opitá.“ Prehlásil som, tresol rukou po vypínači a v tme spravil dva kroky k opitej brunetke.

„ Opití hovoria pravdu, nehovorí sa to tak?“ V jemnom svetle som mohol vidieť jej vlasy padajúce cez rameno. Cítil som aké tuhé moje telo v jej prítomnosti je, ale zároveň ako veľmi sa bojím.
„ Hovorí, ale nemusí to tak byť pri každom baby.“ Moje oslovenie je prinútilo usmiať sa. Páčilo sa jej to, vedel som to.
„ Prečo sa so mnou nechceš milovať?“ TO jediné ju teraz trápi? Nič iné z toho čo sme za posledné dni prežili ju neserie? Len to, že ju nechcem pretiahnuť? Chytil som jej tvár do dlaní a prstami pošúchal hebké líca.
„ Nevieš si predstaviť čo so mnou táto ponuka robí, nemôžem Blair... vieš, že nemôžem.“ Snažil som sa pôsobiť naozaj tvrdo, snažil som sa ovládať svoju myseľ i telo. Nemôžem ju pretiahnuť len tak, nie keď sme v takejto pozícii.
„ Poďme si ľahnúť prosím.“ Zašepkal som, tisnúc ju bližšie k priestrannej posteli. Presvedčenie ako pohodlne sa na niečom takom spí ma len utvrdzovala v tom, že by som mal ostať. Mala by ležať po mojom boku ale posteľ to mala byť moja a nie hotelová.

Podarilo sa mi medzi zvádzaním prezliecť ju do pyžama, podarilo sa mi prinútiť ju odlíčiť si oči.
Videl som ako ma sleduje keď si preťahujem tričko cez hlavu, ruky skladám k zipsu na džínsoch. Nechcel som spať oblečený, proste som to nemal rád.
„ Čo-čo to robíš?“ Sykla príliš nahnevane, posadila sa a tým jej prikrývka skĺzla až pod prsia. Nie, nemôžem. Opakoval som si v hlave.

„ Idem si ľahnúť? Alebo s tým máš nejaký problém a mám odísť?“ Bol som príliš vykoľajený z jej správania pred niekoľkými minútami. Nevedela si ani predstaviť aký vďačný som bol za jeden jediný telefonát a to čo spravila.
„ Nie.“ Zašepkala a opäť sa pohodlne uložila v perinách. Len čo sa moje telo odeté len do čiernych boxeriek dotklo postele, jasne som cítil ako sa energia v izbe zmenila. Ruku som zložil pod hlavu a sledujúc ako pravidelne dýcha, som ju pozoroval. Kurva to jej sexy tielko, odhaľovalo viac ako zahaľovalo.
„ Neotočíš sa ku mne?“ Chcel som ju cítiť bližšie, akosi som to potreboval.
„ Nie.“ Znova ma odmietla. Bože tá malá brunetka mi spôsobuje také stavy o akých sa mi nikdy ani nesnívalo. Po pár minútach ticha v hotelovej izbe sa ale pomaly otočila a ja som mohol vidieť jej oči.
„ Nesmieš plakať Blair ... prosím ľahni si bližšie a nechaj sa unášať snami aké ...“ Nedohovoril som, pretože som nemohol. Zakazoval som si myslieť aké by to mohlo byť, zakazoval som svojej hlave predstavovať si ju ako moju priateľku.
„ Dopovedz to.“ Prikázala mi a prisunula sa bližšie.
„ Nie.“ Tentokrát som bol ja ten kto odmietol. Nebude si so mnou robiť čo chce. Nikdy to nijaké žena nerobila, tak prečo sa teraz správam ako idiot?
„ Aké by to mohlo byť ak by sme mohli byť spolu.“ Dokončila myšlienku za mňa a prisunula sa úplne ku mne.
„ Nikdy nebudeme môcť byť spolu pre to kto si Blair.“ Snažil som sa hodiť celú vinu na jej osobu. Práve v tomto momente to nebolo vôbec vhodné, ale patrilo to k tomu čo sme boli. Ja a ona predsa nikdy nebude môcť byť spolu. Pre to kto je jej otec, pre to ako veľmi ju miluje a pre to čo pre mňa ten chlap spravil. Bol to môj najlepší kamarát a ona jeho dcéra. Nikdy mi nedovolí dotýkať sa jej ako ženy, nikdy mi nedovolí milovať ju tak ako ju miluje on. Ležal som na chrbte s jednou rukou za hlavou, druhou položenou na jej krížoch a jemne prstami prechádzal po látke ukrývajúcu jej dokonalú pokožku. Tak veľmi mi na jej hnedých očiach záležalo, tak veľmi som ju pri sebe potreboval.
„ Harry?“ Oslovila ma ticho. Neodpovedal som, len moje prsty sa prestali hýbať. Bolo zrejmé, že čakám čo povie.
„ Pobozkaj ma.“ Prosebným tónom ma prinútila prudko sa posadiť, vziať ju do svojho objatia a zapliesť si prsty do jej krásnych vlasov. Cítil som jej dych stále po vodke, cítil som ako sa o mňa opiera celým svojím telom. Jej tvár vo svite mesiaca bola jasná, oči dávno stratili opitosť ktorú som v nich našiel pri mojom príchode. Nikdy som žiadnu ženu nevidel dívať sa na mňa takto. Prečo práve ona musí byť tá pravá? Prečo?
„ ..ale predtým mi sľúb, že toto nebude naša posledná noc. Sľúb mi, že ich ešte budú milióny a ty nikdy nezabudneš na to čo mi teraz sľúbiš.“ Jej slová sa mi mysľou predierali ako kyselina. Chcel som to, chcel som ju, chcel som jej to splniť. Bolo to ale nemožné. Akékoľvek prísľuby boli zbytočné. Dlaňami kopírovala moje ramená, zaplietla ruky za môj krk a nosom sa šúchala o ten môj. Milujem ju, teraz som si istý.
„ Nikdy.“ Vyslovil som potichu, zohýbajúc sa bližšie k jej perám. Ešte aj teraz, sediac pri mne bez akejkoľvek bariéry medzi nami bola drobná, krehká a nádherná. Naše jazyky sa plietli, zbavovali strachu pred tým všetkým čo nás čaká jeden druhého. Bozky boli pomalé, akoby boli posledné pred dlhým odlúčením. Cítil som ako jej telo chabne, ako upadá do spánku. Dovolil som svojej ruke pohladiť ju po odhalenom brušku predstavujúc si... och kurva chlapec spamätaj sa.



Pohľad Blair ...


Príšerná bolesť hlavy, pálivé sucho v ústach a ťažké viečka. Cítila som všetky svoje svaly, cítila som prebodávajúcu bolesť pri každom klipnutí očami. To som toho naozaj vypila tak veľa? Niekoľko minút som svoju myseľ nechala odpočívať až kým sa mi pred očami zjavila tvár chlapca zo včera. Ešte teraz ma líca pálili od jeho dlaní, pery som mala opuchnuté. Ale ako to? Nebozkával ma tak dlho, alebo? Mohla som si hlavu namáhať ako veľmi som chcela, od jeho bozkov pred hotelovou izbou moja predstavivosť a spomienky prechádzali do tmy. Čierna tma hoci som vedela, že ma niekto držal, že mi niekto spieval a hladil ma po chrbte. Písal slová lásky na moje pyžamo a jemne ma kolísal keď som zaspávala. Ruku som automaticky natiahla k druhej strane postele. Samozrejme, že obliečky boli pokrčené. Spal tu. Ostal so mnou celú noc a ráno sa vyparil ako hmla. Neviem jeho meno a nepamätám si farbu jeho očí, nepamätám si ako chutili jeho bozky. Niečo zahaľovalo moju myseľ, nejaký pocit zo včerajška ktorý som nemohla rozlúštiť.
Na stolíku ležal liek proti bolesti hlavy a pohár studenej vody. Jej chuť mi pohladila jazyk, tabletka bude potrebovať väčší čas aby začala účinkovať. Znova som sa zvalila do perín rozhádzaných po včerajšej noci . moje snaženie sa o to vybaviť si tvár chlapca ktorý so mnou spal ale bolo márne, prerušilo ho až jemné zaťukanie na dvere. Kto to je? Kto čo môže chcieť takto skoro ráno? Trvalo mi dlhšie postaviť sa z postele nájsť župan a pomaly sa odvliecť k dverám. Druhé zaklopanie sa ozvalo práve vtedy keď som dokončila mašľu na svojom opasku aby som zahalila svoje pyžamo.
„ Dobré ráno slečna, pôjdete na raňajky alebo Vám niečo donesiem.“ Ashton hovoril príliš nahlas, jeho hlas vôbec nelichotil situácii mojim ušiam. Bol hrubý a ja som mala opicu.
„ Buď tak milý a prines mi niečo, hlavne kávu.“ Nejako som sa vykoktala, chlap ktorý ma poznal odmalička sa len usmial pretože presne vedel prečo mi je takto čudne, len mi kývol a zmizol pri dverách výťahu. Zatvorila som dvere príliš opatrne, pretože som sa bála, že ďalší hlasný zvuk mi rozzvoní uši ešte viac a rukami siahla do vreciek županu. Chlad v izbe ma nútil skrývať všetky nahé miesta na mojom tele, bosé nohy tomu tiež veľmi nepridávali. Akonáhle ale moje prsty narazili na niečo šuštiace, zabrzdila som svoju chôdzu a zastavila v strede chodby. Opatrne som vytiahla skrčený papierik ukazujúci nejakú krčmu s názvom aký som nikdy nepočula. Otočila som ho a našla odkaz. Nestáva sa niečo také len vo filmoch a telenovelách?
Písmo bolo rozhádzané, škaredé a trvalo mi niekoľko minút rozlúštiť čo na odkaze stálo.


Je mi to naozaj ľúto Blair, ale už nikdy viac .... H.

Závrat v podobe krútenia hlavy ma prinútil oprieť sa rukou do steny. Pomaly som klesla na kolená a sadla si na zem. Harry, Harry tu bol včera v noci.

5 komentárov:

  1. Wou je to super a dúfam že bude čoskoro časť :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Úžasné! Nemám slov proste <3

    OdpovedaťOdstrániť
  3. :O Najlepšia časť toto! <3 A to som si myslela, že krajšie napísané to už ani nemôže byť a vidíš...môže :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Perfektné :) Milujem tento príbeh... <3

    OdpovedaťOdstrániť